|
|
Nariadenie rady (ES) č. 859/2003 zo 14. mája 2003ktorým sa rozširujú ustanovenia nariadenia (EHS) č. 1408/71 a nariadenia (EHS) č. 574/72 na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nie sú ešte zahrnutí v týchto ustanoveniach výhradne z dôvodu svojej štátnej príslušnosti RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 63, bod 4, keďže: (1) na svojom osobitnom zasadnutí v Tampere dňa 15. a 16. októbra 1999, Európska rada vyhlásila, že Európska únia by mala zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí majú legálne bydlisko na území členských štátov, poskytnúť im práva a povinnosti porovnateľné s právami a povinnosťami občanov EÚ, podporiť antidiskrimináciu v hospodárskom, sociálnom a kultúrnom živote a priblížiť ich právne postavenie právnemu postaveniu štátnych príslušníkov členského štátu; (2) vo svojej rezolúcii z 27. októbra 1999(3) Európsky parlament žiadal konať rýchlo, pokiaľ ide o sľuby o spravodlivom zaobchádzaní so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí majú legálne bydlisko v členských štátoch a o definovanie ich právneho postavenia vrátane jednotných práv čo najbližších právam, ktoré majú občania Európskej únie; (3) aj Európsky hospodársky a sociálny výbor vyzýva na rovnaké zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi spoločenstva a štátnymi príslušníkmi tretích krajín v sociálnej oblasti, obzvlášť vo svojom stanovisku z 26. septembra 1991 o postavení migrujúcich pracovníkov z tretích krajín(4); (4) článok 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii stanovuje, že únia rešpektuje základné práva zaručené v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísanom v Ríme 4. novembra 1950 a vyplývajúcich z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty ako všeobecné zásady práva spoločenstva; (5) toto nariadenie rešpektuje základné práva a zachováva zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, najmä ducha jej článku 34 ods. 2; (6) podpora vysokej úrovne sociálnej ochrany a zvyšovanie životného štandardu a kvality života v členských štátoch sú cieľmi spoločenstva; (7) pokiaľ ide o podmienky sociálnej ochrany štátnych príslušníkov tretích krajín a najmä systém sociálneho zabezpečenia, ktorý sa na nich uplatňuje, Rada pre zamestnanosť a sociálnu politiku tvrdila vo svojich záveroch z 3. decembra 2001, že koordinácia uplatňovaná na štátnych príslušníkov tretích krajín by im mala poskytnúť súbor jednotných práv, ktoré sú čo najbližšie právam, ktoré majú občania EÚ; (8) v súčasnosti sa nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny pohybujúce sa v rámci spoločenstva(5), ktoré je základom pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia rôznych členských štátov a nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktoré stanovuje postup pri implementácii nariadenia (EHS) č. 1408/71(6), uplatňuje len na určitých štátnych príslušníkov tretích krajín; počet a rôznorodosť právnych nástrojov používaných v úsilí riešiť problémy v súvislosti s koordináciou systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov, s ktorými sa stretávajú štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú v tej istej situácii ako štátni príslušníci spoločenstva, vedú k právnym a administratívnym zložitostiam. Spôsobujú nezanedbateľné ťažkosti pre dotknutých jednotlivcov, ich zamestnávateľov a príslušné vnútroštátne orgány sociálneho zabezpečenia; (9) preto je potrebné zabezpečiť uplatňovanie koordinačných pravidiel nariadenia (EHS) č. 1408/71 a nariadenia (EHS) č. 574/72 na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú legálne bydlisko v spoločenstve, nie sú v súčasnosti zahrnutí do ustanovení týchto nariadení z dôvodov ich štátnej príslušnosti a spĺňajú ostatné podmienky stanovené v tomto nariadení; takéto rozšírenie je osobitne dôležité so zreteľom na nadchádzajúce rozšírenie Európskej únie; (10) uplatňovanie nariadenia (EHS) č. 1408/71 a nariadenia (EHS) č. 574/72 na tieto osoby im nedáva žiadne právo na vstup, pobyt alebo bydlisko v členskom štáte ani na prístup k jeho trhu práce; (11) ustanovenia nariadenia (EHS) č. 1408/71 a nariadenia (EHS) č. 574/72 sa na základe tohto nariadenia uplatňujú, len pokiaľ už dotknuté osoby majú legálne bydlisko na území členského štátu; mať legálne bydlisko je preto nevyhnutnou podmienkou