Sociálna poisťovňa v médiách

Z úrazového poistenia by sa mala hradiť aj prevencia, nielen úrazy, hovorí Štefan Brunovský, riaditeľ odboru úrazového poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia.

Aké podmienky na vyplatenie úrazovej renty treba splniť a z akého obdobia sa vypočíta vymeriavací základ, z ktorého sa poškodenému platí úrazová dávka?

V prípade, že si zamestnanec podá žiadosť o úrazovú dávku, skúmame všetky podmienky na jej poskytnutie. Ak zamestnávateľ stanovil mieru jeho zavinenia, tá sa bude odpočítavať z úrazovej renty. Posudkový lekár príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne posúdi stratu schopnosti zamestnanca vykonávať doterajšiu pracovnú činnosť. Zákon hovorí, že ak chce poberať úrazovú rentu, musí mať viac ako 40 percent tejto straty. Čiže ak má 41, má nárok na úrazovú rentu. Vymeriavací základ je príjem zamestnanca podliehajúci dani z príjmov fyzických osôb za rok, ktorý predchádza vzniku poistnej udalosti. Mzda poškodeného za rozhodujúce obdobie sa vydelí počtom dní a dostaneme denný vymeriavací základ. Je dosť náročné určiť denný vymeriavací základ, pretože niektoré dni sa vylučujú. Na rozdiel od nemocenského a dôchodkového poistenia je vymeriavací základ, z ktorého sa určí úrazová dávka neobmedzený, lebo aj úrazové dávky sa vyplácajú neobmedzené.

Zníženie schopnosti vykonávať prácu sa vzťahuje len na tú činnosť, pri ktorej zamestnanec utrpel úraz?

Áno, pre účely vyplácania úrazovej dávky sa posudzuje strata schopnosti vykonávať činnosť, pri ktorej vznikol pracovný úraz, alebo bola zistená choroba z povolania. Je potrebné určiť, či túto prácu zamestnanec môže vykonávať a v akom rozsahu, alebo nie je schopný ju vykonávať vôbec.

Spomínali ste, že podmienkou vyplácania úrazovej renty je 41-percentná strata zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na výkon doterajšej pracovnej činnosti. Čo ak mu posudkový lekár uzná nižšie percento?

Ak je to viac ako desať percent a nemá nárok na úrazovú rentu, má nárok na jednorazové vyrovnanie. Keďže ide o osobitnú, samostatnú dávku, musí o ňu znovu požiadať v pobočke Sociálnej poisťovne a po podaní žiadosti sa začne nové konanie, v ktorom Sociálna poisťovňa rozhodne o poskytnutí tejto dávky.

Dokedy má poškodený nárok na úrazovú rentu?

Podľa novely zákona nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku. V prípade podania žiadosti o dôchodok pre účely určenia sumy starobného dôchodku sa započítava suma poberanej úrazovej renty. Z tohto dôvodu sa z fondu úrazového poistenia prevádzajú do základného fondu dôchodkového poistenia príslušné finančné prostriedky.

Pri odškodnení pracovných úrazov a chorôb z povolania sa odškodňovanie vypláca aj formou kompenzácie z nemocenského poistenia?

Áno. Keďže sa u nás poisťuje zamestnávateľ pre prípad vzniku pracovného úrazu svojich zamestnancov, zodpovedá za úraz, pokiaľ sa nezbaví zodpovednosti podľa Zákonníka práce. Preto je vaša otázka logická. Prečo sa ja, ako zamestnanec, mám odškodňovať zo svojho nemocenského poistenia, ktoré si platím? Rovnako sa to týka aj iných dávok úrazového poistenia, ktoré tvoria nadstavbu k iným dávkam sociálneho poistenia. Túto nespravodlivosť by bolo vhodné odstrániť. Chcem však upozorniť, že Sociálna poisťovňa len vykonáva zákon o sociálnom poistení, do ktorého sa dostali určité prvky, ku ktorým z odborného hľadiska mám určité výhrady.

Sociálna poisťovňa hradí aj bolestné, alebo náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, alebo náhradu nákladov spojených s liečením. V akej výške?

Napríklad, ak zamestnanec utrpí pracovný úraz alebo je mu zistená choroba z povolania, Sociálna poisťovňa hradí náklady spojené s liečením, pričom najskôr naši posudkoví lekári posúdia, či boli náklady na liečenie vynaložené účelne a či nie sú hradené zo zdravotného poistenia. Niekedy si poškodení uplatňujú nadštandardnú náhradu nákladov spojených s liečením. Napríklad, ak si pri strate zubov v dôsledku úrazu uplatňujú ich keramickú náhradu, nepovažuje sa to za štandardný spôsob liečby. Keby taký úraz utrpela pri práci modelka alebo hlásateľka, dostala by náhradu aj za keramické zuby vzhľadom na jej pracovné zaradenie. Môžeme ísť aj nad štandard, ale musí to ovplyvniť výkon činnosti, pri ktorej zamestnanec utrpel pracovný úraz. Hradíme len to, čo nie je hradené zo zdravotného poistenia. Náhrada nákladov spojených s liečením je limitovaná, pre jednu poistnú udalosť ju poskytujeme v roku 2008 maximálne do výšky 635 329 Sk.

