• Základné údaje
• Kedy sa uplatňujú ustanovenia určujúce uplatniteľnú legislatívu podľa základného nariadenia
• Formulár E 101 a situácie kedy sa príslušnosť k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia danej osoby posudzuje podľa osobitných pravidiel určujúcich uplatniteľnú legislatívu
• Vyslanie zamestnancov
• Vyslanie zamestnancov agentúrami dočasného zamestnávania
• Vyslanie samostatne zárobkovo činných osôb
• Postup pri vyslaní
• Výkon práce v dvoch a viacerých členských štátoch EÚ
• Súbeh povinného poistenia v inom členskom štáte a dobrovoľného poistenia na Slovensku
• Uplatňovanie výnimky podľa článku 16 základného nariadenia
• Prechodné ustanovenia vzťahujúce sa ku korodinačným nariadeniam
• Povinnosti zahraničných zamestnávateľov
• Povinnosti zamestnávateľa a SZČO oznamovať zmenu štátu výkonu činnosti od 1. januára 2009 
• Vzory tlačív súvisiacich s vystavením formulárov E 101
• E formuláre
• Inštitúcie sociálneho zabezpečenia v štátoch EÚ a EHP
• Poradňa
   

Základné údaje

Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (EÚ) od 1. mája 2004 sa aj na území Slovenska začali uplatňovať koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva  v znení neskorších zmien a doplnkov (Nariadenie č. 1408/71) a Nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktoré určovalo spôsob vykonávania Nariadenia č. 1408/71.

Od 1. mája 2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia. Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 (základné nariadenie) a vykonávacie Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo 16. septembra 2009.

Základná nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a pozostalých.. Okre toho sa základné nariadenie vzťahuje aj na pozostalých po osobách, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy jedného alebo viacerých členských štátov, bez ohľadu na štátnu príslušnosť takýchto osôb, keď sú ich pozostalí štátnymi príslušníkmi členského štátu, alebo osobami bez štátnej príslušnosti alebo utečencami s bydliskom v jednom z členských štátov.

Základné nariadenie a vykonávacie nariadenie sa neuplatnia vo vzťahu k Švajčiarskej konfederácii a k štátom Európskeho hospodárskeho priestoru – Nórske kráľovstvo, Islandská republika a Lichtenštajnské kniežatstvo. Vo vzťahu k uvedeným štátom sa naďalej aplikuje Nariadenie č. 1408/71 a Nariadenie (EHS) č. 574/72 až do doby, kým uvedené štáty pristúpia k uplatňovaniu nových koordinačných nariadení.

Podľa všeobecného pravidla určujúceho príslušnosť k právnym predpisom (uplatniteľná legislatíva) ustanoveného v základnom nariadení, osoby zamestnané alebo samostatne zárobkovo činné vykonávajúce činnosť v jednom členskom štáte podliehajú právnym predpisom sociálneho zabezpečenia štátu, v ktorom vykonávajú činnosť (štát zamestnania).

Základné nariadenie obsahuje aj výnimky z tejto všeobecnej zásady, ktoré sa vzťahujú na situácie, ak zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) dočasne vykonávajú svoju činnosť v inom členskom štáte. Tieto situácie sú upravené v článku 12 základného nariadenia - vyslanie. Ak zamestnávateľ, jeho zamestnanec a SZČO chcú uplatniť inštitút vyslania, musia splniť určité podmienky. Ak sú splnené podmienky vyslania, počas doby vyslania zamestnanec, resp. SZČO podliehajú slovenskému systému sociálneho a zdravotného poistenia (sociálne zabezpečenie).

Kedy sa uplatňujú ustanovenia určujúce uplatniteľnú legislatívu podľa základného nariadenia a Potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve - formulár E 101

Ustanovenia určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II základného nariadenia majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na pracovníka (zamestnanca, SZČO) nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na danú osobu nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu, na území ktorého vykonáva činnosť či už ako osoba zamestnaná alebo samostatne zárobkovo činná.

