Najčastejšie otázky zamestnávateľov k evidenčnému listu dôchodkového poistenia

Od 1. júla 2005 je účinná novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa ktorej čerpanie rodičovskej dovolenky spôsobuje prerušenie sociálneho poistenia. Myslíme si preto, že doba od 1. júla 2005 sa nemá zarátať do vylúčiteľných dôb. Na Vašej internetovej stránke však uvádzate, že ak zamestnankyňa čerpá počas celého roka 2005 rodičovskú dovolenku, má byť zapísané obdobie dôchodkového poistenia od 1. januára 2005 do 30. júna 2005 a v rubrike „Kal. dni vylúč. dôb“ sa má uviesť číslo 365.
Ako postupovať, ak bude zamestnankyňa celý ďalší kalendárny rok čerpať rodičovskú dovolenku? Má sa nechať iba prázdny riadok a vyplniť 365 dní vylúčiteľných dôb?

Povinnosť viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predkladať ju Sociálnej poisťovni sú zamestnávatelia povinní podľa § 231 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení na tlačivách, ktorých obsah určuje Sociálna poisťovňa. Zamestnancovi sa podľa § 26 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 244/2005 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2005 prerušuje povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa § 166, § 168 a § 169 Zákonníka práce. Z uvedeného dôvodu Sociálna poisťovňa určila nový spôsob zápisu údajov v príslušných rubrikách evidenčného listu zamestnanca čerpajúceho rodičovskú dovolenku.

Na evidenčnom liste sa uvádzajú údaje potrebné na účely dôchodkového poistenia nielen podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ale zamestnancom narodeným pred 1. januárom 1985 aj podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Sociálna poisťovňa musí mať k dispozícii príslušné údaje na určenie sumy dôchodku aj podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 i po tomto dátume z dôvodov, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 261 ods. 1, § 273 ods. 2 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. Preto je v § 290 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ustanovená povinnosť zamestnávateľa viesť a predkladať evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia do 31. decembra 2023 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 pre zamestnancov narodených pred 1. januárom 1985. Aby zamestnávatelia nemuseli súčasne vypĺňať a predkladať dve tlačivá, nakoľko mnohé údaje by boli uvádzané duplicitne, príslušné rubriky evidenčného listu sú vyhotovené tak, aby na tomto tlačive mohli byť uvedené súčasne aj údaje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ide konkrétne o rubriky „VZ počas vylúč. dôb” a „Kal. dni vylúč. dôb”.

V rubrike „Kal. dni vylúč. dôb” sa počtom kalendárnych dní uvádzajú doby, ktoré sa vylučujú na zistenie priemerného mesačného zárobku. Ide o doby uvedené v § 3 ods. 7 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 290/1994 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení, teda podľa právnych predpisov platných pred 1. januárom 2004. Medzi tieto doby patrí aj obdobie, po ktoré sa rodič stará (staral) o dieťa do šiestich rokov veku. Pretože rodičovská dovolenka spadá do obdobia vyššie uvedenej starostlivosti o dieťa, je potrebné aj obdobie rodičovskej dovolenky vykázať v rubrike „Kal. dni vylúč. dôb” (pozri tiež návod na zadnej strane evidenčného listu), a to bez ohľadu na to, či bola čerpaná do 30. júna 2005 alebo po tomto dátume. Zamestnankyni narodenej pred 1. januárom 1985, ktorá je v organizácii zamestnaná od 1. apríla 2003 a ktorá od 16. mája do 14 decembra 2004 čerpala materskú dovolenku a od 15. decembra 2004 do 30. júna 2007 rodičovskú dovolenku, je potrebné obdobie rodičovskej dovolenky v roku 2005 a 2006 zapísať počtom kalendárnych dní od 1. januára do 31. decembra, t. j. 365 dní, a v roku 2007 od 1. januára do 30. júna, t. j. 181 dní.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v rubrike „Kal. dni vylúč. dôb” je potrebné zapísať všetky vylúčené doby, ktoré sa vyskytnú počas trvania zamestnania, teda v období zapísanom v rubrikách „Dátum vzniku” a „Dátum zániku” pracovného pomeru (iného pracovného vzťahu). Skutočnosť, či dni vylúčených dôb sú zároveň aj dňami obdobia dôchodkového poistenia alebo nie, nemá na ich uvádzanie v rubrike „Kal. dni vylúč. dôb” žiaden vplyv.

Ako postupovať pri zápise údajov na evidenčnom liste dôchodkového poistenia zamestnankyne, ktorá čerpá rodičovskú dovolenku od 1. januára 2005 a nepretržite ju bude čerpať do 25. júna 2006?

Podľa § 26 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 244/2005 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2005 sa zamestnancovi prerušuje povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu (§ 166, § 168 a § 169 Zákonníka práce).

