Grafická verzia

Rýchla navigácia:

Preskočiť rýchlu navigáciu

Hlavná navigácia:

Preskočiť hlavnú navigáciu

Dobrovoľne poistený

Definícia

Dobrovoľne nemocensky, dobrovoľne dôchodkovo a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba nemôže byť povinne nemocensky poistená, nemôže mať priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, nemôže byť poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a musí byť súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená.

Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba nemôže súčasne mať priznaný predčasný starobný dôchodok.

Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na zamestnanca podľa osobitného predpisu (napr. sudca, prokurátor), na obvineného vo väzbe, odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a ani na osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

Na účely vzniku, trvania a zániku sociálneho poistenia a na účely platenia poistného na sociálne poistenie právne účinky

  • dovŕšenia dôchodkového veku nastávajú dňom, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr dňom jeho určenia,
  • priznania dôchodku nastávajú dňom vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku.

Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti musí byť súčasne dobrovoľne nemocensky a dobrovoľne dôchodkovo poistená. Neplatí to pre povinne poistenú SZČO, ktorá môže využiť aj samostatné dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Podľa zákona o sociálnom poistení nie je možný súbeh dobrovoľného poistenia s povinným nemocenským poistením zamestnanca alebo SZČO. Netýka sa to dobrovoľného dôchodkového poistenia, ktoré môže trvať aj v prípade súbehu s povinným poistením.

 

Vaša otázka Zobraziť formulár

 

Kto môže využiť dobrovoľné poistenie

Dobrovoľné dôchodkové, dobrovoľné nemocenské a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti v Sociálnej poisťovni môže využiť ten, kto nie je v Sociálnej poisťovni povinne poistený (napr. študent alebo nezamestnaný). Musí však dovŕšiť vek 16 rokov a mať trvalý pobyt, povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Výnimkou sú dôchodcovia, ktorí (podľa druhu priznaného dôchodku) si nemôžu vybrať zo všetkých kombinácií dobrovoľného poistenia.

Nie je možný súbeh dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti s povinným nemocenským poistením. Nevzťahuje sa to na povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenú SZČO, ktorá môže byť súčasne aj dobrovoľne poistená v nezamestnanosti. Dobrovoľné dôchodkové poistenie v súbehu s povinným poistením je možné.

Obdobie dobrovoľného poistenia, keď si dobrovoľne poistená osoba riadne a včas platí poistné, sa zhodnocuje ako obdobie poistenia pri posudzovaní nároku na dávky zo Sociálnej poisťovne.


Vaša otázka Zobraziť formulár

 

Balíky dobrovoľného poistenia

Záujemca si môže vybrať a využiť niektorý z balíkov dobrovoľného poistenia:

  1. Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti
  2. Dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie
  3. Dobrovoľné dôchodkové poistenie
  4. Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti

Byť len samostatne dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti môže len SZČO, ktorá je povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená. A to aj v prípade, ak má prerušené poistenie z dôvodu ošetrovania blízkeho príbuzného a starostlivosti o dieťa a v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok a súčasne nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

  1. Dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti

Túto kombináciu môže využiť tiež len SZČO, ktorá je povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená (a to aj v prípade, ak má prerušené poistenie z dôvodu ošetrovania blízkeho príbuzného alebo z dôvodu nároku na rodičovský príspevok) a súčasne nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Niektoré osoby nemôžu využiť určité balíky dobrovoľného poistenia:
Balíky č. 1 a 2 – nemôže ich využiť fyzická osoba, ktorá je zároveň aj povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO.
Balík číslo 3 – nemôže ho využiť osoba s priznaným predčasným starobným dôchodkom.
Balíky číslo 1, 2, 4 a 5 – nemôže ich využiť osoba s priznaným starobným dôchodkom, predčasným starobným dôchodkom, invalidným dôchodkom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % (t. j. odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku) a poberateľ akéhokoľvek invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku (t. j. po určení dôchodkového veku Sociálnou poisťovňou). 

 

Upozornenie:

Ak na základe právnych predpisov členského štátu EÚ, štátu EHP alebo Švajčiarska fyzická osoba podlieha povinnému poisteniu členského štátu EÚ, štátu EHP alebo Švajčiarska, táto osoba v danom období nemôže podliehať systému dobrovoľného nemocenského poistenia a/alebo dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti Slovenskej republiky. To znamená, že v tomto prípade nemôže byť dobrovoľne poistená podľa balíkov č. 1, 2, 4 a 5. Takéto osoby môžu byť na Slovensku len dobrovoľne dôchodkovo poistené. 