Ak zamestnanec vykonáva činnosť len na území iného členského štátu a jeho bydlisko sa nachádza na území Slovenska a aj v prípadoch, ak sa sídlo alebo miesto podnikania zamestnávateľa nachádza na území Slovenska, podľa všeobecného pravidla sa na zamestnanca uplatnia právne predpisy sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom zamestnanec vykonáva činnosť. Slovenský zamestnávateľ je povinný plniť povinnosti podľa legislatívy platnej na území štátu miesta výkonu činnosti zamestnanca. Obdobne to platí aj pre SZČO, ktorá ak vykonáva svoju činnosť len na území iného členského štátu, podlieha legislatíve štátu miesta výkonu činnosti aj v prípade, ak sa jej bydlisko nachádza na Slovensku. V týchto prípadoch sa formuláre E 101 nevystavujú, nakoľko uplatniteľná legislatíva je určená jednoznačne.

Formulár E 101 a situácie kedy sa príslušnosť k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia danej osoby posudzuje podľa osobitných pravidiel určujúcich uplatniteľnú legislatívu

Príslušnosť k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia sa posudzuje podľa osobitných pravidiel v situáciách:

• ak zamestnanec alebo SZČO dočasne vykonávajú činnosť na území iného členského štátu EÚ (vyslanie),
• ak zamestnanec alebo SZČO zvyčajne (obvykle) vykonávajú činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov (uvedené sa vzťahuje aj na zamestnancov vykonávajúcich činnosť v medzinárodnej preprave),
• ak osoba zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a samostatne zárobkovo činná v odlišných členských štátoch
• v iných prípadoch ak ide o štátnych zamestnancov, námorníkov, atď.

Vyslanie zamestnancov

Správna komisia pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia v Rozhodnutí A2 z 12. júna 2009, týkajúcom sa výkladu článkov o vyslaní, upravila základné podmienky týkajúce sa uplatňovania inštitútu vyslania ustanoveného v článku 12 základného nariadenia. V oblasti určovania uplatniteľnej legislatívy je účinnou pomôckou aj Praktická príručka pre vysielanie, na ktorej príprave v súčasnosti Správna komisia ešte stále pracuje.

Inštitút vyslania podľa článku 12 (1) základného nariadenia je možné uplatniť ak zamestnanec, ktorý zvyčajne vykonáva činnosť pre zamestnávateľa na území vysielajúceho členského štátu, je dočasne vyslaný svojím zamestnávateľom na územie iného členského štátu, aby v ňom vykonával prácu pre vysielajúceho zamestnávateľa, pričom očakávané trvanie tejto práce nepresahuje 24 mesiacov a zamestnanec nie je vyslaný, aby nahradil iného zamestnanca.

K náhrade vyslaného zamestnanca dochádza, ak zamestnávateľ na základe pokračujúcej obchodnej zmluvy opakovane vysiela iného zamestnanca na tú istú pozíciu a na ten istý účel.

Inštitút vyslania je možné uplatniť aj na osobu, ktorá je zamestnaná na účely vyslania do iného členského štátu pod podmienkou, že sa na dotknutú osobu už aj bezprostredne pred začatím jej zamestnania vzťahujú slovenské právne predpisy sociálneho zabezpečenia. Požiadavka „bezprostredne pred začatím zamestnania“ sa považuje za splnenú, ak sa na vyslaného zamestnanca vzťahovali slovenské právne predpisy aspoň jeden mesiac pred jeho vyslaním. Kratšia doba si vyžaduje individuálne posúdenie pri zohľadnení všetkých príslušných faktorov v zmysle rozhodnutia A2.