V uvedenom prípade je preto potrebné v rubrike „Obdobie dôchodkového poistenia” v roku 2005 zapísať obdobie dôchodkového poistenia od 1. januára do 30. júna, pričom k tomuto obdobiu bude v rubrike „Znak poistenia” priradený údaj RD a v roku 2006 bude uvedené obdobie dôchodkového poistenia od 26. júna do 31. decembra (ak v roku 2006 bude obdobie dôchodkového poistenia trvať do konca tohto kalendárneho roka) a v rubrike „Znak poistenia” sa uvedie znak A. Obdobie od 1. júla 2005 do 25. júna 2006 na evidenčnom liste dôchodkového poistenia v časti „Obdobie dôchodkového poistenia” nebude uvedené, pretože obdobie prerušenia povinného dôchodkového poistenia nie je obdobím dôchodkového poistenia a z tohto dôvodu sa ani na evidenčnom liste dôchodkového poistenia neuvádza (pozri tiež návod na zadnej strane evidenčného listu dôchodkového poistenia).

V rubrike „Kal. dni vylúč. dôb” sa počtom kalendárnych dní uvádzajú doby, ktoré sa vylučujú na zistenie priemerného mesačného zárobku. Ide o doby uvedené v § 3 ods. 7 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 290/1994 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení, teda podľa právnych predpisov platných pred 1. januárom 2004 . Medzi tieto doby patrí aj obdobie, po ktoré sa rodič stará (staral) o dieťa do šiestich rokov veku. Pretože rodičovská dovolenka spadá do obdobia vyššie uvedenej starostlivosti o dieťa, je potrebné aj obdobie rodičovskej dovolenky vykázať v rubrike „Kal. dni vylúč. dôb” (pozri tiež návod na zadnej strane evidenčného listu dôchodkového poistenia ) , a to bez ohľadu na to, či bola čerpaná do 30. júna 2005 alebo po tomto dátume . V tejto rubrike, v súlade s uvedeným príkladom, je potrebné obdobie rodičovskej dovolenky v roku 2005 zapísať počtom kalendárnych dní od 1. januára do 31. decembra, t. j. 365 dní a v roku 2006 od 1. januára do 25. júna, t. j. 176 dní. Skutočnosť, či dni vylúčiteľnej doby sú zároveň aj dňami dôchodkového poistenia alebo nie, nemá na ich uvádzanie v rubrike „Kal. dni vylúč. dôb” žiaden vplyv.

Zamestnancovi skončil pracovný pomer, napr. uzavretý na dobu určitú, 31. augusta 2004, pričom od 27. augusta do 31. augusta 2004 mal absenciu. V rubrike „Dátum zániku” pracovného pomeru (iného pracovného vzťahu) sa uvedie na evidenčnom liste dôchodkového poistenia v takomto prípade dátum skončenia zamestnania, teda „31 08 2004” alebo dátum skončenia obdobia dôchodkového poistenia „26 08 2004”?

V rubrikách „Dátum vzniku” a „Dátum zániku” pracovného pomeru (iného pracovného vzťahu) je potrebné, aby zamestnávateľ vždy uviedol dátumami od - do celú dobu trvania zamestnania. Z uvedeného vyplýva, že v situácii, ktorá je uvedená v otázke, správne bude zapísaný dátum „31 08 2004”.

Neospravedlnená neprítomnosť v práci, podľa § 26 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je obdobím prerušenia povinného dôchodkového poistenia a preto nie je možné takéto obdobie vykázať na evidenčnom liste dôchodkového poistenia v rubrike „Obdobie dôchodkového poistenia”. V danom príklade v rubrike obdobia dôchodkového poistenia „do” je potrebné uviesť dátum „26 08”.

Obdobie poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca sa má vykázať na evidenčnom liste dôchodkového poistenia v rubrike „Kal. dni vylúč. dôb”?

V tejto rubrike sa počtom kalendárnych dní vykazujú potrebné údaje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, konkrétne vylúčené doby uvedené v § 3 ods. 7 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 290/1994 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení.

Nakoľko medzi taxatívne uvedenými vylúčenými dobami sa nenachádza doba poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (z objektívnych dôvodov ani nemôže byť, pretože náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca sa poskytuje až podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. januára 2004), nemôže byť obdobie poskytovania tejto náhrady príjmu vykázané v rubrike „Kal. dni vylúč. dôb”.

Akým spôsobom sa zapisuje vymeriavací základ do evidenčného listu dôchodkového poistenia v prípade viacnásobného prerušenia obdobia dôchodkového poistenia v priebehu jedného roka?

