Dôchodkové systémy v niektorých štátoch Európy

Systémy dôchodkového zabezpečenia predstavujú základnú súčasť sociálneho modelu každého štátu, ktorý dosiahol určitý stupeň rozvoja. Dôchodkové zabezpečenie ako jedna zo súčastí sociálnej ochrany je systémom, ktorý poskytuje ochranu približne tretine obyvateľov, predovšetkým rozvinutých ekonomík. Súčasne je to sociálny systém, ktorý sústreďuje najväčší ekonomický potenciál bez ohľadu na to, či je dôchodkový systém financovaný prevažne priebežne alebo kapitalizačne. Financovanie dôchodkového zabezpečenia je súčasťou verejných financií a významne ovplyvňuje ich kvalitu a udržateľnosť. Keďže dôchodkové systémy určujú životnú úroveň veľkej časti populácie a tým aj jej spotrebu, majú rozsiahly dopad na fungovanie celého hospodárstva národného štátu. Samotné dôchodkové systémy sú spätne ovplyvnené ekonomickou stabilitou alebo nevyrovnanosťou štátu, ovplyvňuje ich zamestnanosť, populačný vývoj a ďalšie faktory. Prechádzajú preto neustálym procesom vyrovnávania sa a prispôsobovania hospodárskym, spoločenským aj politickým pomerom v konkrétnom štáte.

V posledných rokoch vyvolal spoločenský, politický a ekonomický vývoj vo svete potrebu reforiem dôchodkových systémov. V štátoch západnej Európy a USA sú prebiehajúce reformy vyvolané predovšetkým demografickým vývojom prejavujúcim sa v celkovom starnutí populácie ekonomicky vyspelých štátov. V štátoch strednej a východnej Európy sú reformy vyvolané predovšetkým politickými a ekonomickými zmenami a preto majú odlišný charakter ako v pôvodných štátoch EÚ. V postkomunistických štátoch je reformný proces omnoho dynamickejší a väčšinou znamená úplnú zmenu dôchodkového systému, kým vo vyspelejších štátoch sú prijímané zmeny dlhodobo diskutované a menej radikálne, zvyčajne sa do systému vnáša čiastočná zmena, ale v podstate si systém zachováva svoj doterajší charakter.

V nasledujúcich častiach sú uvedené niektoré základné údaje o dôchodkových systémoch v štátoch strednej a východnej Európy, teda v 10 nových členských štátoch EÚ a porovnanie výdavkov na dôchodkové zabezpečenie v členských štátoch EÚ a kandidátskych krajinách v roku 2000. Porovnanie výdavkov na dôchodky na Slovensku, v krajinách OECD a v štátoch EÚ je z roku 1998.

Modernizácia dôchodkových systémov

Jednoznačným trendom vo vývoji dôchodkových systémov je ich modernizácia. Vyplýva to aj z programu EÚ „Otvorená metóda koordinácie dôchodkov“, ktorý prijala EÚ v decembri 2001 a ktorý obsahuje jedenásť spoločných cieľov rozdelených do troch skupín: zabezpečiť kapacitu systémov tak, aby boli schopné splniť ich sociálne ciele, zabezpečiť ich finančnú udržateľnosť a plnenie meniacich sa sociálnych potrieb. Plnenie týchto cieľov kontroluje EÚ každé dva roky a všetky členské štáty musia podávať informácie o svojich dôchodkových systémoch v členení určenom vopred Komisiou EÚ. Prvé hodnotenie plnenia kritérií sa robilo v roku 2003, teda bez účasti nových členských štátov. V roku 2005 už budeme podliehať hodnoteniu aj my.

Uvedená skupina cieľov sa týka modernizácie dôchodkových systémov v dôsledku meniacich sa potrieb ekonomiky, spoločnosti a jednotlivcov. Pripomínajú, že budúcnosť neznamená pre dôchodkové systémy len výzvu v zmene demografického vývoja. Požaduje sa tiež, aby dôchodkové systémy boli adaptované požiadavkám moderného trhu práce. Zvýšená flexibilita na trhu práce spolu s novými formami zamestnávateľských kontraktov a vyššou mobilitou si vyžaduje aj určité zmeny v dôchodkových systémoch, aby tieto dokázali rešpektovať tak pracovníkov na čiastočný úväzok, ako aj ľudí, ktorí sú zamestnaní len dočasne, samostatne zárobkovo činné osoby či ľudí, ktorí zmenia prácu. Uvedené ciele tiež požadujú, aby dôchodkové systémy rešpektovali meniace sa relácie medzi mužmi a ženami a smerovali k zvýšeniu rovnosti postavenia oboch pohlaví. Takto definované ciele majú za úlohu meniť poskytovanie dôchodkov „s ohľadom na zabezpečenie rovnakého postavenia mužov a žien, rešpektujúc ustanovenia legislatívy EÚ.“ Spoločná správa o dôchodkoch však prijíma širšie ponímanie tejto dimenzie. Podľa výsledkov správy existuje výrazný rozdiel medzi priemerným dôchodkom mužov a žien. Vyššia miera participácie na trhu práce má tendenciu tento rozdiel znižovať. Avšak ženy - častejšie ako muži - prerušujú svoju kariéru z rodinných dôvodov. Členské štáty majú tendenciu riešiť tento problém priznávaním určitých „dôchodkových práv“ za výchovu detí, resp. pri opatrovaní starých ľudí. Takéto redistribučné mechanizmy sú však v doplnkových súkromných dôchodkových schémach veľmi zriedkavé.

Navyše, v individuálnych dôchodkových schémach alebo v prípade príspevkovo definovaných systémov, kde si jednotlivci zakupujú za svoj naakumulovaný kapitál anuitu, sú pri rovnakej počiatočnej sume dôchodky pre ženy nižšie než pre mužov v dôsledku vyššej strednej dĺžky života. Povinné dôchodkové schémy aplikujú pre poistné výpočty unisex tabuľky a neberú do úvahy rozdielne stredné dĺžky života pri výpočte výšky dôchodku.

Záverečné časti správy sa týkajú vyššej transparentnosti a prispôsobivosti dôchodkových systémov tak, aby rástla dôvera v ne. To si vyžaduje dôveryhodné informácie o dlhodobých perspektívach dôchodkových systémov, čo je základnou podmienkou pre fundovanú verejnú diskusiu a dosiahnutie širokého konsenzu o reformách. Zvýšené povedomie o nákladoch a výhodách či nevýhodách súčasných dôchodkových systémov a porovnanie s viacerými reformnými možnosťami by viedli k lepšiemu pochopeniu toho, prečo sú zmeny nevyhnutné a aký typ zmien je najviac výhodný. Spoločná správa Komisie EÚ a Rady EÚ z roku 2003 tiež skúma informácie, ktoré jednotlivci dostávajú o svojich dôchodkoch. Niektoré členské krajiny zavádzajú pravidelné ročné výpisy o vzniknutých nárokoch, čo znie celkom logicky pre každý dôchodkový systém, ktorý je postavený na základe príspevkov. Pre ilustráciu - po zavedení nového príspevkovo definovaného dôchodkového systému vo Švédsku dostávajú ľudia každý rok „oranžovú dôchodkovú obálku“ s detailnými informáciami o vývoji ich naakumulovaného kapitálu a odhadoch ich možných budúcich nárokov pri rôznych scenároch vývoja. Takýto druh transparentnosti je však možné aplikovať aj v ostatných dôchodkových systémoch. Na budúci vývoj systému to môže mať podstatný dopad.

