Dávka v nezamestnanosti a Európska únia - právny stav od 1. mája 2010

Od 1. mája 2010 sa na území členských štátov Európskej únie uplatňuje Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení (ďalej len „Nariadenie č. 883/2004“) a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia 883/2004.

Uvedené koordinačné nariadenia sa aplikujú v členských štátoch Európskej únie: Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko, Veľká Británia.

Tieto nariadenia nahradili do 30. apríla 2010 platné Nariadenie rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva (ďalej len „Nariadenie č. 1408/71“) a Nariadenie rady (EHS) č. 574/72 ustanovujúce postup vykonávania Nariadenia (ďalej len „Vykonávacie nariadenie č. 574/72“).

Vo vzťahu k členským štátom Európskeho hospodárskeho priestoru (Nórsko, Lichtenštajnsko, Island) a Švajčiarskej konfederácii platí naďalej Nariadenie č. 1408/71 a Vykonávacie nariadenie č. 574/72.

Základnou zásadou premietnutou v týchto predpisoch v súvislosti s dávkou v nezamestnanosti je zásada úhrnu dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti. V zmysle tejto zásady sa doby poistenia (zamestnania) samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté na území iného členského štátu EÚ zohľadnia pri posudzovaní nároku na dávku v nezamestnanosti v Slovenskej republike tak, akoby boli dobami poistenia dosiahnutými podľa slovenských právnych predpisov za predpokladu, že tieto doby sa považujú za doby poistenia aj v štáte, v ktorom boli nadobudnuté.

Vaša otázka

Na výplatu dávky v nezamestnanosti je v zásade príslušný štát, v ktorom bol občan naposledy zamestnaný. Po skončení zamestnania v štáte EÚ sa nárok uplatňuje tým, že sa dá občan k dispozícii službám zamestnanosti tohto štátu.

Výnimky:

Cezhraničný pracovník je osoba, ktorá:

• vykonávala činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území jedného členského štátu EÚ a mala bydlisko na území iného členského štátu EÚ, do ktorého sa vracala spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň;
• vykonávala činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území jedného členského štátu EÚ a mala bydlisko na území iného členského štátu EÚ, ak
• uvedenú činnosť vykonávala na palube plavidla plávajúceho na mori pod vlajkou členského štátu EÚ iného, ako je štát bydliska, alebo
• uvedenú činnosť vykonávala súčasne na území dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ alebo
• počas doby výkonu uvedenej činnosti mala táto osoba zachované centrum záujmov v štáte bydliska.

V prípade, že sa cezhraničný pracovník stane úplne nezamestnaným, je na výplatu dávky v nezamestnanosti príslušný prioritne štát, v ktorom má bydlisko. Pre cezhraničných pracovníkov, ktorí vykonávali činnosť ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba v inom členskom štáte EÚ, pričom mali miesto bydliska v Slovenskej republike, je teda na výplatu dávky v nezamestnanosti príslušnou inštitúciou Sociálna poisťovňa. Cezhraničný pracovník sa môže ako doplňujúci krok prihlásiť v službách zamestnanosti členského štátu EÚ, na ktorého území vykonával svoju poslednú zárobkovú činnosť.

Bydliskom sa v zmysle Nariadenia č. 883/2004 rozumie centrum záujmov, ktoré sa nemusí vždy zhodovať s trvalým či prechodným pobytom. Pokiaľ sa teda osoba zaeviduje na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Slovenskej republike a požiada o dávku v nezamestnanosti, bude príslušná pobočka Sociálnej poisťovne zisťovať, či mala počas výkonu poslednej zárobkovej činnosti v inom členskom štáte EÚ bydlisko (centrum záujmu) v Slovenskej republike. Iba v prípade existencie bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu poslednej zárobkovej činnosti v inom členskom štáte EÚ možno použiť zásadu úhrnu dôb poistenia v nezamestnanosti, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti a tieto doby získané na území iného členského štátu EÚ zohľadniť na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.

Bydlisko osoby v zmysle článku 11 nariadenia 987/2009 sa určuje najmä s prihliadnutím na nasledovné kritériá:

• miesto výkonu zárobkovej činnosti a dĺžka trvania tejto zárobkovej činnosti, dĺžka trvania pracovnej zmluvy,
• rodinný stav a rodinné väzby,
• miesto výkonu akejkoľvek nezárobkovej činnosti,
• bytová situácia osoby a stabilita tejto situácie,
• miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov osoby.

Skutočnosť, v ktorom štáte majú osoby patriace do tejto kategórie svoje miesto bydliska, sa skúma v každom jednotlivom prípade individuálne vždy v medziach koordinačných nariadení a jurisdikcie Európskeho súdneho dvora.

V zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora z 8. júla 1992 C – 102/91, Doris Knoch v Bundesanstalt für Arbeit, sa na účely určenia bydliska zohľadňuje aj: 

• dĺžka a kontinuita pobytu osoby pred jej odchodom do iného členského štátu EÚ,
• dĺžka a účel jej neprítomnosti,
• povaha práce vykonávanej v inom členskom štáte EÚ,
• zámer osoby, ktorý vyplýva zo všetkých okolností.