Charakteristické znaky vyslania sú najmä:

1. existencia priameho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorého vysiela; priamy vzťah je charakterizovaný najmä zodpovednosťou za prijatie do zamestnania, existenciou pracovnej zmluvy, povinnosťou vyplácať mzdu, právomocou rozviazať pracovnoprávny vzťah, právomocou určiť povahu práce;
2. existencia väzieb medzi zamestnávateľom a členským štátom, v ktorom má podnik sídlo; možnosť vyslania sa preto vzťahuje iba na zamestnávateľov, ktorí obvykle vykonávajú podstatné činnosti na území Slovenska, ktorého právne predpisy sa naďalej vzťahujú na vyslaného zamestnanca.

Podstatné činnosti možno charakterizovať ako činnosti iné ako sú činnosti výlučne vnútorného riadenia na území Slovenska pri zohľadnení všetkých kritérií, ktoré sú typické pre činnosti vykonávané daným zamestnávateľom. Ide najmä o:

1. miesto, v ktorom má zamestnávateľ sídlo alebo správu,
2. počet administratívnych zamestnancov pracujúcich na území Slovenska a v prijímajúcom členskom štáte,
3. miesto, do ktorého sa vyslaní zamestnanci prijímajú,
4. miesto, v ktorom sa uzatvára väčšina zmlúv s klientmi,
5. právo vzťahujúce sa na zmluvy, ktoré podnik uzatvoril so svojimi zamestnancami na jednej strane a so svojimi klientmi na strane druhej,
6. obrat počas príslušného typického obdobia v každom príslušnom členskom štáte,
7. počet zmlúv realizovaných vo vysielajúcom štáte a v prijímajúcom štáte ,
8. registráciu zamestnávateľa na účely sociálneho zabezpečenia najmenej dva mesiace pred začatím vyslania,
9. vykonávanie obchodných činností zamestnávateľa prostredníctvom 10% zamestnancov z celkového počtu zamestnancov na území Slovenska, počas vyslania ostatných zamestnancov.

Podmienky vyslania však musia byť zachované počas celej doby vyslania zamestnancov. Je nevyhnutné, aby počas celého obdobia vyslania bolo možné vykonať všetky kontroly, najmä pokiaľ ide o platenie poistného na sociálne zabezpečenie a podmienky zachovania priameho vzťahu medzi zamestnávateľom a vysielaným zamestnancom.

Inštitút vyslania sa uplatní aj vtedy, ak zamestnávateľ vyslal zamestnanca do členského štátu, aby tam následne alebo súčasne vykonával prácu v dvoch alebo viacerých podnikoch, ktoré sa nachádzajú v tom istom členskom štáte. Hlavným a rozhodujúcim prvkom je to, že práca sa naďalej vykonáva v prospech vysielajúceho zamestnávateľa.

Krátke prerušenie vyslania zamestnanca v prijímajúcom štáte z akéhokoľvek dôvodu napr. dovolenka, dočasná pracovná neschopnosť, školenie vo vysielajúcom podniku, výkon činnosti, pobyt na Slovensku atď., ktoré nepresahuje dva mesiace, sa nepovažuje za prerušenie obdobia vyslania.

Vyslanie zamestnanca do iných členských štátov, ktoré nasleduje okamžite po predchádzajúcom vyslaní, sa v každom prípade považuje za nové vyslanie, ktoré môže trvať najviac 24 mesiacov.

Keď zamestnancovi skončí obdobie vyslania, pre toho istého zamestnanca, toto istého zamestnávateľa a ten istý členský štát sa nemôže povoliť žiadne nové obdobie vyslania, pokiaľ neuplynuli minimálne dva mesiace odo dňa skončenia predchádzajúceho obdobia vyslania.

O uplatnenie inštitútu vyslania zamestnanca môže požiadať aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva fyzické osoby na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru za predpokladu, že spĺňa charakteristické znaky vyslania.

Podrobnejšie sú podmienky vyslania uvedené v žiadosti o vystavenie formulára E 101 z dôvodu vyslania zamestnanca.  