Všetky členské štáty sa zaviazali k odstráneniu rozličných úrovní veku odchodu do dôchodku alebo napr. odlišností v pozostalostných dôchodkoch pre mužov a ženy. Podľa súčasnej legislatívy EÚ je takáto forma diskriminácie stále možná, no direktíva 1979 už požaduje odstránenie nerovnakého zaobchádzania. Každá dôchodková schéma bude musieť v blízkej budúcnosti zaobchádzať s obomi pohlaviami rovnako. To sa týka zamestnávateľských dôchodkových schém, ale takisto i dôchodkových schém pre verejných zamestnancov.

Cieľ súvisiaci s finančnou udržateľnosťou sa týka potreby udržiavania spravodlivej rovnováhy medzi finančným bremenom a dôchodkami, medzi aktívnou populáciou a dôchodcami. Zmena úrovne príspevkov (alebo daní) a dôchodkov určuje, do akej miery je bremeno demografického starnutia delené medzi aktívnu populáciou a dôchodcov. Väčšina súčasných členských krajín EÚ nepredpokladá, že úroveň príspevkov či miera zdaňovania by v budúcnosti mala rásť. Udržateľnosť dôchodkového systému zasahuje ďalej, než za štruktúru a parametre dôchodkového systému. Zaoberá sa tak jednotlivými politikami aplikovanými na trhu práce, ako aj ďalšími formami sociálnej ochrany. Otvorená metóda koordinácie sa snaží brať do úvahy všetky otázky, ktoré súvisia s budúcnosťou dôchodkového zabezpečenia a hľadá všetky možnosti, ktoré sú využiteľné na zachovanie finančne udržateľnej sociálnej ochrany na vysokej úrovni.

Pri pohľade na vzájomné interakcie medzi politikami sociálnej ochrany, zamestnanosti a rozpočtovej politiky môžeme ukončiť debaty, ktoré budúcnosť dôchodkového systému jednoducho zužujú na súboj záujmov jednej generácie a ostatných - aktívna populácia verzus dôchodcovia, či mladí verzus starí. Takýto komplexný pohľad nám zároveň umožňuje vyhnúť sa falošnej predstave, že otázku budúcej schopnosti dôchodkového systému poskytovať primerané dôchodkové zabezpečenie možno zúžiť len na voľbu medzi priebežne financovaným a kapitalizačným systémom.

Obzvlášť dôležitou otázkou je rovnováha medzi príspevkami do systému a poskytovanými nárokmi, teda rovnováha medzi obdobím práce a poberania dôchodku a vzájomný pomer medzi veľkosťou aktívnej populácie a počtom dôchodcov. Tá, samozrejme, závisí od celkového dizajnu dôchodkového systému. Vysoká úroveň zamestnanosti, vrátane 50- a 60-ročných ľudí bude dôležitá pre súčasné zabezpečenie vysokej úrovne dôchodkov a schopnosti financovania systému.

Skutočnosť, že budúce dôchodky a ich financovanie sú závislé na celkovom vývoji ekonomiky, vyžaduje tiež úzku spoluprácu ľudí zodpovedných za tvorbu politík v rozličných oblastiach - od dôchodkov cez zamestnanosť až po verejné financie. Navyše, celkový dizajn a fungovanie dôchodkových systémov nie je výsostnou zodpovednosťou vlád. Zdravý rozvoj druhého a tretieho piliera (dôchodkového zabezpečenia) si vyžaduje svoj príspevok aj od sociálnych partnerov a od poisťovacieho a finančného sektora. Príspevok sociálnych partnerov je dôležitý aj kvôli dosiahnutiu spoločných cieľov v iných oblastiach, napr. aktívna participácia starších ľudí na trhu práce. Podľa nášho názoru je žiadúce, aby pri formulovaní národných stratégií boli využité skúsenosti sociálnych partnerov, ako aj poskytovateľov rôznych foriem dôchodkov. Je však na zvážení každého členského štátu, ako definuje optimálny spôsob zaangažovania všetkých relevantných strán.

Dôchodkové systémy v niektorých štátoch strednej a južnej Európy

Maďarský viacpilierový dôchodkový systém

Maďarsko v rámci reformy dôchodkového zabezpečenia zaviedlo viacpilierový systém. V rokoch 1996 a 1997 boli prijatím novej sociálnej legislatívy realizované radikálne kroky reformy: predĺženie dôchodkového veku, bol zavedený komponent kapitalizácie do

financovania dôchodkového poistenia a nový spôsob výpočtu dôchodkov, ktorý sa začne uplatňovať po roku 2013.

Od januára 1998 sa v Maďarsku uplatňuje kapitalizácia v rámci trojpilierového dôchodkového systému, ktorý kombinuje štátne sociálne poistenie so súkromným dôchodkovým poistením. Jednotlivými zložkami dôchodkového zabezpečenia sú:

■ povinná sociálna dôchodková poistná schéma (pay-as-you-go),
■ nová povinná súkromná fondová dôchodková schéma (kapitalizačná) a
■ dobrovoľné dôchodkové fondy.

Súkromné dôchodkové poistenie financované na kapitalizačnej báze sa stalo organickou súčasťou základnej dôchodkovej schémy ako druhý pilier v rámci multipilierového dôchodkového systému. Podstatou viacpilierového dôchodkového zabezpečenia je povinné platenie časti príspevkov do Poistného dôchodkového fondu, ktorý zabezpečuje dôchodok zo sociálneho poistenia, kým druhá časť príspevkov je prevádzaná do súkromného penzijného fondu, z ktorého sa po dosiahnutí nároku vypláca súkromný starobný dôchodok.