Podľa § 61 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie, alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety zákona č. 461/2003 Z. z. považuje za zaplatené. Z uvedeného dôvodu môže byť vymeriavací základ za viaceré obdobia dôchodkového poistenia v priebehu jedného roka na evidenčnom liste dôchodkového poistenia zapísaný jednou sumou za príslušný rok tak, že sa uvedie v riadku posledného obdobia dôchodkového poistenia tohto roka.

Sumu vymeriavacieho základu je možné zapísať aj vyčíslením jeho pomernej časti zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia uvedeného v každom riadku roka, ktorý je zapísaný vo viacerých riadkoch.

Ak zamestnanec vykonával zamestnanie po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok, v takomto prípade je potrebné uviesť vymeriavací základ za kalendárny rok vždy do dvoch riadkov. V prvom riadku sa uvedie vymeriavací základ získaný do dňa predchádzajúceho dňu splnenia podmienky nároku na starobný dôchodok a v druhom riadku sa uvedie vymeriavací základ odo dňa splnenia podmienky nároku na starobný dôchodok.

Príklad: Zamestnanec dovŕšil dôchodkový vek 15. júna 2004, o starobný dôchodok nepožiadal, a naďalej vykonával zárobkovú činnosť do 31. decembra 2004. Jeho vymeriavací základ je 11 500 Sk mesačne, t. j. 138 000 Sk za kalendárny rok 2004. V prvom riadku roku 2004 sa uvedie vymeriavací základ v sume 62867 [57 500 (11 500 x 5) + 5 367 (11 500 : 30 x 14)] a v druhom riadku vymeriavací základ v sume 75133 [69 000 (11 500 x 6) + 6 133 (11 500 : 30 x 16)].

Ako správne vyplniť evidenčný list dôchodkového poistenia za rok 2004, ak zamestnanec bol práceneschopný v ochrannej lehote od 20. septembra 2003 do 29. februára 2004, pričom pracovný pomer skončil v roku 2003 a po jeho skončení sme za rok 2003 uviedli 103 kalendárnych dní vylúčených dôb. Eviduje sa vôbec obdobie práceneschopnosti v ochrannej lehote počnúc 1. januárom 2004 na evidenčnom liste dôchodkového poistenia zamestnancov narodených pred 1. januárom 1985?

V prípade zamestnanca, ktorý po skončení zamestnania v roku 2003 bol dočasne práceneschopný v ochrannej lehote od 20. septembra 2003 do 29. februára 2004 ste správne uviedli na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia za rok 2003 v rubrike počtu kalendárnych dní vylúčitelných dôb 103 dní, nakoľko sa doba, po ktorú mal občan nárok na nemocenské aj po skončení pracovného pomeru, hodnotila na účely dôchodkového zabezpečenia ako náhradná doba. Pokiaľ ide o vyplnenie evidenčného listu dôchodkového poistenia za rok 2004, v danom prípade jeho založenie a vyplnenie je bezpredmetné, pretože zamestnanec nezískal obdobie dôchodkového poistenia a doba poskytovania nemocenského počas pracovnej neschopnosti po skončení zamestnania, resp. v ochrannej lehote sa v rubrike „Kal. dni vylúč. dôb” od 1. januára 2004 nevykazuje. Na účely určenia sumy dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 v prípadoch, ktoré definuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa hodnotia, počnúc 1. januárom 2004, len náhradné (vylúčené) doby, ktoré spadajú do obdobia trvania pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi. Poznamenávame, že v rubrike „Kal. dni vylúč. dôb” sa od 1. januára 2004 uvádzajú potrebné údaje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 za poistencov narodených pred 1. januárom 1985, konkrétne vylúčené doby uvedené v § 3 ods. 7 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 290/1994 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení.

Zamestnancovi bola poskytnutá náhrada mzdy z prevádzkových príčin podľa § 142 ods. 1 Zákonníka práce. Túto náhradu mzdy je potrebné vykázať v rubrikách „VZ počas vylúč. dôb” a „Kal. dni vylúč. dôb” na evidenčnom liste dôchodkového poistenia, teda rovnako, ako náhradu mzdy z vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce?

Na evidenčnom liste dôchodkového poistenia sa uvádzajú údaje potrebné na účely dôchodkového poistenia nielen podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ale aj podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Sociálna poisťovňa totiž musí mať k dispozícii príslušné údaje na určenie sumy dôchodku aj podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 i po tomto dátume z dôvodov, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 261 ods. 1, § 273 ods. 2 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. Preto je v § 290 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ustanovená povinnosť zamestnávateľa viesť a predkladať evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia do 31. decembra 2023 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 pre zamestnancov narodených pred 1. januárom 1985. Aby však zamestnávatelia nemuseli súčasne vypĺňať a predkladať dve tlačivá, nakoľko mnohé údaje by boli uvádzané duplicitne, príslušné rubriky evidenčného listu sú vyhotovené tak, aby na tomto tlačive mohli byť uvedené aj údaje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ide konkrétne o rubriky „VZ počas vylúč. dôb” a „Kal. dni vylúč. dôb”.

