Práca v zahraničí

• Osoba, ktorá je na Slovensku nezamestnaná a odchádza do zahraničia pracovať, nemá pri odchode do zahraničia voči Sociálnej poisťovni žiadnu oznamovaciu povinnosť.
• V prípade, že poistenec je zamestnanec, povinnosti v súvislosti s odhlásením v Sociálnej poisťovni po skončení pracovného pomeru plní zamestnávateľ.
• Povinnosť voči Sociálnej poisťovni má len tá fyzická osoba, ktorá je povinne dôchodkovo a povinne nemocensky poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo si platí poistné na sociálne poistenie ako dobrovoľne poistená osoba.

Výkon práce v zahraničí

• Pri výkone práce v zahraničí sa na fyzickú osobu vzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíva štátu výkonu práce. To znamená, že v sociálnom poistení si ona aj jej zahraničný zamestnávateľ plnia povinnosti v súlade s legislatívou štátu výkonu práce.
• Ak osoba pracuje v krajine EÚ/EHP (členské štáty EÚ, Nórsko, Island, Lichtenštajnsko) a Švajčiarska, podlieha povinnému nemocenskému poisteniu a povinnému poisteniu v nezamestnanosti v danej krajine. Nemôže súčasne podliehať systému dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti na Slovensku.
• Ak pre danú časť sociálneho zabezpečenia v krajine, kde osoba pracuje, existuje len dobrovoľné nemocenské poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, môže si sama zvoliť systém dobrovoľného poistenia, ktorý sa na ňu bude vzťahovať (teda buď v krajine zamestnania alebo na Slovensku).
• V prípade, ak sa na osobu vzťahuje povinné dôchodkové poistenie v inom členskom štáte EÚ, môže byť dobrovoľne dôchodkovo poistená na Slovensku len za predpokladu, že už niekedy v minulosti na Slovensku bola dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO.

Práca v zahraničí a II. pilier

• Ak je osoba zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení (II. pilier), príspevky na starobné dôchodkové sporenie (II. pilier) sú jej pripisované na jej účet v príslušnej správcovskej spoločnosti iba v prípade, ak bude dôchodkovo poistená v Slovenskej republike. Ak je poistená v inom štáte, príspevky nie sú pripisované, ale sporenie ako takej osobe nezaniká.
• Ak by fyzická osoba mala záujem, aby sa jej pripisovali príspevky do II. piliera aj počas obdobia, kedy bude pracovať v zahraničí, môže sa prihlásiť na dobrovoľné dôchodkové poistenie.

Súbežné zamestnanie vo viacerých krajinách

• Ak si občan nájde zamestnanie v krajine EÚ/EHP alebo vo Švajčiarsku popri svojom pracovnom pomere na Slovensku, vzniká súbeh vykonávania činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch EU. V takom prípade môže podliehať legislatíve len jedného štátu. Je teda potrebné určiť, legislatíva ktorého štátu sa na neho bude vzťahovať.
• O skutočnosti, že osoba pracuje vo viacerých krajinách EÚ, informuje inštitúciu určenú príslušným úradom v krajine svojho bydliska. Ak má bydlisko na Slovensku, informuje o svojej situácii Sociálnu poisťovňu. Príslušnosť k právnym predpisom Slovenska sa určuje vystavením potvrdenia PD A1 SK, resp. E 101 SK . V takom prípade aj zahraničný zamestnávateľ plní povinnosti podľa slovenských právnych predpisov.
• V prípade, ak zamestnanec v zamestnaní na Slovensku čerpá riadnu dovolenku a pracuje v zahraničí, považuje sa tiež za zamestnanca, ktorá vykonáva prácu v dvoch alebo viacerých členských štátoch EÚ, EHP alebo vo Švajčiarsku. V takomto prípade musí o tejto skutočnosti informovať pobočku Sociálnej poisťovne v mieste svojho bydliska, kde podá žiadosť na posúdenie a určenie príslušnosti právnych predpisov (žiadosť o vydanie formulára E 101).
• Ak slovenský občan pracuje v zahraničí počas neplateného voľna poskytnutého svojím zamestnávateľom, povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti sa mu prerušuje. A keďže vznik prerušenia povinného poistenia sa posudzuje rovnako ako jeho zánik, povinnosť platenia poistného na sociálne zabezpečenie v prípad takejto osoby sa posudzuje podľa právnych predpisov štátu, v ktorom prácu vykonáva. Povinnosti v sociálnom poistení na Slovensku (oznámenie prerušenia poistenia) za takéhoto zamestnanca plní jeho zamestnávateľ. Povinnosti v zahraničí plní jeho zahraničný zamestnávateľ.
• Osoba samostatne zárobkovo činná na území dvoch alebo viacerých členských štátov tiež informuje inštitúciu sociálneho zabezpečenia v štáte bydliska (na Slovensku príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste svojho bydliska), ktorá určí, legislatíve ktorého štátu bude podliehať.
• Osobe, ktorá sa chystá byť súbežne zamestnaná na Slovensku a v krajine, s ktorou nemá Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, odporúčame, aby sa ešte pred vznikom pracovného pomeru informovala o podmienkach zárobkovej činnosti a sociálnom poistení priamo v príslušnej inštitúcii sociálneho zabezpečenia danej krajiny.

Viac a podrobnejšie o práci v zahraničí čítajte v častiach Výkon práce v EÚ, Výkon práce mimo EÚ a Zahraničie a EÚ.