Účastníci dôchodkového poistenia

Účasť v novej súkromnej kapitalizačnej dôchodkovej schéme je povinná pre všetkých novovstupujúcich na trh práce (počínajúc 1. júlom 1998). Občania 47 roční a mladší, ktorí už boli zúčastnení na pracovnom trhu si mohli vybrať, či vstúpia do súkromnej dôchodkovej schémy, alebo zostanú v pôvodnej, priebežne financovanej dôchodkovej schéme. Táto skupina občanov mala právo si vybrať v rokoch 1998 a 1999. V prípade, že si vybrali novú fondovú dôchodkovú schému, dostali možnosť toto svoje rozhodnutie zmeniť a vrátiť sa do pôvodného sociálneho poistenia do 31. decembra 2000. Ak sa poistenec rozhodol vrátiť do systému sociálneho dôchodkového poistenia, mal dve možnosti: suma na jeho osobnom účte sa previedla do Dôchodkového poistného fondu, alebo nie. Ak sa rozhodol pre prevedenie peňazí späť do štátnej schémy, posudzuje sa jeho nárok na dôchodok ako keby nikdy zo systému nevystúpil. V prípade, že svoje príspevky a výnos z nich nepreviedol do sociálnej dôchodkovej schémy, má nárok na dôchodok redukovaný o vyššie spomenuté príspevky sociálneho poistenia. Vstup do súkromnej fondovej schémy a návrat späť do štátnej sociálnej dôchodkovej schémy bol umožnený pôvodne iba raz, nie opakovane. Ale vývoj priniesol skúsenosti, ktoré ukázali, že pre niektorých dôchodcov znamenal vstup do kapitalizačného piliera príliš veľkú stratu na dôchodku a preto došlo k niekoľkým modifikáciám možného návratu do priebežne financovanej schémy. V prvej etape sa vláda rozhodla doplácať týmto dôchodcom ich dôchodky do výšky, akú by mali, keby zostali v I. pilieri. Neskôr maďarská vláda prijala ďalšiu zmenu, na základe ktorej dôchodcovia, ktorých dôchodok z I. aj II. piliera je alebo bude o určité percento nižší ako keby zostali iba v I. pilieri, môžu si svoje úspory z II. piliera preniesť späť do I. piliera a dostanú dôchodok, ako keby boli iba v I. pilieri. Doplatia však na to všetci poistenci v I. pilieri, lebo na krytie straty z II. piliera im doplácajú zo svojich príspevkov. V roku 2004 opäť novelizovali zákon a umožnili poistencom, ktorí nedosiahli 10 rokov poistenia v II. pilieri a ich dôchodok by bol menší ako 25 % sumy dôchodku z I. piliera, vrátiť sa aj so svojimi úsporami do I. piliera a dostať odtiaľ celý dôchodok. Objavujú sa však ďalšie problémy, ako napr. čo s tými, ktorí sú v II. pilieri viac ako 10 r. a napriek tomu nedosiahnu zákonom stanovenú výšku dôchodku? Prečo títo dôchodcovia majú byť postihnutí a naďalej platiť fondom? Na druhej strane prečo verejný pilier má platiť za straty spôsobené súkromným sektorom?

Poistenci, ktorí sa rozhodli vstúpiť do súkromného fondového dôchodkového poistenia alebo sú povinní vstúpiť, si môžu slobodne vybrať dôchodkový fond v ktorom sa poistia na základe zváženia informácií o ponúkaných produktoch fondov a predovšetkým ich dosiahnutej a očakávanej úrovni ziskov z investovania. V prípade, že fond nesplní očakávanie klienta, alebo nedosiahne sľubovaný výnos z investovania, či iných z iných dôvodov, môže sa poistenec rozhodnúť o zmene fondu a prevedení prostriedkov zo svojho účtu.

Krytie súčasných dôchodcov starým systémom dôchodkového poistenia bude pokračovať, až kým občania 47 roční a starší nedosiahnu dôchodkový vek.

Príspevky

Súkromný dôchodkový systém je financovaný na fondovej (kapitalizačnej) báze. Zamestnanci platili v prvom roku po zavedení reformy (1998) príspevky vo výške 6 %, v roku 1999 platili 7 % a od roku 2000 platili 8 % na dôchodkové poistenie. Dobrovoľne si môžu prispievať viac, až do maximálnej výšky 10 % z vymeriavacieho základu. Zamestnanci zúčastnení na súkromnom fondovom dôchodkovom poistení platia tiež 1 % na štátne dôchodkové poistenie. Zamestnanci krytí štátnym dôchodkovým systémom prispievajú v rovnakej výške, ale iba do tohoto systému, to zn. 7 % v roku 1998, 8 % v roku 1999 a 9 % od roku 2000. V súčasnosti prispievajú zamestnanci na dôchodkové poistenie 8,5 % zo svojej mzdy.

Príspevky zamestnávateľov naďalej plynú do štátneho dôchodkového poistenia, bez ohľadu na to, či ich zamestnanci sú poistení v štátnom alebo v súkromnom systéme. Príspevky zamestnávateľov boli na rozdiel od príspevkov zamestnancov znížené, v roku 1998 platili 24 %, v roku 1999 23 % a počínajúc rokom 2000 platia 22 %. V súčasnosti prispievajú zamestnávatelia na dôchodkové poistenie 18 % zo mzdy svojich zamestnancov.

Dávky

Členovia súkromných dôchodkových fondov budú dostávať dôchodkové dávky z oboch systémov, z kapitalizačného aj zo štátneho sociálneho poistenia. Výška dávok zo súkromných dôchodkových fondov bude určená na základe naakumulovaného kapitálu na súkromnom konte poistenca a bude mu môcť byť vyplatená vo forme dôchodkových dávok, alebo jednou sumou. Odhaduje sa, že bude trvať približne 15 rokov, kým súkromné dôchodkové fondy budú môcť začať vyplácať prvé dôchodkové dávky, nakoľko za toto obdobie bude možné vytvoriť dostatočný kapitál pre výpočet dávok na akceptovateľnej úrovni.

Dôchodky zo sociálneho poistenia sa vypočítajú percentuálnym podielom z priemernej mesačnej mzdy v závislosti na počte odpracovaných rokov. Pre účastníkov súkromného fondového poistenia bude nárastový pomer výpočtu dôchodkov nižší (1.22 %) ako pre tých, ktorí sa rozhodli zostať iba v sociálnom dôchodkovom poistení (1.65 %). Od roku 2013 budú starobné dôchodky účastníkov sociálneho dôchodkového poistenia vypočítavané podľa vzorca „n“ x 1.65% z priemerného zárobku. Starobné dôchodky účastníkov multipilierového systému budú vypočítané podľa vzorca „n“ x 1.22% z priemerného príjmu. V uvedených vzorcoch „n“ znamená počet odpracovaných rokov. V zmysle uvedených vzorcov budú starobné dôchodky zo štátneho sociálneho poistenia navýšené oproti dôchodkom poskytovaným zo súkromných fondových schém.

Pre účastníkov oboch systémov, ktorí odpracujú najmenej 38 rokov a prekročia 62 rokov veku sa dôchodkové dávky zvýšia o 0,3 % za každý ďalší rok zotrvania v zamestnaní.

Účastníkom multipilierového dôchodkového systému, bude po získaní nároku na starobný dôchodok poskytnutý starobný dôchodok zo sociálneho poistenia vo výške 3/4 dôchodku, na ktorý budú mať nárok oprávnené osoby výlučne zúčastnené na tomto štátnom sociálnom poistení. Dôchodok zo sociálneho poistenia bude doplnený súkromným dôchodkom poistenca vyplácaným z jeho osobného konta.

Z fondového systému budú do roku 2013 poskytované starobné dôchodky pri odpracovaní najmenej 15 rokov vo výške 43 % z príjmov vzatých do úvahy pri výpočte starobného dôchodku. Po odpracovaní viac ako 15 rokov pomer vypočítaného dôchodku narastá o 2 % za každý rok až do 25 odpracovaných rokov. Dôchodok potom dosiahne 63 % úroveň. Za každý nadpracovaný rok medzi 25 až 36 odpracovanými rokmi narastá dôchodok o 1 %. Pri 36 odpracovaných rokoch dosiahne starobný dôchodok z fondového systému 74 % započítanej mzdy. Nad túto hranicu sa zvýši dôchodok o 1,5 % za každý nadpracovaný rok.