Vyslanie zamestnancov agentúrami dočasného zamestnávania a vyslanie zamestnancov do organizačných zložiek zamestnávateľa

Zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania alebo zamestnávateľ, ktorý vysiela zamestnancov do svojej organizačnej zložky môžu uplatniť inštitút vyslania, ak spĺňajú charakteristické znaky vyslania a vykonávajú na území Slovenska počas vyslania zamestnancov podstatné činnosti. Existencia priameho vzťahu medzi vysielajúcim zamestnávateľom a vyslaným zamestnancom je zachovaná aj v prípade, ak zamestnanca počas doby vyslania odmeňuje organizačná zložka vysielajúceho zamestnávateľa, avšak poistné na sociálne zabezpečenie je povinný vykázať a odviesť vysielajúci zamestnávateľ. Je vylúčené, aby hlavnou činnosťou agentúry bolo vysielanie zamestnancov do iných členských štátov, pokiaľ chcú využiť ustanovenia o vyslaní  

Vyslanie samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO)

SZČO môže využiť inštitút vyslania v zmysle článku 12 (1) základného nariadenia za predpokladu, že v inom členskom štíte bude vykonávať podobnú činnosť ako tú, ktorú vykonáva zvyčajne vo vysielajúcom štáte, na Slovensku a očakávané trvanie tejto činnosti neprekročí 24 mesiacov.

Inštitút vyslania môže uplatniť SZČO, ktorá zvyčajne vykonáva podstatné činnosti na území Slovenska. Táto osoba predovšetkým musí vykonávať svoju činnosť na území Slovenska minimálne dva mesiace pred dátumom, ku ktorému chce využiť ustanovenie o vyslaní. Ak jej toto obdobie kratšie, výkon podstatných činností sa posúdi s prihliadnutím na všetky ostatné okolnosti. Zároveň musí SZČO spĺňať potrebné podmienky pre výkon samostatnej zárobkovej činnosti na Slovensku počas vyslania tak, aby jej umožnili v nej pokračovať po ukončení vyslania.

Splnenie požiadavky výkonu podstatných činností vykonávaných SZČO pred vyslaním sa posudzuje aj na základe:

1. existencie priestorov na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti (napr. prevádzka, kancelárske priestory, prenajaté priestory na podnikanie atď.),
2. registráciou v živnostenskom registri alebo v komorách, profesijných spolkoch atď.,
3. plnením odvodových povinností (poistné na sociálne zabezpečenie a dane).

Kritériom na určenie, či činnosť, ktorú SZČO odíde vykonávať do iného členského štátu, je podobná činnosti, ktorú SZČO obvykle vykonáva na území Slovenska, je skutočná povaha činnosti, a nie kvalifikácia činnosti prijímajúcim členským štátom buď ako činnosť zamestnanca, alebo ako činnosť SZČO.

Krátke prerušenie vyslania z akéhokoľvek dôvodu napr. dočasná pracovná neschopnosť, dôležité rodinné udalosti, výkon v činnosti na Slovensku atď., nepresahujúce dva mesiace nepredstavuje prerušenie obdobia vyslania.

Podrobnejšie sú podmienky vyslania uvedené v žiadosti o vystavenie formulára E 101 z dôvodu vyslania SZČO.

Postup pri vyslaní

Keď zamestnávateľ vysiela zamestnanca na územie iného členského štátu, resp. ak inštitút vyslania chce uplatniť SZČO, musia sa v dostatočnom časovom predstihu pred vyslaním obrátiť na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne (pobočka) a podať písomnú žiadosť o vystavenie formulára E 101 z dôvodu vyslania.

