Grafická verzia

Rýchla navigácia:

Preskočiť rýchlu navigáciu

Hlavná navigácia:

Preskočiť hlavnú navigáciu

Rozhodnutie č. 181 z 13. decembra 2000 o legislatíve vzťahujúcej sa na vyslaných pracovníkov a SZČO


ROZHODNUTIE č. 181

z 13. decembra 2000

týkajúce sa výkladu článkov 14(1), 14a(1) a 14b(1) a (2) nariadenia rady (EHS) č. 1408/71 o legislatíve vzťahujúcej sa na vyslaných pracovníkov a samostatne zárobkovo činných pracovníkov dočasne pracujúcich mimo príslušného štátu

(Text s významom pre EHP)

(2001/891/ES)

SPRÁVNA KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV PRE SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE MIGRUJÚCICH PRACOVÍKOV,

so zreteľom na článok 81(a) Nariadenia rady (EHS) č. 1408/7 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva, podľa ktorého je zodpovedná za riešenie všetkých administratívnych otázok alebo otázok výkladu vyplývajúcich z ustanovení nariadenia (EHS) č. 1408/71 a následných nariadení,

keďže:

(1) rozhodnutie č. 162 z 31. mája 1996 by sa malo aktualizovať,

(2) ustanovenia článkov 14(1), 14a(1) a 14b(1) a (2) nariadenia (EHS) č. 1408/71, ktoré ustanovujú výnimku zo všeobecného pravidla ustanoveného v článku 13(2)(a), (b) alebo (c) uvedeného nariadenia majú za cieľ najmä umožniť slobodu poskytovania služieb v prospech podnikov, ktoré vysielajú pracovníkov do členských štátov iných, ako sú štáty, v ktorých boli založené, ako aj slobodu pracovníkov presťahovať sa do iných členských štátov. Cieľom týchto ustanovení je tiež prekonávanie prekážok, ktoré by mohli brániť slobode pohybu pracovníkov a podpora vzájomného hospodárskeho prenikania, pričom umožňujú vyhnúť sa administratívnym komplikáciám, najmä pre pracovníkov a podniky,

(3) účelom týchto ustanovení teda je, aby sa pracovníci, zamestnávatelia a inštitúcie sociálneho zabezpečenia vyhli administratívnym komplikáciám, ktoré by vyplývali z uplatňovania všeobecného pravidla ustanoveného v článku 13(2)(a), (b) alebo (c) uvedeného nariadenia, ak má doba zamestnania krátke trvanie v členskom štáte alebo na plavidle plávajúcom pod vlajkou iného členského štátu, ako je štát, v ktorom má podnik svoje registrované sídlo alebo miesto podnikania alebo štátu, v ktorom samostatne zárobkovo činná osoba zvyčajne vykonáva svoju činnosť,

(4) mal by sa objasniť rozsah článku 14a(1)(a), berúc do úvahy prípadové právo súdneho dvora,

(5) ustanovenia článkov 14(1), 14a(1) a 14b(1) a (2) nariadenia (EHS) č. 1408/71 ustanovujú výnimku zo všeobecného pravidla ustanoveného v článku 13(2)(a), (b) a (c) uvedeného nariadenia,

(6) mal by sa presnejšie vymedziť rozsah tých istých ustanovení a za týmto účelom by sa malo uviesť niekoľko osobitných prípadov, ktoré by mohli nastať,

(7) rozsah článkov 14(1) alebo 14b(1) uvedeného nariadenia by sa mal z dôvodu jednoduchosti rozšíriť, aby sa vzťahoval na prípad pracovníka, ktorý je zamestnaný v členskom štáte, v ktorom má podnik svoje registrované sídlo alebo miesto podnikania, so zreteľom na možnosť jeho vyslania do iného členského štátu alebo na plavidlo plávajúce pod vlajkou iného členského štátu, aby sa zohľadnilo prípadové právo súdneho dvora,

  • za týmto účelom prvou rozhodujúcou podmienkou pre uplatňovanie článkov 14(1) alebo 14(b)(1) uvedeného nariadenia je existencia priameho vzťahu medzi podnikom a pracovníkom, ktorého zamestnáva,