Obidva dôchodkové systémy, sociálne poistenie aj súkromné kapitalizačné poistenie, budú poskytovať okrem starobných dôchodkov aj pozostalostné dôchodky, kým invalidné dôchodky sa v súčasnosti poskytujú iba z priebežne financovaného sociálneho poistenia.Keď sa začnú vyplácať dôchodkové dávky zo súkromných dôchodkových fondov, bude zmenený systém zdaňovania dôchodkov. Od roku 2013 sa dôchodky stanú predmetom dane z príjmu fyzických osôb. Súčasne s reformou zdaňovania dôchodkov bude zmenený aj vymeriavací základ dôchodkov z čistého priemerného príjmu na hrubý priemerný príjem.

Od roku 1992 bola valorizácia dôchodkov v sociálnom poistení závislá od zmien v čistom priemernom príjme. Od roku 2000 sa uplatňuje kombinovaná indexácia dôchodkových dávok, ktoré sa upravujú priemerom rastu priemerného príjmu a zmien spotrebných cien.

Plný starobný dôchodok do roku 2009 nesmie byť nižší ako minimálny dôchodok, ktorého výška je určovaná každoročne. Suma minimálneho dôchodku dosahuje takmer polovičnú úroveň priemerného dôchodku.

Druhy dávok poskytovaných zo súkromných dôchodkových fondov:
■ dôchodok vyplácaný do konca života účastníka,
■ dôchodok vyplácaný členovi dôchodkového fondu alebo jeho dedičovi počas vopred určenej doby,
■ dôchodok vyplácaný do konca života člena fondu a potom jeho dedičovi po určitú dobu,
■ spoločný doživotný dôchodok, ktorého vyplácanie začne v určitý deň a je vyplácaný kým obaja, manžel aj manželka, nezomrú.

Jednorazová výplata celkovej sumy z konta poistenca sa realizuje za týchto podmienok:

■ ak člen dôchodkového fondu má krytie na svojom konte, ktoré presahuje určenú sumu a požiada o vyplatenie tohto prebytku pri začatí vyplácania súkromného dôchodku,
■ ak by člen nemohol platiť príspevky rovnajúce sa objemu za 180 mesiacov.

Pravidlá poskytovania dôchodkových dávok zo súkromných fondov sú obsiahnuté v stanovách súkromných fondov.
Ak osoba poistená v súkromnom fonde zomrie počas obdobia prispievania pred vznikom nároku na dôchodok, celá suma jej príspevkov je vyplatená jej dedičovi. Dedič môže dostať celkovú sumu alebo môže pokračovať v členskom vzťahu. V prípade, že zomrie člen, ktorý už začal poberať dôchodok zo súkromného fondu, potom nároky prípadných dedičov a ďalších osôb závisia od toho, ktorý z hore uvedených produktov súkromného fondu si poberateľ dôchodku kúpil.

Podmienky nároku na dávky

Doterajší dôchodkový vek, ktorý bol pre ženy 55 rokov a pre mužov 60 rokov veku, sa zvýšil na 62 rokov veku. Nový dôchodkový vek je zavádzaný postupne, muži dosiahli túto hranicu v roku 2000, kým ženy až v roku 2009. V novom systéme existuje možnosť odchodu do predčasného dôchodku, je však sprevádzaná redukciou dôchodku zo sociálneho poistenia. Podmienka doby zamestnania, ktorá je 40 rokov musí byť splnená a dôchodca musí dosiahnuť najmenej 59 rokov veku. Nárok na predčasný dôchodok majú zamestnanci pracujúci v sťažených alebo nebezpečných pracovných podmienkach, alebo sa pod vplyvom opatrení na trhu práce stanú nezamestnanými. Pri určení výšky predčasného dôchodku sa berie do úvahy doba poistenia (zamestnania) a výška zaplateného poistného.

Do roku 2009, kým bude zavedený jednotný vyšší dôchodkový vek pre obidve pohlavia, je podmienkou vzniku nároku na plný starobný dôchodok 20 odpracovaných rokov (doba poistenia), na čiastočný starobný dôchodok postačuje 15 rokov zamestnania (poistenia).

Správa dôchodkového poistenia

Súkromné dôchodkové fondy sú oprávnené nakladať s príspevkami, ktoré sú vyberané do súkromnej dôchodkovej schémy. Sú to non-profit organizácie, ktorých vlastníkmi sú ich členovia. Súkromné dôchodkové fondy sú riadené samosprávnymi orgánmi, zhromaždeniami delegátov. Súkromné dôchodkové fondy môžu byť založené zamestnávateľmi, profesnými komorami, Fondom dôchodkového poistenia, organizáciami zamestnávateľov alebo zamestnancov, dobrovoľnými dôchodkovými fondami alebo miestnymi samosprávami. Samotné fondy môžu alebo riadiť a spravovať fondový majetok, alebo uzavrieť zmluvu s profesionálnymi organizáciami, ako sú poisťovacie spoločnosti, ktorým zveria majetok fondu do správy. Prijatá legislatíva obsahuje detailné pravidlá zakladania, organizácie a správy financií fondov povinného dôchodkového poistenia.

Založenie a výkon činnosti fondov podlieha schváleniu Najvyššieho kontrolného úradu dôchodkových fondov. V každom fonde sa po 6 mesiacoch od povolenia činnosti vykoná revízia a do tohoto času musí mať fond najmenej 2 000 členov.
Každý fond musí poskytovať svojim poistencom garantovaný výnos. Súčasne musia všetky fondy platiť jedno percento z celého objemu príspevkov do centrálneho fondu na krytie možnej insolventnosti fondu.
Členovia dôchodkového fondu môžu prechádzať z jedného fondu do druhého, súčasne však musia zaplatiť náklady s týmto prechodom spojené.
Hneď v prvom roku 1,3 milióna osôb prešlo do systému súkromných dôchodkových fondov, ktorých bolo v tom čase asi 40. Pritom trištvrtiny z nich boli členmi piatich najväčších súkromných dôchodkových fondov. Za štyrmi z nich stáli poisťovacie spoločnosti a za piatym najväčšia komerčná banka.
Nárast členov vo fondoch sa zastavil. V r. 2003 bolo 18 fondov, ale 93 % poistencov bolo v 6 fondoch. V 7 fondoch bol úrok 0 % a v jednom - 1 %. Priemerná efektivita je 2,93 %, teda II. pilier nie je lacnejší ako PAYG /priebežne financovaný/. Počas prvých 6 rokov dosiahli fondy úrokové miery 3,8 %, kým všeobecné úrokové miery boli v Maďarsku viac ako 6 %. Teraz sú výnosy z investícií horšie ako v prvých troch rokoch po vzniku kapitalizačného piliera (t. j. v r. 1998). Priemerný výnos z investovania za 5 rokov bol nula v reálnych hodnotách. Výsledky najväčších fondov sú podstatne horšie ako malých fondov. Maďarské súkromné fondy vyprodukovali veľké straty v reálnom vyjadrení nielen preto, že výnosy boli menšie ako inflácia, ale aj kvôli vysokým administratívnym nákladom. Maďarsko urobilo reformu dôchodkového systému a zaviedlo II. kapitalizačný pilier ako prvá z krajín SVE. Od roku 1998 sa miera nahradenia mzdy dôchodkom znížila zo 65,1 % na 56,8 %.

Povinný systém dôchodkového zabezpečenia v Poľsku

Systém dôchodkového zabezpečenia v Poľsku prešiel v období posledných rokov významnou premenou, zodpovedajúcou novým spoločenským a ekonomickým vzťahom v krajine. Cieľom reformy bola snaha o riešenie problémov pôvodného systému dôchodkového zabezpečenia a príprava na očakávané zmeny v spoločnosti a ich vplyv na systém.