Ak zamestnávateľ, resp. SZČO splnia podmienky vyslania, pobočka vystaví formulár E 101 SK. Tento formulár zašle zamestnávateľovi, ktorý ho odovzdá vysielanému zamestnancovi. Vysielaný zamestnanec, resp. SZČO sa originálom formulára E 101 preukazujú na účely kontrol vykonávaných v sociálnom zabezpečení. Počas doby vyslania pobočka kontroluje či sú aj naďalej splnené všetky podmienky vyslania. Zmeny, ktoré sa vyskytnú počas doby vyslania zamestnávateľ, zamestnanec a SZČO oznamujú písomne pobočke v lehote do 8 dní (pozri tlačivo: Oznámenie zamestnávateľa o zmenách vo vyslaní, resp. Oznámenie SZČO o zmenách vo vyslaní).

Ak nie sú splnené podmienky vyslania, dotknutý zamestnanec, resp. SZČO podliehajú legislatíve členského štátu, v ktorom vykonávajú činnosť. Zamestnávateľ, zamestnanec a SZČO sú povinní plniť všetky povinnosti súvisiace s registráciou a platením príspevkov na sociálne zabezpečenie podľa legislatívy štátu výkonu činnosti pracovníka. V súlade so zásadou jednej uplatniteľnej legislatívy, ak zamestnanec, resp. SZČO podliehajú legislatíve štátu výkonu činnosti, nemôžu platiť príspevky podľa slovenských právnych predpisov sociálneho zabezpečenia.

Inštitút vyslania sa uplatní aj v prípade krátkodobého vyslania, ktoré môže trvať aj jeden deň. Podotýkame, že v prípade ak nie je možné z objektívnych dôvodov požiadať o vystavenie formulára E 101 z dôvodu vyslania v dostatočnom časovom predstihu pred vyslaním, formulár E 101, ak sú splnené podmienky vyslania a ak je ich možné preskúmať, je možné vystaviť aj počas doby vyslania aj po jej ukončení. V tomto prípade má formulár E 101 retroaktívny účinok.

V súvislosti s uplatňovaním základného nariadenia od 1. mája 2010, pri výpočte neprerušenej doby vyslania v rámci uplatňovania základného nariadenia sa berú do úvahy všetky doby vyslania dosiahnuté podľa Nariadenia č. 1408/71, takže celková doba neprerušeného vyslania dosiahnutá v rámci uplatňovania oboch nariadení nesmie presiahnuť 24 mesiacov (Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. A3  zo 17. decembra 2009) .

Výkon práce v dvoch a viacerých členských štátoch EÚ, vrátane štátov EHP a Švajčiarska

V situáciách ak zamestnanec alebo SZČO zvyčajne vykonávajú svoju činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov, podľa vykonávacieho nariadenia svoju situáciu oznámia písomne príslušnej pobočke, podaním žiadosti na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia vzťahujúcej sa na jej situáciu. Po kontrole údajov pobočka postúpi žiadosť Sociálnej poisťovni, ústredie, ktorá posúdi situáciu danej osoby a v prípade ak osoba podlieha slovenskej legislatíve, vystaví formulár E 101 SK, ktorý zašle danej osobe doporučene. V prípade zamestnanca, ktorého zamestnáva zamestnávateľ prevádzkujúci medzinárodnú prepravu, formuláre E 101 SK zašle zamestnávateľovi.

Do pozornosti odporúčame samotné žiadosti, v ktorých sú uverejnené aj podrobnejšie informácie.

Od 1. 5. 2010 v súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, osoby, ktoré sú samostatne zárobkovo činné na Slovensku a zamestnané v ktoromkoľvek inom členskom štáte, podľa článku 13 (3) základného nariadenia, podliehajú z výkonu oboch činností len legislatíve štátu, v ktorom vykonávajú činnosť ako osoby zamestnané.

Osoby zvyčajne vykonávajúce činnosť či už ako zamestnané alebo samostatne zárobkovo činné v dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ sa na účely právnych predpisov určených v súlade s ustanoveniami nariadenia považujú za osoby, ktoré vykonávajú všetky svoje činnosti ako zamestnanci alebo SZČO a získavajú aj celý svoj príjem na území Slovenska a iba podľa slovenských právnych predpisov sa posúdi ich povinnosť platiť poistné na sociálne zabezpečenie.