(9) ochrana pracovníka a právne zabezpečenie, na ktoré majú on a inštitúcia, u ktorej je poistený, nárok, vyžadujú plné záruky, že priamy vzťah bude zachovaný počas celej doby vyslania,

(10) druhou rozhodujúcou podmienkou pre uplatňovanie článkov 14(1) alebo 14b(1) uvedeného nariadenia je existencia väzieb medzi podnikom a členským štátom, v ktorom bol podnik založený. Možnosť vysielania by sa preto mala výlučne obmedziť na podniky zvyčajne vykonávajúce svoju činnosť na území členského štátu, ktorého legislatíva je naďalej uplatniteľná na vyslaného pracovníka; predpokladajúc preto, že uvedené ustanovenia sa vzťahujú iba na podniky, ktoré obvykle vykonávajú významné činnosti na území členského štátu, v ktorom boli založené,

(11) malo by sa predchádzať akémukoľvek neoprávnenému predĺženiu doby vyslania v dôsledku opakovaných krátkych prerušení,

(12) ak je vyslaný pracovník daný k dispozícii tretiemu podniku, už nemôže byť žiadna záruka zachovania priameho vzťahu,

(13) administratívne komplikácie, ktorým sa článok 14(1) usiluje vyhnúť, v každom prípade vzniknú, ak pracovník, ktorého podnik založený v členskom štáte zamestnal za účelom vyslania do iného členského štátu, predtým podliehal legislatíve tretieho členského štátu alebo nečlenskej krajiny a, a fortiori (silnejším dôvodom), ak predtým podliehal legislatíve členského štátu, do ktorého je vyslaný. Účel článku 14(1) by sa teda nebral do úvahy. To isté platí, mutatis mutandis, pre článok 14b(1),

(14) je nevyhnutné, aby sa počas celej doby vyslania mohli vykonávať všetky kontroly, najmä v súvislosti s platením príspevkov a zachovaním priameho vzťahu, potrebné na zabránenie nezákonného využívania uvedených ustanovení a na zabezpečenie toho, aby boli správne orgány, zamestnávatelia a pracovníci riadne informovaní,

(15) pracovník a zamestnávateľ musia byť riadne informovaní o podmienkach, za ktorých vyslaný pracovník môže aj naďalej podliehať legislatíve krajiny, z ktorej bol vyslaný,

(16) potvrdenie (formulár E 101) môže mať retroaktívny účinok, i keď by bolo vhodnejšie vydávať ho vopred,

(17) je potrebné presne definovať právne účinky potvrdenia uvedeného v článkoch 11 a 11a nariadenia rady (EHS) č. 574/72 a, následne, povinnosť inštitúcie spolupracovať,

(18) situáciu podnikov a pracovníkov by mali posudzovať a monitorovať inštitúcie sociálneho zabezpečenia s náležitými zárukami, aby nebránili slobode poskytovať služby a slobode pohybu pracovníkov,

(19) zásada skutočnej spolupráce ustanovená v článku 10 Zmluvy o ES ukladá príslušným inštitúciám niekoľko povinností na účely vykonávania článkov 14(1), 14a(1) a 14b(1) a (2). Aby sa uľahčilo uplatňovanie tejto zásady, je potrebné presnejšie definovať úlohu správnej komisie,

(20) je potrebné presne definovať úlohu správnej komisie pri zosúlaďovaní protikladných názorov, ktoré majú inštitúcie, pokiaľ ide o uplatniteľnú legislatívu a postup odvolávania sa na ňu,

konajúc v súlade s ustanoveniami článku 80(3) nariadenia (EHS) č. 1408/71,

ROZHODLA TAKTO:

1. Ustanovenia článkov 14(1) a 14b(1) nariadenia (EHS) č. 1408/71 sa vzťahujú na pracovníka podliehajúceho legislatíve členského štátu (vysielajúci štát) na základe vykonávania činnosti v rámci zamestnania v podniku, ktorého tento podnik vyslal do iného členského štátu (štát zamestnania), aby tam vykonával prácu pre uvedený podnik.

Práca sa považuje za prácu vykonávanú pre podnik vysielajúceho štátu, ak bolo ustanovené, že táto práca je vykonávaná pre tento podnik a že naďalej pretrváva priamy vzťah medzi pracovníkom a podnikom, ktorý ho vyslal.