 

Vaša otázka Zobraziť formulár 

 

Dobrovoľné poistenie v SR a uplatnenie legislatívy v inom členskom štáte EÚ

Ak na základe právnych predpisov členského štátu EÚ, štátu EHP alebo Švajčiarska (ďalej len „členský štát EÚ“) osoba podlieha povinnému poisteniu členského štátu EÚ alebo ak pre danú časť existuje v členskom štáte EÚ výlučne iba systém dobrovoľného poistenia, nemôže daná fyzická osoba podliehať systému dobrovoľného nemocenského poistenia (NP) a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti (PvN) Slovenskej republiky (SR).

Osoba nemá možnosť voliteľnosti výberu dobrovoľného NP a PvN v SR alebo v inom štáte EÚ v prípade, ak podlieha legislatíve iného členského štátu EÚ, v ktorom existuje výlučne dobrovoľný systém poistenia na príslušný fond. Podľa uvedeného pravidla môže využiť systém dobrovoľného NP a PvN toho štátu, ktorého legislatíva sa na ňu vzťahuje, ak v tomto štáte na dané poistenie existuje výlučne dobrovoľné poistenie. Súbeh dobrovoľného dôchodkového poistenia v dvoch členských štátoch EÚ, ak v jednom štáte existuje výlučne dobrovoľné dôchodkové poistenie, je možný.

Naďalej platí pravidlo, že ak je osoba povinne poistená v inom členskom štáte EÚ, nemôže byť dobrovoľne NP a PvN v SR.

Ak osoba mieni využiť právo na výber inštitútu dobrovoľného systému poistenia podľa Európskej legislatívy, mala by vedieť a byť si vedomá svojich povinností, t. j. má mať vedomosť o tom, aký systém sociálneho poistenia v danom členskom štáte EÚ existuje, resp. akému systému v inom členskom štáte podlieha pre danú kategóriu (zamestnanec alebo SZČO). Ak sa v budúcnosti preukáže opak, musí si byť vedomá následkov zrušenia dobrovoľného poistenia v SR. K prihláške na dobrovoľné poistenie v SR uvedené skutočnosti preukazuje osoba na tlačive Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby.

 

Príklad 1:

Fyzická osoba je SZČO v Rakúsku a podlieha legislatíve Rakúska. V Rakúsku existuje výlučne dobrovoľný systém poistenia v nezamestnanosti, t. j. SZČO si nemôže vybrať, či vstúpi do systému dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti na Slovensku alebo v Rakúsku, ale musí sa prihlásiť do systému dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti v Rakúsku.

 

Príklad 2:

Fyzická osoba je zamestnancom v Taliansku, pričom podlieha z titulu vykonávania činnosti zamestnanca povinnému nemocenskému poisteniu. Uvedená fyzická osoba sa nemôže prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie na Slovensku, keďže podlieha povinnému nemocenskému poisteniu v Taliansku. 

 

Iba v prípade, ak pre danú časť poistenia existuje v členskom štáte EÚ systém povinného poistenia a aj systém dobrovoľného poistenia, a fyzická osoba nepodlieha systému povinného poistenia v tomto členskom štáte EÚ, daná osoba vstúpi do systému dobrovoľného poistenia členského štátu EÚ, ktorý si zvolí.

 

Príklad 3:

Fyzická osoba je SZČO v Lotyšsku. Na účely dávok nemocenského poistenia a dávok v nezamestnanosti existuje v Lotyšsku dobrovoľný systém poistenia ako aj systém povinného poistenia, pričom uvedená SZČO nepodlieha systému povinného poistenia v Lotyšsku. Keďže aj v SR existuje systém dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti, daná osoba si môže vybrať, ktorý systém dobrovoľného poistenia sa na ňu bude vzťahovať.