Súbeh povinného poistenia v inom členskom štáte a dobrovoľného poistenia na Slovensku

Články 11 až 13 základného nariadenia sa uplatnia na dobrovoľné poistenie a na voliteľné pokračujúce poistenie, aj vtedy, ak v súvislosti s jednou z častí sociálneho zabezpečenia uvedených v článku 3 ods. 1 základného nariadenia existuje v členskom štáte iba systém dobrovoľného poistenia.

Ak na základe právnych predpisov členského štátu daná osoba podlieha povinnému poisteniu v tomto členskom štáte, táto osoba nemôže podliehať systému dobrovoľného poistenia alebo systému voliteľného nepretržitého poistenia v inom členskom štáte. V prípade, ak osoba na Slovensku využila inštitút dobrovoľného poistenia ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba a/alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, pri vzniku povinného poistenia v inom členskom štáte zaniká danej osobe na Slovensku dobrovoľné nemocenské poistenie a/alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Osoba je povinná podať odhlášku z uvedených poistení. V opačnom prípade príslušná pobočka vydá rozhodnutie o zániku týchto poistení. Ak osoba, po tom, čo jej zanikne povinné poistenie v inom členskom štáte, chce byť dobrovoľne poistená na uvedené druhy sociálneho poistenia na Slovensku, je potrebné, aby podala prihlášku. Vo všetkých ostatných prípadoch, v ktorých pre danú časť existuje výber medzi niekoľkými systémami dobrovoľného poistenia alebo medzi niekoľkými systémami voliteľného nepretržitého poistenia, daná osoba vstúpi iba do systému, ktorý si zvolí.

V súvislosti s dávkami v invalidite, dávkami v starobe a pozostalostnými dávkami daná osoba môže vstúpiť do systému dobrovoľného alebo voliteľného nepretržitého poistenia členského štátu, dokonca aj v prípade, ak povinne podlieha právnym predpisom iného členského štátu, za predpokladu, že táto osoba podliehala v niektorej etape svojej kariéry právnym predpisom prvého členského štátu na základe svojej činnosti ako zamestnanec alebo SZČO, alebo ako dôsledok činnosti ako zamestnanec alebo SZČO a ak takýto súbeh vyslovene alebo implicitne pripúšťajú právne predpisy prvého členského štátu.

Podrobnejšie informácie Vám poskytnú v pobočkách Sociálnej poisťovne.

Uplatňovanie výnimky podľa článku 16 základného nariadenia

Výnimka podľa tohto článku sa uplatňuje zo všetkých článkov určujúcich uplatniteľnú legislatívu, teda tak zo všeobecných pravidiel ako aj z osobitných pravidiel určujúcich uplatniteľnú legislatívu.

Na žiadosť zamestnanca, zamestnávateľa, resp. SZČO príslušné úrady, t. j. na území Slovenska Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a príslušný úrad, resp. príslušný orgán druhého členského štátu, môžu spoločnou dohodou upraviť výnimky z ustanovení článkov 11 až 15 základného nariadenia a udeliť výnimku v zmysle čl. 16 základného nariadenia. Tieto dohody je možné v osobitných prípadoch využiť aj s retroaktívnym účinkom, hlavne v prípadoch, kedy sa na dotknuté osoby uplatňujú právne predpisy členského štátu nesprávne.

Ak je výnimka udelená žiadateľ sa obráti na pobočku písomnou žiadosťou o vystavenie formulára E 101 -  Žiadosť o vystavenie formulára E 101 na základe udelenej výnimky podľa článku 16 nariadenia.