V prípade, že následkom pracovného úrazu zamestnanec zomrie, tak pozostalí majú nárok na pozostalostnú úrazovú dávku. Komu patrí?

Len tým osobám, voči ktorým mal vyživovaciu povinnosť určenú súdom. Obyčajne ide o rozvedenú manželku a rodiča alebo nejakú osobu, ktorej podľa súdneho rozhodnutia museli niečo platiť. V takom prípade majú nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Manželka a deti majú nárok na jednorazové odškodnenie. Je to 730-násobok denného vymeriavacieho základu, manželka maximálne do výšky niečo cez milión korún. Jednorazové odškodnenie patrí nezaopatreným deťom len do skončenia prípravy na budúce povolanie, najneskôr do 26 rokov veku. K žiadosti o túto dávku treba predložiť doklad o tom, že deti navštevujú školu. Pokiaľ nie sú nezaopatrené a sú zárobkovo činné, nemajú nárok na jednorazové odškodnenie.

Ako je to s pohrebným?

Ten, kto zabezpečoval pohreb a predloží nám doklady o úhrade nákladov, má nárok náhradu nákladov spojených s pohrebom. Uhradia sa napríklad cintorínske poplatky, kremácia, postavenie pomníka, v súčasnosti maximálne však do sumy cca 63-tisíc korún, keďže sa suma valorizovala. V prípade, že sa vynaložia ďalšie náklady na ošatenie a cestovné nezaopatrených detí, manželky a osôb, ktoré v čase smrti žili s poškodeným v spoločnej domácnosti, tiež majú nárok na náhradu nákladov, ale tiež maximálne do sumy cca 63-tisíc korún.

Teraz je fond úrazového poistenia prebytkový, z akého dôvodu?

Spôsobilo to nediferencované poistné, dnes je to 0,8 percenta pre všetkých zamestnávateľov. Niekedy platili školy, úrady či nemocnice promile z vymeriavacieho základu.

Železiarne, bane a iné rizikové odvetvia platili vyššie odvody?

Áno, výška odvodov závisela od bezpečnostných rizík. Ak išlo o hute, bane, kde zamestnanci pracovali na skutočne rizikových pracoviskách, tak platili vyššie poistné. Aj teraz by sa v týchto odvetviach malo platiť vyššie poistné, lebo je tam aj viac úrazov. Prečo by ich mali znášať ostatní, kde také činnosti nemajú, kde taký zisk nevytvárajú? Je tiež pravda, že v úrazovom poistení platí jednoznačne solidarita. Len teraz je nastavená tak, že ju znášajú v horšej miere tí, ktorí nevytvárajú zisk, nevýrobná sféra, menej solventní zamestnávatelia. Diferencované poistné na úrazové poistenie, prípade prirážky a zľavy z poistenia, by mali tvoriť ekonomický tlak na zamestnávateľa, aby vytváral lepšie pracovné podmienky a snažil sa predchádzať vzniku pracovných úrazov.

Dnes odvádzajú všetci zamestnávatelia na úrazové poistenie jednotne 0,8 percenta z vymeriavacích základov všetkých svojich zamestnancov. V zákone sú však rozdelení do určitých rizikových skupín, čomu zodpovedajú aj rozdielne odvody. Prečo ustanovenie platí, ale sa doteraz neuplatňuje v praxi?

Už niekoľkokrát sa posunula účinnosť príslušného ustanovenia Zákona o sociálnom poistení. Zamestnávatelia sú v ňom zaradení do desiatich nebezpečnostných tried podľa rizík. V zákone je to zakotvené od roku 2004, avšak podľa poslednej novely zákona toto ustanovenie by sa malo uplatňovať až v roku 2010. Prečo sa odsúva účinnosť zákona v tejto oblasti, ťažko predpokladať. Súčasné znenie je výhodné pre firmy, ktoré by pri zavedení bezpečnostných tried platili oveľa vyššie poistné. Teraz platia rovnako ako školy, úrady, rôzne zdravotnícke zariadenia, kde tie bezpečnostné riziká nie sú také vysoké. Zaradenie zamestnávateľov do nebezpečnostných tried, ukladanie prirážok a zliav k poistnému je určitým spôsobom ekonomická motivácia zamestnávateľa, aby sa snažil znížiť počty pracovných úrazov, aby nemal vysoký počet pracovných úrazov, aby neboli vysoké náklady na odškodňovanie.