Trojpilierový systém dôchodkového zabezpečenia

Počínajúc 1. januárom 1999 sa začal realizovať nový systém dôchodkového zabezpečenia. Nahradil monopolné postavenie systému založeného na priebežnom financovaní s definovanými dávkami, v ktorom boli všetky dôchodky platené štátom a financované z daní. Prijatím nového zákona o dôchodkovom zabezpečení bol ustanovený trojpilierový systém, v ktorom budú budúce dôchodky financované z rozličných zdrojov. V novom systéme dôchodkového poistenia sú prvý a druhý pilier povinné a dávky, ktoré z nich budú poskytované, budú určované úrovňou celoživotného platenia príspevkov. Prvým pilierom novej schémy dôchodkového poistenia je univerzálny, priebežne financovaný (PAYG) systém, definovaný príspevkami, do ktorého plynie 5/8 z povinných príspevkov dôchodkového poistenia. V rámci prvého piliera sa tvorí malý Fond demografickej rezervy, ktorý je plne kapitalizovaný. Prostriedky z Fondu demografickej rezervy budú použité v prípade deficitu prvého piliera spôsobeného situáciou na trhu práce. Povinný kapitalizačný pilier je tiež definovaný príspevkami, odvádzajú sa do neho 3/8 povinných príspevkov.

Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch, účasť v treťom pilieri dôchodkového poistenia, ktorý je plne kapitalizačný, je dobrovoľná.
Každý z uvedených troch pilierov dôchodkového poistenia je vystavený určitému druhu rizika. Solventnosť priebežne financovaného piliera (PAYG) je ohrozená demografickým vývojom, starnutím populácie spôsobenej poklesom počtu novonarodených detí na jednej strane a rýchlym zvyšovaním veku dožitia na strane druhej, vzrastajúcou mierou nezamestnanaosti a politickými vplyvmi. Piliere financované kapitalizačným spôsobom (druhý a tretí) sú lepšie chránené pred uvedenými rizikami, no sú zraniteľné otrasmi na finančnom trhu a dlhotrvajúcou infláciou. Stratégiou nového systému dôchodkového zabezpečenia v Poľsku bolo účinne čeliť hroziacim rizikám ich diverzifikáciou. Každý zo systémov povinného poistenia na starobu zabezpečuje solventnosť dôchodkového systému iným spôsobom.

Povinný kapitalizačný systém dôchodkového poistenia

Účastníci kapitalizačnej schémy

Účastníkmi povinného kapitalizačného systému dôchodkového poistenia sú občania na báze povinnej a dobrovoľnej. Tí, ktorí boli k 1. 1. 1999 mladší ako 30 rokov alebo po tomto dátume prvýkrát vstúpili na trh práce, platia príspevky do fondového systému povinne. Majú právo (aj povinnosť) vybrať si fond, v ktorom si budú sporiť príspevky platené do druhého piliera dôchodkového poistenia. Občania medzi 30 až 50 rokmi veku mali po zavedení viacpilierového systému dôchodkového poistenia možnosť vybrať si, či vstúpia do novej kapitalizačnej schémy, alebo budú len v priebežne financovanej schéme. V prípade, že sa stali účastníkmi kapitalizačnej dôchodkovej schémy, ich príspevky do priebežne financovaného dôchodkového systému boli znížené. Rozhodnutie o zapojení sa do kapitalizačného spôsobu dôchodkového poistenia mohli zmeniť a vrátiť sa do priebežne financovanej schémy počas jedného roka. Občania 50 a viacroční, ako aj tí, ktorí už splnili podmienky pre nárok na predčasný dôchodok, neboli reformou dotknutí. Nový multipilierový systém dôchodkového zabezpečenia kryje celú zamestnanú populáciu s výnimkou farmárov (poľnohospodárov), ktorí ostali vo svojej pôvodnej schéme. Dôchodkový vek je aj po reforme pre ženy a mužov rozdielny.

Financovanie

Jedným z reformných krokov je aj posilnenie zodpovednosti jednotlivca za svoje zabezpečenie v starobe zavedením platenia príspevkov aj zamestnancami. Do roku 1999 platili príspevky na dôchodkové zabezpečenie iba zamestnávatelia, teraz je táto zodpovednosť rozdelená medzi zamestnávateľov a zamestnancov. Všetky príspevky do kapitalizačného systému sa vyberajú od jednotlivých občanov. Ich zamestnávatelia na fondový systém neprispievajú. Vláda predpokladá, že 20 % zo súčasných príspevkov plynie do súkromných kapitalizačných fondov. Akumulované vybrané príspevky sa vo forme pomyselného kapitálu vykazujú na individuálnych účtoch od založenia nového kapitalizačného piliera v roku 1998. Výška príspevkov zamestnancov na dôchodkové poistenie do obidvoch systémov, štátneho aj súkromného kapitalizačného, je obmedzená určením ich maximálnej úrovne. Horná hranica vymeriavacieho základu pre platenie príspevkov na obidva povinné systémy dôchodkového zabezpečenia je určená vo výške 30 násobku priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve za jeden rok. Príjem nad uvedenú hranicu je oslobodený od platenia poistného. Príspevky sú odpočítateľnou položkou pred určením dane z príjmu.

Výška celkových príspevkov na dôchodkové poistenie sa bude postupne znižovať a zo súčasných 45 % klesne na 38-39 % z vymeriavacieho základu v roku 2015.

Prvý pilier nového systému nie je pokračovaním predchádzajúceho systému dôchodkového zabezpečenia napriek tomu, že je tiež priebežne financovaný. Nároky, ktoré poistenci dosiahli v pôvodnom systéme, boli ku dňu ukončenia existencie starého systému vypočítané a prevedené do hodnoty v zlotých. Tieto peniaze slúžia ako štartovací kapitál, ktorý sa objavuje na individuálnych kontách poistencov od roku 2003.
Príspevky na starobné dôchodky (19,52 % vymeriavacieho základu) idú na individuálny účet, alebo účty, ak sú rozdelené medzi piliere povinného dôchodkového poistenia. Do prvého piliera idú príspevky vo výške 15 % z vymeriavacieho základu. V budúcnosti sa predpokladá ich zníženie na 9 %. Do Demografického rezervného fondu tvoreného v 1. pilieri sa odvádza 1 % z vymeriavacieho základu, prebytok z rozpočtu prvého piliera a prostriedky z privatizácie.Ostatné príspevky na sociálne zabezpečenie, ako sú invalidné, nemocenské a pod., nepatria do systému troch pilierov, ktorý je výlučne schémou starobných dôchodkov.

Podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok

Podľa novej legislatívy bude vek odchodu do starobného dôchodku závisieť na individuálnom rozhodnutí prispievateľa (účastníka dôchodkového poistenia). Minimálny dôchodkový vek je určený na 62 rokov veku pre mužov a 60 rokov pre ženy. Zakotvením nároku na podstatné zvýšenie starobného dôchodku za každý rok odpracovaný nad uvedenú hranicu sa sleduje povzbudenie prispievateľov na predlžovanie aktívneho obdobia ich života a platenia príspevkov.