V rubrike „VZ počas vylúč. dôb” sa uvedie vymeriavací základ v dvoch konkrétnych prípadoch. V prvom prípade ide o vymeriavací základ dosiahnutý počas poskytovania vyrovnávacej dávky (predtým vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve) a v druhom prípade o náhradu mzdy z vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancovi prácu, ktorá bola poskytnutá podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce. Poznamenávame, že sumu dosiahnutého vymeriavacieho základu ako aj náhrady mzdy je potrebné v súlade s § 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. započítať aj do vymeriavacieho základu uvedeného v rubrike „VZ” (na určenie sumy dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov), rovnako ako aj ostatné náhrady mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitného predpisu (napr. § 136 až 144 Zákonníka práce v znení zákona č. 210/2003 Z. z.).

V rubrike „Kal. dni vylúč. dôb” sa počtom kalendárnych dní uvádzajú doby, ktoré sa vylučujú pri zisťovaní priemerného mesačného zárobku, uvedené v § 3 ods. 7 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 290/1994 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení. Medzi tieto doby patrí aj obdobie, počas ktorého sa občanovi poskytovala náhrada mzdy z vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré organizácia nemôže poskytovať pracovníkovi prácu (§ 130 ods. 3 Zákonníka práce; v súčasnosti § 142 ods. 4 Zákonníka práce).

Pokiaľ ide o poskytnutie náhrady mzdy podľa § 142 ods. 1 Zákonníka práce a taktiež podľa § 142 ods. 2 a 3 Zákonníka práce, započítajú sa len do sumy vymeriavacieho základu uvedeného v rubrike „VZ”. V rubrike „VZ počas vylúč. dôb” ich nemožno započítať do sumy vymeriavacieho základu a rovnako nemožno vykázať ani obdobie poskytovania týchto náhrad počtom kalendárnych dní v rubrike „Kal. dni vylúč. dôb”, pretože v týchto prípadoch nejde o doby uvedené v § 3 ods. 7 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 290/1994 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení.

Aký maximálny vymeriavací základ je možné uvádzať na evidenčnom liste dôchodkového poistenia zamestnanca ?

Podľa § 232 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnej poisťovni v znení zákona č. 43/2004 Z. z. zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnanca na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia.

Evidencia musí obsahovať, v súlade s § 232 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, okrem iného, aj údaj o vymeriavacom základe zamestnanca neobmedzenom podľa § 138 ods. 12 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 439/2004 Z. z. Ide o všeobecnú evidenciu na účely sociálneho poistenia, z ktorej zamestnávateľ získava potrebné údaje pre vedenie evidencie potrebnej v spojitosti s plnením povinností nielen na účely dôchodkového poistenia, ale aj nemocenského poistenia, garančného poistenia, poistenia v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity a starobného dôchodkového sporenia.

Maximálnu výšku vymeriavacieho základu mesačne na platenie poistného na dôchodkové poistenie zamestnanca ustanovuje § 138 ods. 12 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 439/2004 Z. z. a zamestnávateľa § 138 ods. 14 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Takto obmedzená výška vymeriavacieho základu sa uvádza na evidenčnom liste dôchodkového poistenia.

Ak počas zamestnania dôjde k zmene priezviska alebo bydliska zamestnanca, je potrebné vyhotoviť nový evidenčný list dôchodkového poistenia od vzniku takejto zmeny ?

Na rozdiel od právneho stavu, ktorý platil do 31. decembra 2003, kedy zamestnávateľ bol povinný založiť evidenčný list dôchodkového zabezpečenia ihneď pri vstupe občana do zamestnania a zapísať príslušné údaje za každý kalendárny rok po účtovnej uzávierke, najneskoršie do 30. apríla nasledujúceho roka, od účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov evidenčný list dôchodkového poistenia je možné založiť, resp. vyplniť a zároveň predložiť (odoslať) príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne až v čase, kedy zamestnanec skončil pracovný pomer alebo iný právny vzťah k zamestnávateľovi alebo si uplatnil nárok na dôchodok. V týchto prípadoch sa uvedie na evidenčnom liste aktuálny údaj aj v rubrike „Priezvisko“ a „Bydlisko“. Ak sa rozhodnete evidenčné listy vypĺňať za Vašich zamestnancov priebežne počas trvania zamestnania, potom je potrebné, aby ste rubriky, v ktorých môže dôjsť k zmene údajov počas zamestnania, ponechali nevyplnené a príslušné údaje zapísali dodatočne pri uzavretí evidenčného listu dôchodkového poistenia pred jeho odoslaním.