 

Príklad 4:

Fyzická osoba je SZČO vo Fínsku. Na účely dávok v nezamestnanosti existuje vo Fínsku dobrovoľný systém poistenia, ako aj systém povinného poistenia, pričom uvedená SZČO nepodlieha systému povinného poistenia v nezamestnanosti vo Fínsku, ale do 31. mája 2021 podlieha dobrovoľnému poisteniu v nezamestnanosti vo Fínsku. Od 1. júna 2021 má záujem byť dobrovoľne poistená v nezamestnanosti na území SR. Dotknutá fyzická osoba môže vstúpiť do systému dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti na Slovensku len vtedy, ak skutočne dôjde k ukončeniu dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti vo Fínsku dňom 31. mája 2021, keďže nemôže dôjsť k súbežnému dobrovoľnému poisteniu v nezamestnanosti na území dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ.

 

Vaša otázka Zobraziť formulár

 

Ako sa stať dobrovoľne poistenou osobou

Na dobrovoľné poistenie sa fyzická osoba prihlasuje prostredníctvom Registračného listu FO, ktorý vyplní ako prihlášku dobrovoľne poistenej osoby (DPO). Spolu s prihláškou pobočke Sociálnej poisťovne v mieste bydliska doručí aj Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby. V ňom okrem iného deklaruje, že k dátumu prihlásenia nie je povinne poistená v inom členskom štáte EÚ, ani v Nórskom kráľovstve, Islandskej republike, Lichtenštajnskom kniežatstve, ani vo Švajčiarsku a že berie na vedomie všetky podmienky dobrovoľného poistenia.

Dobrovoľné poistenie vzniká najskôr dňom podania prihlášky a zaniká dňom odhlásenia z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky, t. j. nie je možné spätné prihlásenie ani odhlásenie z dobrovoľného poistenia.

 

Príklad:

Fyzická osoba, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky, má záujem o komplexný balík dobrovoľného poistenia. Vyplní Registračný list FO – prihláška DPO a uvedie dátum vzniku nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti – 2. júl 2021. Prihlášku doručí osobne najneskôr 2. júla 2021. Dobrovoľné poistenie vznikne tejto osobe 2. júla 2021. Ak však prihlášku doručí osobne alebo zašle poštou až 6. júla 2021, napriek uvedenému dátumu jej dobrovoľné poistenie vznikne až 6. júla 2021.

Vaša otázka Zobraziť formulár

 

Platenie poistného na dobrovoľné poistenie

Po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie pobočka Sociálnej poisťovne pridelí dobrovoľne poistenej osobe variabilný symbol, ktorý uvádza pri platení poistného. Okrem neho pri platení poistného správne uvedie aj špecifický symbol a číslo účtu pobočky. Poistné sa platí za predchádzajúci kalendárny mesiac – do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Pri platbe poistného nepredpísaného rozhodnutím sa špecifický symbol uvádza v tvare mesiac a rok (napr.072021). Ak dobrovoľne poistená osoba uhrádza poistné trvalým príkazom, uvádza špecifický symbol v tvare 88. Pri platbe poistného, ktoré je predpísané rozhodnutím, je špecifický symbol uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia.

Dobrovoľne poistená osoba si sama určí vymeriavací základ, z ktorého bude platiť poistné na dobrovoľné poistenie podľa príslušných sadzieb poistného (s ohľadom na balík poistenia):

  • na nemocenské poistenie – 4,4 %

  • na starobné poistenie – 18 % (ak je sporiteľom v II. pilieri, Sociálna poisťovňa pošle 5,25 % príslušnej DSS)

  • na invalidné poistenie – 6 %

  • do rezervného fondu solidarity – 4,75 %

  • na poistenie v nezamestnanosti – 2 %  

Vymeriavací základ nesmie byť nižší ako stanovený minimálny vymeriavací základ v danom roku a vyšší ako maximálny vymeriavací základ. Zároveň musí byť rovnaký pre všetky druhy poistenia vo vybranom balíku.

 

Príklad:

Fyzická osoba si pri prihlasovaní na komplexný balík dobrovoľného poistenia v roku 2021 určila vymeriavací základ 600,00 eur (Od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 je minimálny vymeriavací základ 546,00 eur a maximálny vymeriavací základ 7 644,00 eur). Z tohto vymeriavacieho základu si vypočíta 4,40 % na nemocenské poistenie (26,40 eur), 18 % na starobné poistenie (108 eur), 6 % na invalidné poistenie (36 eur), 4,75 % do rezervného fondu solidarity (28,50 eura) a 2 % na poistenie v nezamestnanosti (12 eur). To znamená, že táto dobrovoľne poistená osoba bude povinná platiť poistné na dobrovoľné poistenie v sume 210,90 eura mesačne.