Vaša otázka

• Pri návrate z práce v zahraničí nemá fyzická osoba voči Sociálnej poisťovni žiadne oznamovacie povinnosti.
• Vo vzájomných vzťahoch medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie sa aplikujú predpisy, v zmysle ktorých sa pri posudzovaní nároku na dávky zo sociálneho poistenia v potrebnom rozsahu zohľadní aj doba poistenia, ktorú fyzická osoba získala v inom členskom štáte.
• Na vzájomnú komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami sociálneho poistenia jednotlivých členských štátov EÚ sa používajú tzv. E - formuláre (od 1. mája 2010 sú to tzv. prenosné dokumenty PD), vyplnením ktorých sa poskytnú všetky údaje potrebné na posúdenie nároku na dávky plynúce zo sociálneho poistenia.
• Ak osoba pracovala v krajine mimo EÚ, s ktorou Slovenská republika nemá uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, odpracované obdobie sa nezapočítava do celkového počtu odpracovaných rokov (na účely nároku na dôchodkové dávky) a ani na účely nároku na jednotlivé dávky (nemocenské dávky, dávka v nezamestnanosti).

Nárok na dávky (v prípade choroby, materstva a nezamestnanosti) po návrate z EÚ, EHP a Švajčiarska

• Nárok na jednotlivé dávky zo Sociálnej poisťovne je spravidla podmienený dobou trvania príslušného sociálneho poistenia. Ak si chce osoba po návrate zo zahraničia uplatniť dávku (nemocenskú alebo dávku v nezamestnanosti), musí dobu poistenia preukázať.
• Do potrebnej doby poistenia na vznik nároku na dávku je možné započítať aj dobu poistenia získanú v inom členskom štáte EÚ. Táto doba sa preukazuje na príslušných E - formulároch, ktoré je potrebné predložiť po uplatnení si nároku na jednotlivé dávky.
• Príslušné formuláre vystavuje inštitúcia sociálneho zabezpečenia v krajine, v ktorej osoba pracovala.
• Na účely nadobudnutia nároku na peňažné dávky v prípade choroby v SR sa doby poistenia, zamestnania alebo bydliska preukazujú formulárom E 104, resp. akýmkoľvek iným potvrdením potvrdzujúcim doby nemocenského poistenia na účely peňažných dávok v chorobe a materstve.
• Vznik nároku na nemocenské dávky zo Slovenska po návrate zo zahraničia je podmienený trvaním ochrannej lehoty v zmysle zákona o sociálnom poistení a priznaním dávky v nezamestnanosti podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.
• Všeobecne platí, že dávku v nezamestnanosti po skončení zamestnania v zahraničí priznáva štát, v ktorom bola osoba zamestnaná.
• V prípade, ak si osoba o dávku v nezamestnanosti v danej krajine posledného zamestnania nepožiadala, môže si nárok na dávku v nezamestnanosti uplatniť na Slovensku. Sociálna poisťovňa jej ju však prizná len v prípade, ak preukáže, že počas vykonávania práce v zahraničí mala zachované centrum záujmov na Slovensku.
• Na účely nadobudnutia nároku na dávku v nezamestnanosti sa používa formulár E 301, prípadne prenosný dokument U1 (Portable Document PD U1).

Nárok na dávky po návrate z krajín mimo EÚ (v prípade choroby, materstva a nezamestnanosti)

• Obdobie doby poistenia získané v krajine mimo EÚ sa nezapočítajú do potrebnej doby poistenia pre vznik nároku na dávky, pokiaľ Slovenská republika nemá s takouto krajinou uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o sociálnom zabezpečení.

Vaša otázka

• Pokiaľ fyzická osoba získa dobu dôchodkového poistenia okrem Slovenska aj v inom členskom štáte EÚ/EHP alebo Švajčiarska, pri posudzovaní nároku na dôchodok sa bude prihliadať aj na tieto doby. Každý štát bude vyplácať sumu dôchodku zodpovedajúcu dobe poistenia, ktorá bola získaná podľa jeho právnych predpisov.
• V zásade však príslušný štát dôchodok neprizná, ak poistenec v tomto štáte získal dobu poistenia kratšiu ako jeden rok. V takomto prípade dobu poistenia kratšiu ako jeden rok započíta štát, ktorý priznáva dôchodok.
• Ak osoba získa doby dôchodkového poistenia vo viacerých štátoch EÚ, nemusí podávať žiadosť o dôchodok v každej krajine zvlášť. Podá ju v krajine svojho bydliska. V žiadosti uvedie všetky štáty, v ktorých pracovala a v akom období.
• Po návrate do Slovenskej republiky po práci v zahraničí netreba na účely nároku na dôchodkovú dávku z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky predložiť Sociálnej poisťovni žiadne potvrdenie, pretože Sociálna poisťovňa neeviduje doby poistenia získané podľa právnych predpisov iného štátu. V konaní o dôchodok si Sociálna poisťovňa od príslušnej krajiny sama vyžiada potvrdenie o dobe dôchodkového poistenia v inom štáte EÚ.
• Sociálna poisťovňa napriek tomu odporúča občanom, ktorí pracovali v zahraničí, odkladať si doklady (pracovné zmluvy, výplatné pásky, číslo sociálneho poistenia a pod.) o svojom tamojšom zamestnaní. V budúcnosti to môže urýchliť konanie o dôchodkovej dávke.
• V prípade, ak osoba pracovala mimo krajín EÚ/EHP, obdobie odpracovaných rokov sa jej na dôchodkové účely zhodnotí len v prípade, ak má Slovenská republika uzatvorenú s danou krajinou zmluvu o sociálnom zabezpečení.
• V prípade, ak Slovenská republika nemá s krajinou uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení , môže si osoba sama uplatniť nárok na dôchodok priamo v danej krajine výkonu práce.

Viac a podrobnejšie o posudzovaní nároku na dôchodok, ak ste pracovali v zahraničí, čítajte v časti Dôchodkové poistenie v zahraničí a EÚ.

Vaša otázka