Prechodné ustanovenia vzťahujúce sa ku koordinančným nariadeniam

Ak ako dôsledok základného nariadenia osoba podlieha právnym predpisom členského štátu iného, ako sú právne predpisy určené v súlade s hlavou II nariadenia č. 1408/71, tieto právne predpisy sa ďalej uplatňujú, pokiaľ príslušná situácia zostáva nezmenená (za zmenu situácie sa považuje najmä zmena statusu osoby, zmena bydliska, ukončenie činnosti zamestnanca alebo SZČO, zmena štátu výkonu činnosti), avšak najdlhšie po dobu 10 rokov odo dňa nadobudnutia platnosti základného nariadenia, pokiaľ daná osoba nepožiada, aby podliehala právnym predpisom, ktoré sa na ňu uplatňujú podľa základného nariadenia. V prípade podania žiadosti Sociálnej poisťovni (príslušnej inštitúcii členského štátu) do 31. júla 2010, bude daná osoba podliehať právnym predpisom v súlade so základným nariadením odo dňa nadobudnutia účinnosti základného nariadenia. V prípade podania žiadosti po uplynutí stanovenej lehoty zmena v uplatniteľných právnych predpisoch bude účinná od prvého dňa nasledujúceho mesiaca.

Od 1. mája 2010 bude Sociálna poisťovňa aj naďalej vystavovať na účely potvrdenia príslušnosti k slovenskému systému sociálneho zabezpečenia formuláre E 101 SK upravené na účely základného nariadenia. Fyzické osoby, ktorým bol formulár E 101 SK vystavený, sa naďalej preukazujú inštitúciám sociálneho zabezpečenia a iným príslušným orgánom, na území iného členského štátu originálom tohto formulára, ktorý slúži ako potvrdenie o tom, že zamestnanec, resp. SZČO počas obdobia na ňom vyznačenom, podlieha slovenským právnym predpisom sociálneho zabezpečenia, teda, že je na tomto území riadne sociálne a zdravotne poistený a nepodlieha právnym predpisom štátu zamestnania. Príslušná inštitúcia prijímajúceho členského štátu a ktoréhokoľvek iného členského štátu je viazaná formulárom E 101, a teda je povinná toto potvrdenie rešpektovať.

Povinnosti zahraničných zamestnávateľov

Na území Slovenska je sociálne zabezpečenie upravené dvomi osobitnými zákonmi a to zákonom o sociálnom poistení a zákonom o zdravotnom poistení. Príspevky na sociálne poistenie vyberajú príslušné pobočky Sociálnej poisťovne a príspevky na zdravotné poistenie vyberajú príslušné zdravotné poisťovne, ktoré pôsobia na území Slovenska.

Ak zamestnanec vykonáva činnosť len na území Slovenska a nebol mu príslušnou inštitúciou sociálneho zabezpečenia v inom členskom štáte vystavený formulár E 101, resp. v prechodnom období prenositeľný dokument A1 (osvedčenie o uplatniteľnej legislatíve) podlieha zamestnanec slovenskej legislatíve. Podľa zákona o sociálnom poistení v oblasti sociálneho poistenia plní všetky povinnosti zamestnávateľ. Medzi povinnosti zamestnávateľa patrí registrácia zamestnávateľa v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa bydliska zamestnanca na území SR. Ak zamestnanec nemá na Slovensku bydlisko, zahraničný zamestnávateľ sa zaregistruje v pobočke podľa miesta výkonu činnosti zamestnanca na území Slovenska. Ak má zamestnanec rôzne miesta výkonu práce na Slovensku, miestne príslušnou pobočkou na registráciu zahraničného zamestnávateľa je Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava - mesto. Ak má zamestnanec na Slovensku registrovaného slovenského zamestnávateľa, miestne príslušnou pobočkou na registráciu zahraničného zamestnávateľa je pobočka, v ktorej je registrovaný slovenský zamestnávateľ zamestnanca.