 

Upozornenie:
Minimálny a maximálny vymeriavací základ sa menia vždy k 1. januáru kalendárneho roka. Ak dobrovoľne poistená osoba platí poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, poistné za január zaplatí do 8. februára z nového minimálneho vymeriavacieho základu. Ak má trvalý príkaz v banke, je potrebné si ho včas zmeniť.

Na výpočet poistného pre dobrovoľne poistenú osobu možno použiť Kalkulačku na výpočet poistného pre dobrovoľne poistenú osobu.

 

Zmena vymeriavacieho základu

Dobrovoľne poistená osoba (DPO) si môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu. Ak DPO zmení vymeriavací základ, poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zmenu vymeriavacieho základu písomne oznámila Sociálnej poisťovni.

 

Príklad:

Fyzická osoba podala prihlášku na dobrovoľné dôchodkové poistenie 15. marca 2021 Dobrovoľné dôchodkové poistenie jej vzniklo dňom podania prihlášky, t. j. 15. marca 2021. Vymeriavací základ na platenie poistného na dobrovoľné dôchodkové poistenie si určila v sume 600,00 eur. Plynutie šesťmesačnej lehoty sa počíta od 15. marca2021. Oznámiť zmenu vymeriavacieho základu môže najskôr 16. septembra 2021 a platiť poistné na dobrovoľné dôchodkové poistenie zo zmeneného vymeriavacieho základu môže začať najskôr od 1. októbra2021.

Táto dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba od 1. októbra 2021 platí už poistné zo zmeneného vymeriavacieho základu 1 000,00 eur. Platiť z opätovne zmeneného vymeriavacieho základu môže začať najskôr od 1. apríla 2022 za predpokladu, že najskôr 17. marca 2022 a najneskôr 31. marca 2022 písomne oznámi pobočke zmenu vymeriavacieho základu.

 

Platenie poistného pri súbehu dobrovoľného poistenia a živnosti alebo zamestnania

Dobrovoľné dôchodkové poistenie a súbežné povinné poistenie SZČO a/alebo povinné poistenie zamestnanca

Ak je dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba súčasne aj povinne poistená SZČO alebo je zamestnaná, poistné platí vždy prednostne z výkonu zárobkovej činnosti (teda ako SZČO alebo zamestnanec). Ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba potom platí poistné z rozdielu medzi maximálnym vymeriavacím základom a hrubým príjmom zo závislej činnosti, ktorý je vymeriavacím základom zamestnanca alebo vymeriavacím základom SZČO.

Napríklad, ak sa vymeriavací základ zamestnanca rovná maximálnemu vymeriavaciemu základu (alebo ho prevyšuje), potom ako dobrovoľne poistená osoba neplatí poistné na dôchodkové poistenie. Platí len poistné do rezervného fondu solidarity, ktoré platí dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba vždy (najviac z maximálneho vymeriavacieho základu).

 

Príklad č. 1:

Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba (DDPO) si v roku 2021 určila na dobrovoľné poistenie maximálny vymeriavací základ, a teda má povinnosť platiť poistné z maximálneho vymeriavacieho základu (7 644,00 eur). Ako zamestnanec má príjem 3 500,00 eur – z tejto sumy platí poistné zamestnanec a zamestnávateľ. Ako DDPO zaplatí takáto osoba poistné na starobné a invalidné poistenie zo sumy 4 144,00 eur (7 644,00 - 3 500,00) a do rezervného fondu solidarity zo sumy 7 644,00 eur.

 

Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti a povinné poistenie SZČO a/alebo povinné poistenie zamestnanca

Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností (napr. ako zamestnanec a súčasne aj ako povinne poistená SZČO) a je dobrovoľne poistenou osobou (podľa zákonom stanovených možností), poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z výkonu viacerých zárobkových činností.

 

Príklad č. 2:

Povinne poistená SZČO, ktorá je zároveň povinne poistená aj ako zamestnanec (nemocensky, dôchodkovo a v nezamestnanosti) sa od 1. augusta 2021 prihlásila na dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Ako dobrovoľne poistená osoba (DPO) si na platenie poistného určila maximálny vymeriavací základ, t. j. 7 644,00 eur.

Ako povinne poistený zamestnanec má za august 2021 vymeriavací základ v sume 500 eur, ako povinne poistená SZČO má vymeriavací základ v sume 2 500 eur.