Dávky

Predpokladá sa, že približne 60% podiel z budúcich starobných dôchodkov bude pochádzať z prvého, priebežne financovaného piliera, kým 40% podiel bude z druhého, fondového piliera. Z prvého piliera, definovaného príspevkami, sa bude vyplácať dôchodok vo výške závislej od vymeriavacieho základu pre platenie príspevkov a od priemerného veku dožitia mužov alebo žien. Preto čím neskôr odíde účastník do starobného dôchodku, tým vyšší bude jeho starobný dôchodok. Kapitalizačný dôchodkový systém je definovaný príspevkami, čo znamená, že výška dávok bude závisieť od objemu naakumulovaného kapitálu a jeho zhodnotenia. Z druhého, fondového piliera sa budú vypláca iba starobné dôchodky, nebudú sa z neho poskytovať invalidné dávky. O vyplácaní pozostalostných dávok bude môcť rozhodnúť poistenec pri uplatnení nároku na starobný dôchodok. Dedenie naakumulovaných prostriedkov v dôchodkovom fonde bude zabezpečené za výhodnejších podmienok.

Minimálny starobný dôchodok bude predstavovať asi 28 % súčasnej priemernej mzdy. Ak dôchodky z prvého a druhého piliera dôchodkového poistenia budú nižšie ako určený minimálny dôchodok, rozdiel do výšky minimálneho dôchodku bude doplatený zo štátneho rozpočtu. Predpokladá sa, že asi 10 % dôchodcov bude potrebné poskytnúť takýto príplatok k vypočítaným riadnym dôchodkom z dvoch povinných súčastí dôchodkového poistenia, aby ich dôchodky dosiahli minimálnu úroveň.

Povinné kapitalizačné dôchodkové poistenie nemá žiadnu úlohu pri výplate dávok súčasným dôchodcom. Pri uplatnení dôchodkových nárokov si, na základe vlastného rozhodnutia, dôchodca určí spoločnosť do ktorej sa prevedú prostriedky z jeho konta a ktorá mu bude poskytovať starobný dôchodok. Poistenec bude mať právo vybrať si druh dôchodku (poistný produkt), ktorý si kúpi, podmienky jeho garancie a či bude obsahovať aj nárok na dávky pre pozostalých, alebo nie.

Správa (riadenie) dôchodkových fondov

Dva druhy subjektov existujú v kapitalizačnom dôchodkovom poistení. Prvým je dôchodkový fond, ktorým je vlastne naakumulovaný majetok členov dôchodkového fondu. Prostriedky fondu sú uložené u nezávislého depozitára, ktorým je zvyčajne banka. Za všetky riadiace a administratívne funkcie vykonávané v mene fondu je zodpovedná samotná spoločnosť dôchodkového fondu. Každá spoločnosť je samostatnou (osobitnou) akciovou spoločnosťou s minimálnym kapitálom 4 milióny ECU. Výška počiatočného kapitálu akciovej spoločnosti dôchodkového fondu bola vládou určená tak, aby limitovala počet vznikajúcich fondov.

Boli stanovené prísne podmienky na získanie licencie pre kapitalizačné dôchodkové spoločnosti a dôchodkové fondy. Je tiež určený mechanizmus riešenia deficitu v majetku fondu. Vo fonde musí byť vytvorený osobitný rezervný účet financovaný zakladateľmi fondu, ktorý sa použije v prípade schodku z dôvodu defraudácie, krádeže či zlým investovaním majetku fondu. Ak sa tento rezervný fond ukáže nedostatočný, použije sa kapitál dôchodkovej fondovej spoločnosti a po jeho vyčerpaní majetok centrálneho garančného fondu. Centrálny garančný fond sa vytvorí z odvodov dôchodkových fondov.

Možnosti fondu investovať sú detailne upravené. Fondy sú povinné rozdeliť riziko pri investovaní tým, že sú určené jasné pravidlá a limity kam môžu umiestniť svoje investície, napr. do viazaných akcií, do zahraničných akcií, do Národných investičných fondov, do Národnej Banky a pod. Zamestnanci môžu ukladať svoje príspevky iba v jednom fonde, nie vo viacerých a zmena fondu bude dosť obtiažna, keď ich peniaze už raz boli investované. Vzhľadom na takéto obmedzenie je veľmi dôležitý ľahký prístup k potrebným informáciám o fonde.V priebežne financovanom systéme sú dôchodky valorizované v závislosti od inflácie. Zlý vývoj v dôchodkovom systéme ovplyvňuje vysoká miera nezamestnanosti a aj podstatne najnižšia miera zamestnanosti v EÚ.
ZUS (Sociálna poisťovňa) má ešte stále problémy (po 6 rokoch od reformy) s identifikáciou príspevkov a ich preposielaním dôchodkovým fondom. V II. pilieri je 16 fondov s viac ako 11 miliónom členov, 64 % členov je v 4 fondoch. Z celkového objemu príspevkov až 73 % spravuje 5 fondov. Až 5 % HDP Poľska je vo fondoch. Poplatky v II. pilieri klesli zo 6 % na 3,5 %. Štát uhrádza deficit v priebežne financovanom pilieri. Výnosy dôchodkových fondov v Poľsku v prvých rokoch po reforme, po 1999 roku, boli mínus 3 až 14 %.

Garancie

Ako povinný štátny systém, druhý pilier vyžaduje garancie. Garancie sú zabezpečené právnym rozdelením majetku fondu a majetku menežovanej spoločnosti, zavedením dozoru a minimálnej úrovne výnosov. V prípade ak dôchodkový fond nemôže plniť svoje záväzky voči poistencom, použijú sa prostriedky rezervného fondu, fondu majetku menežérov a garančného fondu na krytie deficitu. Kým firma môže zbankrotovať, dôchodkový fond nemôže. V prípade finančných problémov sú účastníci poistenia prevedený do iného fondu. Pokiaľ všetky vyššie uvedené fondy, ktoré garantujú solventnosť dôchodkového fondu nie sú schopné splniť povinnosti fondu, štát garantuje výplatu všetkých dávok.

Dôchodkový systém v Českej republike

V roku 1995 uskutočnila parametrickú reformu v priebežne financovanom dôchodkovom systéme.
Vytvorený bol aj fondový systém, ale iba ako dobrovoľný. V 12 fondoch doplnkového dôchodkového poistenia so štátnym príspevkom je zúčastnených 2,7 milióna poistencov, priemerný príspevok je 400 Kč mesačne.V rámci reformy bola modernizovaná administratíva, ale univerzalita nebola dosiahnutá, ozbrojené zložky majú vlastné schémy dôchodkového poistenia.Dôchodkový vek bol zvyšovaný o 2 mesiace ročne a v r. 2006 dosiahne 62 rokov pre mužov a 57-61 rokov pre ženy (naďalej podľa počtu narodených alebo vychovaných detí).Vďaka doterajšiemu vývoju sa zachovalo takmer úplné krytie obyvateľstva dôchodkovým systémom, veľmi nízka úroveň chudoby, veľký rozsah krytých náhradných dôb. Problémom je rastúci počet obyvateľstva v dôchodkovom veku. V roku 2004 bola legislatívne obmedzená možnosť predčasného odchodu do starobného dôchodku. Predpokladá sa ďalšie zvyšovanie dôchodkového veku.