Na určenie, či miesto bydliska zostalo zachované počas posledného výkonu zárobkovej činnosti v inom členskom štáte EÚ, je osoba požiadaná vyplniť „Dotazník na účely preukázania bydliska na území SR počas posledného zamestnania/samostatnej zárobkovej činnosti v inom členskom štáte EÚ“ a doložiť ďalšie doklady.

Výška dávky v nezamestnanosti sa v prípade cezhraničného pracovníka vypočíta zo mzdy, ktorú osoba dosiahla v poslednom zamestnaní na území iného členského štátu EÚ.

Osoba iná ako cezhraničný pracovník znamená osobu, ktorá:

• naposledy vykonávala činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území jedného členského štátu EÚ a mala bydlisko na území druhého členského štátu EÚ, pričom nespĺňa definíciu cezhraničného pracovníka, alebo
• naposledy vykonávala činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území Slovenskej republiky.

Osoba iná ako cezhraničný pracovník má právo si zvoliť, či si nárok na dávku v nezamestnanosti uplatní v štáte svojho posledného zamestnania alebo sa vráti na územie štátu bydliska.

V prípade, že posledná doba poistenia v nezamestnanosti bola dosiahnutá na území Slovenskej republiky, k tejto dobe poistenia v nezamestnanosti potrebnej na nárok na dávku v nezamestnanosti v Slovenskej republike sa v súlade s pravidlom úhrnu dôb poistenia pripočítajú aj doby poistenia nadobudnuté v inom členskom štáte EÚ. Ak takejto osobe vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti v Slovenskej republike, jej výška sa vypočíta z platu alebo príjmu, ktorý daná osoba dosiahla v súvislosti so svojou činnosťou ako zamestnanec v Slovenskej republike.

Príslušné formuláre slúžiace na zohľadnenie dôb poistenia/zamestnania/samostatnej zárobkovej činnosti

Na uplatnenie zásady úhrnu dôb poistenia alebo zamestnania, t. j. aby sa zohľadnili doby nadobudnuté v inom členskom štáte EÚ na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte EÚ, je potrebné preukázať ich na príslušnom formulári potvrdenom príslušnou inštitúciou členského štátu EÚ, na ktorého území boli získané.

V prechodnom období od 1. mája 2010 do 30. apríla 2012, teda do zavedenia úplnej elektronickej výmeny informácií, budú akceptované naďalej doteraz používané formuláre E 301 („Potvrdenie týkajúce sa dôb, ktoré sa majú zohľadniť pre priznanie dávok v nezamestnanosti“), ako aj nové formuláre: prenosný dokument U1 (Portable Document PD U1) a štruktúrovaný elektronický dokument (SED) v papierovej forme U002.

V prípade, že sa nárok na dávku v nezamestnanosti uplatňuje v inom členskom štáte EÚ a na účely posúdenia nároku na dávku v nezamestnanosti je potrebné započítať doby poistenia v nezamestnanosti získané podľa slovenských právnych predpisov, žiadosť o potvrdenie dôb poistenia v nezamestnanosti získaných v Slovenskej republike sa podáva pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa sídla posledného zamestnávateľa, prípadne ústrediu Sociálnej poisťovne, ktorá žiadosť postúpi príslušnej pobočke na vybavenie.

Žiadosť je možné zaslať písomne na adresu Sociálna poisťovňa, ústredie, odbor úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava alebo elektronicky na e-mailovú adresu podatelna@socpoist.sk.

O formulár E 301 nežiada zamestnávateľ, ale osoba, ktorá ho žiada vystaviť, resp. príslušná inštitúcia členského štátu EÚ, ktorý bude rozhodovať o nároku na dávku v nezamestnanosti.

Ak sa uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v Slovenskej republike, jednou z podmienok na priznanie nároku je preukázanie doby poistenia v trvaní aspoň dva roky v predchádzajúcich troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak v priebehu predchádzajúcich štyroch rokov osoba pracovala v inom členskom štáte EÚ, doby poistenia získané podľa právnych predpisov iného členského štátu EÚ je potrebné preukázať na príslušnom formulári, ktorý vydá príslušná inštitúcia členského štátu EÚ, v ktorom osoba pracovala. Po skončení zamestnania v zahraničí odporúčame od príslušnej inštitúcie vyžiadať potvrdený formulár, ktorý bude slúžiť ako podklad na posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti v Slovenskej republike. Formulár je možné vyžiadať aj dodatočne korešpondenčne, takýto postup je však často spojený s prieťahmi a môže výrazne predĺžiť posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti. Ak si formulár nevyžiada osoba, ktorá v inom členskom štáte EÚ pracovala, vykoná tak pobočka Sociálnej poisťovne v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti.