Ako zamestnanec zaplatí za august 2021 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a na invalidné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zo sumy 500 eur.

Ako povinne poistená SZČO zaplatí poistné na nemocenské poistenie, na starobné poistenie a na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity zo sumy 2 500 eur.

Ako DPO zaplatí takáto osoba poistné na starobné poistenie a invalidné poistenie zo sumy 4 644 eur (7 644 - 500 - 2 500), poistné do rezervného fondu solidarity zo sumy 5 144 eur (7 644 - 2 500) a poistné na poistenie v nezamestnanosti zo sumy 7 144 eur (7 644 - 500). 

 

Vaša otázka Zobraziť formulár 

Nárok na nemocenské počas práceneschopnosti

Dobrovoľne poistená osoba má nárok na nemocenskú dávku, ak spĺňa všeobecné podmienky nároku na ňu, t. j. ak jej nemocenské poistenie trvá v čase vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (alebo sa na ňu vzťahuje ochranná lehota) a má zaplatené poistné v správnej výške a včas. Zároveň musí spĺňať podmienku 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti. Do 270 dní možno zarátať aj obdobie akéhokoľvek ukončeného nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ochranná lehota je spravidla sedem dní a plynie od zániku nemocenského poistenia. Ak poistenkyni zanikne dobrovoľné nemocenské poistenie v čase tehotenstva, nárok na nemocenské jej môže vzniknúť v rámci osemmesačnej ochrannej lehoty.

Doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti dobrovoľne poistenej osobe vystaví ošetrujúci lekár. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti (diel II) doručí osobne alebo poštou čo najskôr pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska. Pri ukončení práceneschopnosti doručí Sociálnej poisťovni Hlásenie o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti (diel IV). Ak práceneschopnosť pokračuje v ďalšom kalendárnom mesiaci, dobrovoľne poistená osoba Sociálnej poisťovni doručí tlačivo Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. lístok na peniaze), ktoré tiež vystaví ošetrujúci lekár.

Vaša otázka Zobraziť formulár

 

Narodenie dieťaťa a nárok na materské

Na materské má dobrovoľne poistená osoba nárok, ak spĺňa všeobecné podmienky nároku na nemocenskú dávku, t. j. ak jej trvá nemocenské poistenie (alebo sa na ňu vzťahuje ochranná lehota) v deň vzniku dôvodu na poskytnutie materského (spravidla začiatok šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, pri inom poistencovi v deň prevzatia dieťaťa do starostlivosti) a má zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej výške a včas. Matka dieťaťa musí zároveň spĺňať podmienku 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred skutočným dňom pôrodu, iný poistenec uplatňujúci si nárok na materské – 270 dní pred dňom prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Do 270 dní možno zarátať aj obdobie akéhokoľvek ukončeného nemocenského poistenia a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, resp. poberania rodičovského príspevku.

 

Príklad 1: 
Osoba je dobrovoľne nemocensky poistená od 1. 7. 2017, nikdy predtým nijaké nemocenské poistenie nemala (nebola zamestnaná ani nebola povinne nemocensky poistená ako SZČO). Porodila 3. 7. 2018. Podmienka 270 dní nemocenského poistenia bola splnená. Ak osoba splnila aj podmienku zaplatenia poistného na nemocenské poistenie v správnej výške a včas, nárok na materské jej vznikol. 


Príklad 2:
Osoba je dobrovoľne nemocensky poistená od 1. 7. 2017. Predtým bola od 1. 10. 2016 povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa, zamestnanie ukončila 28. 2. 2017. Termín pôrodu mala stanovený na 3. 1. 2018, v tento deň skutočne porodila. Ak splnila podmienku zaplatenia poistného na nemocenské poistenie v správnej výške a včas, nárok na materské jej vznikol, pretože k aktuálnemu nemocenskému poisteniu dobrovoľne poistenej osoby je možné do 270 dní započítať aj potrebný počet dní ukončeného povinného nemocenského poistenia zamestnankyne.


Príklad 3:
Osoba je dobrovoľne nemocensky poistená od 1. 7. 2017, nikdy predtým nijaké nemocenské poistenie nemala (nebola zamestnaná a ani nebola povinne nemocensky poistená ako SZČO). Porodila 3. 1. 2018. Nárok na materské jej nevznikol, pretože nesplnila podmienku 270 dní. Ak jej nevznikol nárok na materské, mohla si odo dňa narodenia dieťaťa uplatniť nárok na rodičovský príspevok na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste svojho bydliska.