Dôchodkový systém v Estónsku

V Estónsku bol II. pilier vytvorený v r. 2002, takže už majú prvé skúsenosti. Počet starobných dôchodcov v I. pilieri klesol, naopak počet invalidných dôchodcov stúpol.
Dôchodkový vek bol zvýšený na 63 rokov pre mužov. Pre ženy sa zvyšuje o 6 mesiacov ročne a vek 63 rokov dosiahne v roku 2016. Poistné na dôchodkové poistenie platí prevažne zamestnávateľ, spolu 20 %, z toho do I. piliera 16 % a do II. piliera 4 %. Poistenec platí 2 % zo mzdy. Dôchodok dosiahol v r. 1993 v priemere 40 %, v r. 1999 viac ako 50 % (zvýšenie dôchodkov pred voľbami) a v r. 2003 asi 43 % zo mzdy. Celkové výdavky na dôchodky dosiahli v r. 1992 5,2 % HDP, v r. 1999 8,5 % HDP a v r. 2003 to bolo opäť 5,2 % HDP. V II. pilieri sa platí poplatok za prihlásenie, za správu účtu 2 % a z príspevku 1 %.

Dôchodkový systém v Lotyšsku

Dôchodkový systém v Lotyšsku je zložený z 3 častí, sú to: národný pilier s definovanými dávkami, od r. 2001 je zavedený II. pilier povinný a od r. 1998 súkromné doplnkové dôchodkové poistenie.Dôchodkový vek bol zvýšený na 62 rokov. Do r. 2006 bude možné ísť do predčasného dôchodku.Zákon garantuje minimálny dôchodok a pravidelnú valorizáciu podľa 3 skupín. Miera náhrady hrubej mzdy dôchodkom je 43 % a čistej 54 %.Príspevky do II. piliera v r. 2001 boli 2 %. Opäť sa majú zvyšovať od r. 2007 (na 4 %) a v r. 2010 majú dosiahnuť 10 %. Až 41 % občanov v aktívnom veku sa zapojilo do II. piliera. Náklady na reformu sú veľké a vrchol by mali dosiahnuť do r. 2020, asi 5 % HDP. Dosahované úroky v dôchodkových fondoch sú v mínusových hodnotách (- 0,25 až - 0,83 %).

Dôchodkový systém v Litve

Litva išla do reformy dôchodkového systému s cieľom dosiahnuť vyššie dôchodky, zabezpečiť udržateľnosť systému, pokryť všetkých obyvateľov a vyhnúť sa deficitu. Účasť v II. pilieri je dobrovoľná. Príspevky v r. 2004 boli do I. piliera 8 % a do II. piliera 2,5 % zo mzdy. Poplatok za správu v II. pilieri je 10 % z príspevku a 1 % z celkového majetku na účte). Za prechod medzi fondami sa platí 0,2 %, neskôr sa zvýši na 2-4 %. Náklady na reformu bude kryť štát z rozpočtu. Dôchodok z I. piliera sa bude postupne znižovať, aj rodová nerovnosť je založená v oboch pilieroch. Dôchodkový vek sa zvýšil pre mužov na 62,5 roka a pre ženy zvyšovanie prebieha pridávaním po 6 mesiacov v každom roku, až kým ich dôchodkový vek dosiahne 60 rokov.

Dôchodkový systém v Slovinsku

Slovinsko prijalo podstatné parametrické zmeny v prvom, verejnom pilieri v roku 1999. V rámci povinného dôchodkového systému nevytvorilo povinný kapitalizačný pilier, ale novovytvorené doplnkové dôchodkové poistenie má fondový charakter. Druhý pilier je dobrovoľný, je však silno podporovaný cez dane. Približne 50 % osôb poistených v 1. pilieri je tiež zapojených do 2. dobrovoľného kapitalizačného piliera.Zamestnanci prispievajú na dôchodkové poistenie 15,5 % zo svojej mzdy a zamestnávatelia 8.85 %, čo spolu predstavuje 24.35 %.Dôchodkový vek je pre mužov 63 rokov a pre ženy 61 rokov.

Dôchodkový systém v Chorvátsku

V Chorvátsku bola dôchodková reforma prijatá v roku 2001 a popri priebežne financovanom pilieri bol vytvorený aj povinný kapitalizačný pilier. Príspevky na dôchodkové poistenie sú spolu 20.0 % a platí ich iba zamestnávateľ, z toho na kapitalizáciu sa odvádza 5.0 %.

Dôchodkový systém v Rumunsku

Rumunsko prijalo reformné zákony, ale ich účinnosť nastane až v roku 2007, keď dôjde k vytvoreniu II. piliera v systéme dôchodkového poistenia. Príspevky do II. piliera by mali byť 2 %. Dôchodky by mali dosiahnuť 40 % podiel zo mzdy. V Rumunsku prispieva na dôchodkové poistenie zamestnanec 9.5 % zo svojej mzdy, zamestnávateľ 24.5 %, spolu je to 34.0 %.

Pri porovnaní s priemernou úrovňou výdavkov na starobné dôchodky v krajinách OECD a EÚ a na Slovensku, ako percento z HDP, je viditeľný podstatne nižší podiel výdavkov v SR. Z grafu č. 3 je zrejmé, že situácia väčšiny slovenských dôchodcov je podstatne horšia ako príjmy starobných dôchodcov v porovnávaných štátoch. Kým na Slovensku sa na starobné dôchodky v roku 1998 vynaložilo iba 5.2 % z HDP, v členských štátoch OECD to bolo 7 % a EÚ až 8.8 % v priemere. Dá sa predpokladať, že nízka úroveň výdavkov na dôchodky v SR je spôsobená veľmi nízkymi mzdami z ktorých sa starobné dôchodky vypočítavajú. V dôsledku toho tvoria dôchodcovia tvoria na Slovensku najchudobnejšiu skupinu obyvateľstva.

Dôchodkové systémy v členských štátoch EÚ (staré členské štáty - EÚ 15)

Reformy dôchodkových systémov v štátoch EÚ 15 sú motivované odlišnými vplyvmi a skutočnosťami ako v krajinách strednej a východnej Európy. Predovšetkým je to demografický vývoj smerujúci k celkovému starnutiu populácie, čo v kombinácii s pomerne vysokými výdavkami na dôchodky vyvoláva neudržateľný tlak na verejné financie. Populácia v EÚ 15 je podstatne staršia ako v EÚ 10 (asi o jednu tretinu) a takmer v každom zo západoeurópskych členských štátov sa na dôchodkové zabezpečenie prispieva aj zo štátneho rozpočtu, teda z príjmu z daní. V jednotlivých štátoch EÚ 15 sú podmienky nároku na dôchodkové dávky, dôchodkový a vek a niektoré ďalšie podmienky nasledovné:

Belgicko

Nie je stanovená žiadna osobitná podmienka pre vznik nároku na starobný dôchodok. Dôchodkový vek: muži - 65, ženy - 63 (do roku 2009 nárast na 65). Minimálny dôchodok: Pre domácnosť - 12 485,61 Euro, pre jednotlivca - 9 991,63 Euro ročne. Maximálny dôchodok: Limit existuje iba teoreticky.