S cieľom stanoviť, či taký priamy vzťah pretrváva, za predpokladu, že pracovník naďalej spadá pod právomoc podniku, ktorý ho vyslal, musí sa zohľadniť niekoľko prvkov, vrátane zodpovednosti za prijatie do zamestnania, pracovnej zmluvy, prepustenia, právomoci stanoviť charakter práce.

2. Článok 14a(1) vyžaduje, aby bol pracovník pred vykonávaním práce na území štátu zamestnania samostatne zárobkovo činný na území vysielajúceho štátu. Preto sa predpokladá, že pracovník po určitú dobu vykonával významné činnosti na území štátu, v ktorom bol etablovaný predtým, ako sa presťahoval do iného členského štátu, aby tam vykonával prácu ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba, pričom obsah a trvanie práce sú určené vopred a jej existencia sa musí preukázať príslušnou zmluvou.

Navyše, v priebehu doby, počas ktorej pracovník vykonáva takú prácu, musí naďalej spĺňať podmienky vo vysielajúcom štáte, ktoré mu umožnia vykonávať jeho činnosť, keď sa vráti. Za týmto účelom musí udržiavať infraštruktúru, ktorú potrebuje na vykonávanie činnosti v štáte, v ktorom je etablovaný, v súlade so zákonnými ustanoveniami účinnými v tomto štáte, ako je napríklad používanie kancelárskych priestorov, platenie príspevkov sociálneho zabezpečenia, platenie daní, osvedčenie o odbornosti a pridelené číslo na odvádzanie DPH alebo registrácia v obchodných komorách alebo stavovských organizáciách.

3. V súlade s ustanoveniami odseku 1 tohto rozhodnutia uvedené články 14(1) a 14b(1) sa naďalej uplatňujú najmä za týchto podmienok:

(a) vysielanie riadnych zamestnancov:

ak je pracovník, ktorého podnik vo vysielajúcom štáte vyšle do podniku v štáte zamestnania, tiež vyslaný do jedného alebo niekoľkých ďalších podnikov v tom istom štáte zamestnania, pokiaľ však pracovník naďalej vykonáva svoju prácu pre podnik, ktorý ho vyslal. Môže to byť najmä prípad, keď podnik vyslal pracovníka do členského štátu, aby tu následne alebo súčasne vykonával prácu v dvoch alebo viacerých podnikoch nachádzajúcich sa v tom istom členskom štáte;

(b) vyslanie pracovníkov prijatých s cieľom ich vyslania:

ak je pracovník podliehajúci legislatíve členského štátu v súlade s ustanoveniami nariadenia (EHS) č. 1408/71 zamestnaný v tom členskom štáte, v ktorom má podnik svoje registrované sídlo alebo miesto podnikania, s cieľom, aby bol vyslaný v mene toho podniku buď do iného členského štátu alebo na plavidlo plávajúce pod vlajkou iného členského štátu, za predpokladu, že:

(i) medzi týmto podnikom a pracovníkom ešte vždy existuje priamy vzťah počas doby jeho vyslania, a

(ii) podnik zvyčajne vykonáva svoju činnosť na území prvého členského štátu, t. j. podnik obvykle vykonáva významné činnosti na území prvého členského štátu.

S cieľom stanoviť, kde je to potrebné a v prípade pochybností, či podnik obvykle vykonáva významné činnosti na území členského štátu, v ktorom bol založený, je potrebné, aby príslušná inštitúcia v tomto štáte preskúmala všetky kritériá charakterizujúce činnosti, ktoré tento podnik vykonáva, vrátane miesta, kde má podnik svoje registrované sídlo a vedenie, počet administratívnych pracovníkov pracujúcich v členskom štáte, v ktorom bol založený a v druhom členskom štáte miesto, kde sa prijímajú vyslaní pracovníci a miesto, kde sa uzatvára väčšina zmlúv so zákazníkmi, právo uplatniteľné na zmluvy, ktoré podnik uzavrel so svojimi pracovníkmi na jednej strane a so zákazníkmi na druhej strane a obrat počas zodpovedajúceho reprezentatívneho obdobia v každom členskom štáte, ktorého sa to týka. Tento zoznam nie je vyčerpávajúci, nakoľko kritériá by sa mali prispôsobiť pre každý konkrétny prípad a mali by zohľadňovať charakter činností vykonávaných podnikom v štáte, v ktorom bol založený.