Vaša otázka

Koordinačné nariadenia umožňujú nezamestnaným osobám hľadať zamestnanie počas obmedzenej doby v inom členskom štáte EÚ a súčasne zachovať si nárok na dávku v nezamestnanosti. Dávka v nezamestnanosti je aj naďalej vyplácaná inštitúciou štátu, podľa ktorého právnych predpisov bol nárok priznaný.
Ak osoba, ktorá je úplne nezamestnaná a spĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, odíde do iného členského štátu EÚ, aby si tam hľadala zamestnanie, zachová si nárok na dávku v nezamestnanosti za týchto podmienok:

a. pred svojím odchodom musí byť evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny najmenej štyri týždne po tom, ako bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie (uvedenú lehotu môže príslušná pobočka Sociálnej poisťovne skrátiť),

b. najneskôr do siedmich dní od dátumu, keď prestala byť osoba k dispozícii úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Slovenskej republike, musí sa zaevidovať ako osoba hľadajúca zamestnanie v službách zamestnanosti v členskom štáte EÚ, v ktorom si hľadá zamestnanie, a podrobiť sa tam organizovaným kontrolným postupom v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi daného štátu (uvedenú lehotu môže príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vo výnimočných prípadoch predĺžiť),

c. nárok na dávku trvá počas troch mesiacov od dátumu, keď osoba prestala byť k dispozícii úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Slovenskej republike, nie však dlhšie ako do vyčerpania celkového nároku. Pobočka Sociálnej poisťovne môže túto dobu troch mesiacov vo výnimočných prípadoch predĺžiť maximálne na šesť mesiacov.

Na export dávky v nezamestnanosti zo Slovenskej republiky pobočka Sociálnej poisťovne vystaví osobe príslušný formulár (E 303, PD U2 alebo U008), na ktorom potvrdí dátum, od ktorého osoba prestala byť k dispozícii úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; lehotu, do ktorej sa daná osoba má povinnosť zaregistrovať v službách zamestnanosti iného členského štátu, do ktorého odchádza hľadať prácu; obdobie, počas ktorého zostáva nárok na dávku v nezamestnanosti zachovaný a informácie o okolnostiach, ktoré môžu ovplyvniť nárok na dávku v nezamestnanosti.

Dávku v nezamestnanosti bude naďalej vyplácať Sociálna poisťovňa, ktorá export dávky v nezamestnanosti umožnila.

Export dávky na územie Slovenskej republiky

Ak osoba splní podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti podľa právnych predpisov iného členského štátu EÚ, v prípade odchodu na územie Slovenskej republiky za účelom hľadania zamestnania si zachová nárok na túto dávku pri splnení vyššie uvedených podmienok.

V tomto prípade potvrdzuje príslušný formulár (E 303, PD U2 alebo U008) a povoľuje export dávky v nezamestnanosti príslušná inštitúcia iného členského štátu EÚ, kde osoba získala nárok na dávku v nezamestnanosti.

Po príchode do Slovenskej republiky sa osoba zaeviduje v službách zamestnanosti – na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v lehote určenej príslušnou inštitúciou členského štátu EÚ, kde osoba získala nárok na dávku v nezamestnanosti. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny potvrdí dátum, od ktorého sa osoba dala k dispozícii službám zamestnanosti v Slovenskej republike, na formulári, ktorým inštitúcia vyplácajúca dávku v nezamestnanosti povolila export tejto dávky.

Potvrdený formulár potom predloží osoba pobočke Sociálnej poisťovne a tá ho zašle príslušnej inštitúcii služieb zamestnanosti členského štátu, z ktorého osoba odišla. Dávku v nezamestnanosti bude naďalej vyplácať príslušná inštitúcia členského štátu, kde osoba získala nárok na dávku v nezamestnanosti. Osoba bude mať však povinnosti voči úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na území Slovenskej republiky. Ak sa vyskytnú akékoľvek okolnosti, ktoré by mohli ovplyvniť nárok na dávku v nezamestnanosti, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne o tom informuje príslušnú inštitúciu členského štátu, ktorá dávku v nezamestnanosti vypláca.

Príslušné formuláre potvrdzujúce zachovanie nároku na dávku v nezamestnanosti

V prechodnom období od 1. mája 2010 do 30. apríla 2012 sa na účely exportu dávky v nezamestnanosti budú používať popri doterajších formulároch E 303 (s uvedením príslušných článkov nariadenia 883/2004) aj nové formuláre PD U2 a SED U008. S účinnosťou od 1. mája 2012 sa prejde na plnú elektronickú výmenu informácii a budú sa používať len elektronické dokumenty.

Vaša otázka

Na príslušnom formulári (E 302 alebo U006) sa potvrdzujú údaje o rodinných príslušníkoch nezamestnanej osoby, na ktoré sa podľa právnych predpisov niektorých štátov berie ohľad pri výpočte dávky v nezamestnanosti.

Pri výpočte výšky dávky v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov sa na rodinných príslušníkov nezamestnanej osoby neprihliada, preto Sociálna poisťovňa tento formulár nevyžaduje.

Ak si občan uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v členskom štáte EÚ, ktorý berie pri výpočte výšky dávky v nezamestnanosti ohľad na rodinných príslušníkov, Sociálna poisťovňa vydá na tieto účely príslušný formulár.

Vaša otázka