Dánsko

Podmienkou nároku na dôchodkovú dávku je najmenej 3-ročný pobyt na území štátu vo veku medzi 15 až 65 rokov. Dôchodkový vek: muži aj ženy - 65, (do roku 1999 nárast na 67). Minimálny dôchodok: Národný dôchodok - 826 Euro. Doplnkový dôchodok - 167 Euro. Maximálny dôchodok: Národný dôchodok - 7 492 Euro. Doplnkový dôchodok - 3 520 Euro.

Nemecko

Podmienkou nároku na dôchodkovú dávku je 60 mesiacov poistenia.
Dôchodkový vek: 65.
Minimálny dôchodok: nie je stanovený.
Maximálny dôchodok: nie je stanovený.

Grécko

Podmienkou nároku na dôchodkovú dávku je 4 500 pracovných dní za ktoré bolo zaplatené poistné.
Dôchodkový vek: muži - 65, ženy - 60 (osoby poistené po roku 1993 majú jednotný dôchodkový vek 65).
Minimálny dôchodok: 420,30 Euro.
Maximálny dôchodok: 1 952 Euro.

Španielsko

Podmienkou nároku na dôchodkovú dávku je 15 rokov platenia príspevkov, z toho najmenej dva priamo pred nadobudnutím dôchodku.
Dôchodkový vek: 65.
Minimálny dôchodok: 411,76 Euro pre jednotlivca a 484,89 Euro ak sú v domácnosti ďalšie závislé osoby.
Maximálny dôchodok: 2 086,1 Euro.

Francúzsko

Podmienkou nároku na dôchodkovú dávku je zaplatenie najmenej jednej štvrtiny poistného z minimálnej mzdy. Dôchodkový vek: 60.
Minimálny dôchodok: 6 706,39 Euro ročne. Maximálny dôchodok: 167,3 Euro týždenne.

Írsko

Podmienkou nároku na dôchodkovú dávku je, že osoba musí byť poistená pred dosiahnutím veku 55 rokov, musí mať zaplatených najmenej 156 príspevkov a ročný priemer najmenej 24 príspevkov. Majú dve schémy.
Dôchodkový vek: 65 a 66.
Minimálny dôchodok: 164,2 Euro týždenne.
Maximálny dôchodok: 167,3 Euro týždenne.

Island

Podmienkou nároku na dôchodkovú dávku je najmenej 3-ročný pobyt na území štátu vo veku medzi 16 až 66 rokov.
Dôchodkový vek: 67.
Minimálny dôchodok: 3/40 maximálneho ročného objemu národného dôchodku.
Maximálny dôchodok: Národný dôchodok - 40/40 plného základného dôchodku, ktorý je 2 853 Euro ročne. K tomu sú ešte dávky z doplnkového dôchodkového poistenia.

Taliansko

Podmienkou nároku na dôchodkovú dávku je 20 rokov prispievania.
Dôchodkový vek: muži - 65, ženy - 60 (v novom systéme je to 57-65).
Minimálny dôchodok: 5 358,34 Euro. Maximálny dôchodok: Nie je stanovený.

Lichtenštajnsko

Podmienkou nároku na dôchodkovú dávku je najmenej jeden rok v prvom pilieri a v druhom pilieri nie je stanovená žiadna podmienka.
Dôchodkový vek: v obidvoch pilieroch 64 (nárastom do roku 2009).
Minimálny dôchodok: Základný dôchodok je 676 Euro mesačne. Maximálny dôchodok: Základný dôchodok je 1 351 Euro mesačne.

Luxembursko

Podmienkou nároku na dôchodkovú dávku je 120 mesiacov skutočného poistenia.
Dôchodkový vek: 65
Minimálny dôchodok: Po 40 rokoch poistenia je to 1 262,88 Euro mesačne najmenej.
Maximálny dôchodok: Žiadny dôchodok nemôže prevýšiť 5/6 päťnásobku referenčnej sumy, ktorá je 5 846,66 Euro mesačne.

Holandsko

Nie je stanovená žiadna podmienka pre vznik nároku na starobný dôchodok. Dôchodkový vek: 65.
Minimálny dôchodok: Vyplácajú jednotnú minimálnu sumu. Maximálny dôchodok: Nie je stanovený.

Nórsko

Podmienkou nároku na dôchodkovú dávku je najmenej 3-ročný pobyt na území štátu vo veku medzi 15 až 65 rokov. Dôchodkový vek: 67.
Minimálny dôchodok: Po 40 rokoch pobytu dosahuje ročná penzia 12 148 Euro. Maximálny dôchodok: 26 691 Euro.

Rakúsko

Podmienkou nároku na dôchodkovú dávku je 180 mesiacov zaplateného poistného alebo 300 mesiacov poistenia (aj s náhradnými dobami).
Dôchodkový vek: muži - 65, ženy - 60 (v rokoch 2024 až 2033 sa zvýši u žien na 65).
Minimálny dôchodok: Pre jednotlivca 653,19 Euro. Pre domácnosť 1 015 Euro a na každé nezaopatrené alebo invalidné dieťa sa pridáva 69,52 Euro.
Maximálny dôchodok: 2 410,58 Euro.

Portugalsko

Podmienkou nároku na dôchodkovú dávku je 15 rokov poistenia s tým, že je preukázateľné, že v každom roku bolo poistených najmenej 120 dní. Dôchodkový vek: 65.
Minimálny dôchodok: 30 % priemerného mesačného zárobku. Maximálny dôchodok: Medzi 80 % až 92 % aplikovateľného zárobku.

Fínsko

Na nárok na dôchodok z národnej schémy je potrebná 3 ročná doba pobytu po dosiahnutí 16 rokov veku a na dôchodok z povinnej schémy kde sa dôchodky vypočítavajú podľa mzdy je podmienkou 1 mesiac poistenia a stanovená minimálna mzda.
Dôchodkový vek: 65.
Minimálny dôchodok: Minimum je garantované, ale nie je stanovené konkrétnou sumou.
Maximálny dôchodok: Maximálny dôchodok je 60 % mzdy (základu pre určenie penzie).

Švédsko

Pre základnú penziu je potrebná doba pobytu v štáte 3 roky a v povinnej schéme, kde sa dôchodky vypočítavajú podľa mzdy, nie je podmienka. Dôchodkový vek: 65, ale môžu ostať poistení do 67. Minimálny dôchodok: Nie je určený. Maximálny dôchodok: Nie je určený.

Veľká Británia

Zo základnej schémy má nárok na dôchodok osoba po 10-11 rokoch poistenia. V ďalších troch povinných systémoch sú stanovené podmienky rozsiahlejšie a podrobnejšie, ale v zásade musí zamestnanec dosiahnuť určitú výšku mzdy, aby mohol byť začlenený do týchto ďalších schém.
Dôchodkový vek: muži - 65, ženy - 60 (v rokoch 2010 až 2020 pre ženy nárast na 65).
Minimálny dôchodok: 25 % z plnej penzie (27 Euro týždenne).
Maximálny dôchodok: 100 % plnej penzie (t. j. 110 Euro týždenne) ak poistné bolo platené najmenej 44 rokov. V štátnej schéme vypočítanej zo mzdy (SERP) je to 196 Euro týždenne.

(Zdroj: KOZ, 12.04.2005, autorka: JUDr. Mária Svoreňová)