 

O materské dobrovoľne poistená matka dieťaťa požiada prostredníctvom tlačiva Žiadosť o materské, ktoré jej vystaví ošetrujúci gynekológ a ktoré doručí pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska. Lekár v ňom potvrdí očakávaný deň pôrodu a dobrovoľne poistená osoba si sama určí deň, od ktorého si uplatňuje nárok na materské – od začiatku šiesteho týždňa, najskôr od ôsmeho týždňa pred očakávaným termínom pôrodu. Ak si uplatňuje nárok na materské z ochrannej lehoty, nárok na materské jej vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu alebo odo dňa pôrodu, ak porodí skôr. Ak si nárok na materské uplatňuje iný poistenec, tlačivo mu poskytne pobočka Sociálnej poisťovne.

 

Upozornenie:

Dobrovoľne poistenej osobe vznikne nárok na materské len vtedy, ak má včas a riadne zaplatené poistné na nemocenské poistenie.

Čo najskôr po narodení dieťaťa dobrovoľne poistená osoba (matka dieťaťa) doručí osobne, poštou alebo e-mailom pobočke Sociálnej poisťovne doklad o rodnom čísle dieťaťa (napr. kópiu rodného listu dieťaťa) v prípade, ak ide o matku cudzinku, alebo ak dieťaťu nebol vydaný slovenský rodný list.

Matka dieťaťa poberá materské spravidla 34 týždňov, ak je osamelá – 37 týždňov. V takom prípade pobočke Sociálnej poisťovne krátko pred uplynutím 34 týždňov nároku na materské doručí čestné vyhlásenie o osamelosti. Ak matka porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 43 týždňov.

Iný poistenec má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské, ak je osamelý – 31 týždňov. Ak prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov.

 

Upozornenie:

V období poskytovania materského sa na osobu vzťahuje vylúčenie povinnosti platiť poistné – to znamená, že dobrovoľné poistenie jej trvá, ale poistné neplatí.

Ak dobrovoľne poistená osoba nemá nárok na rodičovský príspevok a zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa do šesť rokov a chce, aby za ňu v čase starostlivosti o dieťa poistné na dôchodkové poistenie platil štát, musí sa prihlásiť v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska. Takáto osoba sa prihlási ako fyzická osoba, za ktorú poistné na dôchodkové poistenie z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa platí štát, prostredníctvom Registračného listu FO a súčasne doručí Vyhlásenie FO, že sa riadne stará o dieťa. 

Vaša otázka Zobraziť formulár

 

Ošetrovanie príbuzného a nárok na ošetrovné

Nárok na dávku ošetrovné má dobrovoľne poistená osoba, ak osobne a celodenne ošetruje choré dieťa, chorého manžela/manželku, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela/manželky, ktorého zdravotný stav si podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, môže ísť aj o prípady, ak sa stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku, alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom – v zákonom vymedzených prípadoch (napr. ak škola, ktorú dieťa navštevuje, bola rozhodnutím príslušného orgánu uzavretá).

Počas poskytovania ošetrovného sa vyžaduje splnenie podmienky osobného a celodenného ošetrovania, resp. starostlivosti. To znamená, že počas obdobia ošetrovania, resp. starostlivosti osoba poberajúca dávku ošetrovné nemôže vykonávať zárobkovú činnosť. Môže však ísť napríklad k lekárovi, po lieky či na nevyhnutný nákup. Toto sa za porušenie podmienky osobného a celodenného ošetrovania, resp. starostlivosti nepovažuje.

Dobrovoľne poistená osoba musí spĺňať všeobecné podmienky nároku na nemocenskú dávku, t. j. podmienku existencie nemocenského poistenia, resp. plynutia ochrannej lehoty v deň vzniku nevyhnutnej potreby ošetrovania, resp. starostlivosti a podmienku zaplatenia poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. Zároveň musí spĺňať aj podmienku 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom potreby ošetrovania, resp. starostlivosti. Do 270 dní možno zarátať aj obdobie akéhokoľvek ukončeného nemocenského poistenia.

Nárok na ošetrovné vzniká od prvého dňa potreby ošetrovania, resp. starostlivosti a zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania, resp. starostlivosti, najneskôr uplynutím štrnásteho dňa. To znamená, že Sociálna poisťovňa vypláca ošetrovné najviac za 14 kalendárnych dní.