Na registráciu zamestnávateľa je určený „Registračný list zamestnávateľa“ . Ďalej je zamestnávateľ povinný prihlásiť zamestnanca na povinné sociálne poistenie. Na tento účel slúži „Registračný list fyzickej osoby“ . Predloženie pracovnej zmluvy sa na účely prihlásenia zamestnanca nevyžaduje. K registrácii zamestnávateľa je potrebné predložiť aj výpis z obchodného registra alebo iného registra na základe ktorého je oprávnený vykonávať činnosť zamestnávateľa v úradnom preklade do slovenského jazyka.

Po registrácii zamestnávateľa príslušná pobočka pridelí zamestnávateľovi identifikačné číslo zamestnávateľa (IČZ). Zamestnávateľ mesačne vykazuje poistné na sociálne poistenie na tlačive „Mesačný výkaz poistného a príspevkov“ a odvádza poistné za zamestnávateľa aj za zamestnanca. Po ukončení výkonu činnosti zamestnanca na území Slovenska, alebo po ukončení pracovnoprávneho vzťahu so zamestnancom, odhlášku z povinného sociálneho poistenia zamestnanca podáva zamestnávateľ. Na tento účel slúži tak ako pri prihlásení zamestnanca, „Registračný list fyzickej osoby“. Zamestnávateľ je povinný plniť aj iné povinnosti, ktoré podrobnejšie upravuje zákon o sociálnom poistení. Zoznam pobočiek Sociálnej poisťovne, ktoré vykonávajú sociálne poistenie zamestnancov, je uverejnený na našej internetovej stránke.

V prípade, ak bol zamestnancovi vystavený formulár E 101 SK, zamestnávateľ, ktorého sídlo sa nachádza na území iného členského štátu, je povinný plniť všetky povinnosti podľa zákona o sociálnom poistení.

Ak osoba vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch EÚ pre zamestnávateľa, ktorého sídlo je mimo územia Európskej únie, a zamestnanec má bydlisko na Slovensku a na Slovensku zamestnanec nevykonáva podstatnú činnosť, na zamestnanca sa vzťahujú slovenské právne predpisy sociálneho zabezpečenia. Zahraničný zamestnávateľ je teda povinný plniť všetky povinnosti vyplývajúce mu zo slovenských právnych predpisov sociálneho zabezpečenia.

Povinnosti zamestnávateľa a SZČO oznamovať zmenu štátu výkonu činnosti od 1. januára 2009 

Povinnosť oznamovať zmenu štátu výkonu práce alebo činnosti SZČO podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa viaže ku všetkým prípadom, ak zamestnanec alebo SZČO začnú vykonávať svoju činnosť mimo územia Slovenska. Zamestnávateľ a SZČO oznamujú túto skutočnosť na tlačive „Registračný list fyzickej osoby“ vždy keď dôjde k zmene štátu výkonu činnosti zamestnanca alebo činnosti SZČO.

Ak ide o výkon činnosti v štátoch EÚ/EHP a vo Švajčiarsku a v závislosti od situácie (vyslanie, zvyčajný výkon činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch, výnimka podľa článku 16 základného nariadenia atď.) zamestnávateľ, zamestnanec a SZČO, požiadajú príslušnej pobočke písomnú žiadosť o vystavenie formulára E 101.

V prípadoch ak SZČO alebo zamestnanec vykonávajú svoju činnosť zvyčajne na území dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ/EHP a Švajčiarska, zmena štátu výkonu činnosti je oznámená len raz. Uvedené platí aj pre zamestnávateľov, ktorí prevádzkujú medzinárodnú prepravu. V týchto prípadoch ak je zamestnancovi, resp. SZČO potvrdená príslušnosť k slovenskému systému sociálneho zabezpečenia vystaveným formulárom E 101 SK, vo formulári sa uvedú členské štáty EÚ/EHP a Švajčiarska, v ktorých daná osoba svoju činnosť vykonáva a to na základe údajov uvedených v žiadosti na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom vzťahujúcej sa na situáciu zamestnanca alebo SZČO.