na uplatňovanie týchto ustanovení; (12) ustanovenia nariadenia (EHS) č. 1408/71 a nariadenia (EHS) č. 574/72 sa neuplatňujú v situácii, ktorá sa vo všetkých ohľadoch obmedzuje len na jeden členský štát; toto sa okrem iného týka situácie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má väzby len na tretiu krajinu a jeden členský štát; (13) ďalšie právo na dávku v nezamestnanosti, uvedenú v článku 69 nariadenia (EHS) č. 1408/71 podlieha podmienke byť evidovaný v službách zamestnanosti ako uchádzač o zamestnanie v každom členskom štáte, do ktorého príde; tieto ustanovenia sa preto môžu uplatňovať na štátneho príslušníka tretej krajiny len za predpokladu, že má právo, ak je to vhodné podľa jeho povolenia na pobyt, evidovať sa v službách zamestnanosti ako uchádzač o zamestnanie v členskom štáte, do ktorého vstúpil a právo legálne tam pracovať; (14) mali by sa prijať prechodné ustanovenia na ochranu osôb zahrnutých do tohto nariadenia a malo by sa zabezpečiť, aby nestratili práva ako výsledok jeho nadobudnutia účinnosti; (15) aby sa dosiahli tieto ciele, je potrebné a primerané rozšíriť rozsah pravidiel koordinujúcich vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia prijatím právneho nástroja spoločenstva, ktorý je záväzný a priamo uplatniteľný v každom členskom štáte, ktorý sa zúčastňuje na prijatí tohto nariadenia; (16) toto nariadenie sa netýka práv a povinností vznikajúcich z medzinárodných zmlúv s tretími krajinami, v ktorých je spoločenstvo stranou a ktoré umožňujú výhody, pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie; (17) keďže ciele navrhovaného kroku nemôžu dostatočne dosiahnuť členské štáty samotné a môžu sa preto vzhľadom na rozsah alebo účinky navrhovaného kroku lepšie dosiahnuť na úrovni spoločenstva, spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity zachovanou v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v tomto článku, toto nariadenie nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov; (18) v súlade s článkom 3 Protokolu o stanovisku Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je priložený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Írsko a Spojené kráľovstvo oznámili listami z 19. a 23. apríla 2002 svoje želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia; (19) v súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o stanovisku Dánska, ktorý je priložený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Dánsko sa nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je preto ním viazaný ani mu nepodlieha; PRIJALA TOTO NARIADENIE: Článok 1Podľa ustanovení prílohy tohto nariadenia, ustanovenia nariadenia (EHS) č. 1408/71 a nariadenia (EHS) č. 574/72 sa uplatňujú na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nie sú ešte zahrnutí do týchto ustanovení výhradne z dôvodu svojej štátnej príslušnosti ako aj na členov ich rodín a ich pozostalých za predpokladu, že majú legálne bydlisko na území členského štátu a sú v situácii, ktorá sa neobmedzuje vo všetkých ohľadoch na jeden členský štát. Článok 21. Toto nariadenie nevytvára žiadne práva v období do 1. júna 2003. Článok 3Toto nariadenie nadobúda účinnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva. V Bruseli 14. mája 2003 Za Radu predseda A.-A. TSOCHATZOPOULOS PRÍLOHAOsobitné ustanovenia uvedené v článku 1I. NEMECKO V prípade rodinných dávok sa toto nariadenie uplatňuje len na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí vlastnia povolenie na pobyt spĺňajúce definíciu nemeckého zákona o „Aufenthaltserlaubnis“ alebo „Aufenthaltsberechtigung“. II. RAKÚSKO V prípade rodinných dávok sa toto nariadenie uplatňuje len na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí spĺňajú podmienky stanovené v rakúskych právnych predpisoch pre trvalý nárok na rodinné prídavky (1) Ú. v. C 126 E, 28.5.2002, s. 388. (2) Stanovisko z 21. novembra 2002 (zatiaľ neuverejnené v Úradnom vestníku). (3) Ú. v. C 154, 5.6.2000, s. 63. (4) Ú. v. C 339, 31.12.1991, s. 82. (5) Ú. v. L 149, 5. 7. 1971, s. 2; nariadenie naposledy zmenené a doplnené v nariadení (ES) č. 1386/2001 Európskeho parlamentu a Rady (Ú. v. L 187, 10. 7. 2001, s. 1). (6) Ú. v. L 74, 27. 3. 1972, s. 1; nariadenie naposledy zmenené a doplnené v nariadení Komisie (ES) č. 410/2002 (Ú. v. L 62, 5. 3. 2002, s. 17). |