Na výplatu ošetrovného slúži doklad Žiadosť o ošetrovné (diel I a II), ktorý v prípade ošetrovania chorého dieťaťa dobrovoľne poistenej osobe vystaví detský lekár. Ak ide o iného člena rodiny, Žiadosť o ošetrovné vystaví ošetrujúci lekár chorého.

 

Upozornenie:

Od prvého dňa potreby ošetrovania, resp. starostlivosti do skončenia potreby tohto ošetrovania, resp. starostlivosti (najdlhšie do štrnásteho dňa) dobrovoľne poistená osoba neplatí poistné na dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a poistené na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Vzťahuje sa na ňu vylúčenie povinnosti platiť poistné (poistné na dobrovoľné poistenie neplatí ani v prípade, ak jej nárok na dávku ošetrovné nevznikol z dobrovoľného poistenia, ale z iného nemocenského poistenia).  

 

Ďalšie informácie pozri tu: Ošetrovné.


Vaša otázka Zobraziť formulár

 

Strata zamestnania a nárok na dávku v nezamestnanosti

Dobrovoľne poistená osoba má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky, t. j. 730 dní. Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia.

Do 730 dní sa započítava dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, aj povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca (aj v prípade, ak bolo toto poistenie v minulosti ukončené). Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti. Podmienka zaplatenia poistného na poistenie v nezamestnanosti sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na poistenie v nezamestnanosti je v úhrne nižšia ako 5 eur.

Do posúdenia nároku na dávku v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti.

 

Upozornenie:

Dobrovoľne poistená osoba je počas nároku na dávku v nezamestnanosti povinná platiť poistné na dobrovoľné poistenie v takej výške, ako si určila. V tomto období nie je platné vylúčenie povinnosti platiť poistné.


Vaša otázka Zobraziť formulár

 

Ukončenie dobrovoľného poistenia

Ak fyzická osoba nemá záujem ďalej platiť poistné na dobrovoľné poistenie, môže sa z neho kedykoľvek odhlásiť. Dobrovoľné poistenie zaniká dňom odhlásenia, najskôr odo dňa podania odhlášky. Na ukončenie dobrovoľného poistenia je potrebné, aby poistenec vyplnil tlačivo Registračný list FO – ako odhlášku dobrovoľne poistenej osoby, ktorú možno zaslať poštou alebo podať osobne v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne v mieste trvalého bydliska.

Dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti zaniká aj v týchto prípadoch: Ak je fyzickej osobe priznaný invalidný dôchodok s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ak je fyzickej osobe priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek, ak je fyzickej osobe priznaný starobný dôchodok alebo v prípade, keď takejto osobe vznikne povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti (keďže nie je možný ich súbeh, ten je možný iba pri dôchodkovom poistení). Dobrovoľné dôchodkové a nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti zaniká aj po priznaní predčasného starobného dôchodku.

Na účely zániku dobrovoľného poistenia právne účinky

  • dovŕšenia dôchodkového veku nastávajú dňom, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr dňom jeho určenia,
  • priznania dôchodku nastávajú dňom vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku.

Taktiež dobrovoľné poistenie zaniká i v situácii, keď fyzická osoba už nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt.

Dobrovoľné poistenie poistencovi zaniká v prípade, ak nezaplatí poistné na dobrovoľné poistenie dva po sebe nasledujúce mesiace. (To neplatí, ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti nebola v kalendárnom mesiaci povinná platiť poistné na dobrovoľné poistenie.)

Dobrovoľne poistená osoba nemá povinnosť platiť poistné v období, počas ktorého sa jej poskytuje dávka materské a v období od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode, resp. starostlivosti o fyzickú osobu uvedenú v § 39 ods. 1 písm. b), najviac však počas štrnástich kalendárnych dní. Po uplynutí štrnástich dní je dobrovoľne poistená osoba povinná platiť poistné alebo sa odhlásiť, ak nemá záujem byť dobrovoľne poistená. Dobrovoľne poistená osoba nemá povinnosť platiť poistné ani v období od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods.1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania, najdlhšie do 90. dňa tohto ošetrovania. Dobrovoľne poistená osoba nie je povinná platiť poistné ani v období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské. 


Vaša otázka Zobraziť formulár