Poradňa

Zamestnávanie slovenského občana slovinskou firmou

Občan SR s bydliskom v SR bude vykonavávať prácu ako zamestnanec pre slovinskú firmu, miestom výkonu práce bude SR. Slovinská spoločnosť nemá zatiaľ v SR žiadnu pobočku ani organizačnú zložku, tento občan bude jej prvým zamestnancom. Bude zamestnávateľ povinný sa zaregistrovať v Sociálnej poisťovni ako zamestnávateľ a odvádzať odvody za zamestnanca?

v prípade, ak osoba vykonáva činnosť na území Európskej únie (vrátene územia štátov Nórska, Islandu a Lichtenštajnska), podlieha v oblasti sociálneho zabezpečenia nariadeniu č. (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadeniu (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Osoby, na ktoré sa koordinačné nariadenia vzťahujú, podliehajú v oblasti sociálneho zabezpečenia právnym predpisom len jedného štátu. Koordinačné nariadenia sú primárne založené na princípe lex loci laboris, podľa ktorého príslušnou legislatívou je legislatíva štátu, v ktorom zamestnaná osoba vykonáva činnosť. Na zamestnanca vykonávajúceho činnosť len v jednom štáte sa vzťahuje legislatíva tohto štátu aj vtedy, ak nemá zamestnávateľ sídlo, resp. miesto podnikania v štáte, v ktorom zamestnanec činnosť vykonáva. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v oblasti sociálneho zabezpečenia spadá slovinský zamestnávateľ pod legislatívu slovenskej republiky, t.j. je povinný prihlásiť sa ako zamestnávateľ a platiť odvody za svojho zamestnanca na Slovensku.

Zároveň základné nariadenie, resp. vykonávacie nariadenia obsahujú ustanovenia, kedy dochádza k výnimkám z tohto všeobecného pravidla (lex loci laboris). Jednou takouto výnimkou je inštitút vyslania. Inštitút vyslania v zmysle článku 12 ods. 1 základného nariadenia je možné uplatniť, ak zamestnanec, ktorý zvyčajne vykonáva činnosť pre zamestnávateľa na území vysielajúceho členského štátu, je dočasne vyslaný týmto zamestnávateľom na územie iného členského štátu, aby v ňom vykonával prácu pre vysielajúceho zamestnávateľa, pričom očakávané trvanie tejto práce nepresahuje 24 mesiacov a zamestnanec nie je vyslaný, aby nahradil iného zamestnanca. Zároveň sú koordinačnými nariadeniami ustanovené aj ďalšie podmienky, ktoré musí spĺňať zamestnávateľ, resp. zamestnanec, aby mohlo dôjsť k uplatneniu inštitútu vyslania. V prípade, ak by bol zamestnanec vyslaný na územie Slovenska v zmysle a za podmienok ustanovených koordinačnými nariadeniami, naďalej by sa na neho vzťahovali v oblasti sociálneho zabezpečenia právne predpisy Slovinska. Vyslanie sa preukazuje platným dokumentom PD A vystaveným príslušnou slovinskou inštitúciou.