Predovšetkým podnik, ktorý bol založený v členskom štáte a ktorý vysiela pracovníkov na územie iného členského štátu a zaoberá sa činnosťami súvisiacimi s vnútorným manažmentom v prvom členskom štáte sa nemôže dovolávať ustanovení článku 14(1)(a) nariadenia (EHS) č. 1408/71;

(c) krátke prerušenie činností pracovníka v podniku v štáte zamestnania nepredstavuje prerušenie vyslania v zmysle článkov 14(1) a 14b(1).

4. Ustanovenia uvedených článkov 14(1) a 14b(1) sa neuplatňujú alebo sa prestanú uplatňovať najmä:

(a) ak podnik, do ktorého bol pracovník vyslaný, dá pracovníka k dispozícii inému podniku v členskom štáte, v ktorom sa nachádza;

(b) ak je pracovník vyslaný do členského štátu daný k dispozícii podniku nachádzajúcemu sa v inom členskom štáte;

(c) ak je pracovník prijatý do zamestnania v členskom štáte preto, aby ho podnik, ktorý sa nachádza v druhom členskom štáte, vyslal do podniku v treťom členskom štáte.

5. (a) Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého legislatíve daná osoba naďalej podlieha podľa uvedených článkov 14(1) a 14b(1), v prípadoch ustanovených týmto rozhodnutím, riadne informuje zamestnávateľa a daného pracovníka o podmienkach, za akých môže vyslaný pracovník naďalej podliehať jej legislatíve. Zamestnávateľ teda bude informovaný o možnosti kontrol počas celej doby vyslania s cieľom zistiť, či táto doba neskončila. Takéto kontroly sa môžu týkať najmä platenia príspevkov a zachovania priameho vzťahu.

Príslušná inštitúcia členského štátu, v ktorom je daná osoba etablovaná, ktorého legislatíve samostatne zárobkovo činná osoba naďalej podlieha podľa uvedených článkov 14a(1) a 14b(2), ju riadne informuje o podmienkach, za akých môže naďalej podliehať jej legislatíve. Daná osoba je tak informovaná o možnosti kontrol po celú dobu, počas ktorej vykonáva dočasnú činnosť v štáte, v ktorom je aktívna, aby sa zistilo, či sa podmienky vzťahujúce sa na túto činnosť nezmenili. Takéto kontroly sa môžu týkať najmä platenia príspevkov a zachovania infraštruktúry potrebnej na vykonávanie jej činnosti v štáte, v ktorom je etablovaná.

(b) Navyše, vyslaný pracovník a jeho zamestnávateľ informujú príslušnú inštitúciu vysielajúceho štátu o akejkoľvek zmene, ktorá sa vyskytne počas doby vyslania, najmä:

  • ak sa vyslanie, o ktoré sa žiadalo, nakoniec neuskutočnilo, alebo ak sa predĺženie vyslania, o ktoré sa žiadalo, nakoniec neuskutočnilo,

  • ak je činnosť prerušená v prípade inom, ako je prípad, ktorý ustanovuje odsek 3(c) tohto rozhodnutia,

  • ak vyslaného pracovníka jeho zamestnávateľ preradil do iného podniku vo vysielajúcom štáte, najmä v prípade fúzie alebo prevodu podniku.

(c) Príslušná inštitúcia vysielajúceho štátu poskytne, kde je to vhodné a na základe žiadosti, inštitúcii štátu zamestnania informácie uvedené v pododseku (b).

(d) Príslušné inštitúcie vysielajúceho štátu a štátu zamestnania spolupracujú na vykonávaní uvedených kontrol a v prípade akýchkoľvek pochybností týkajúcich sa uplatniteľnosti článku 14(1)(a) alebo (b), článku 14a(1) alebo článku 14b(1) alebo (2) nariadenia (EHS) č. 1408/71.

6. Formulár E 101 by bolo vhodnejšie vydať pred začatím danej doby; môže však byť vydané počas tejto doby alebo dokonca po jej uplynutí, v takom prípade môže mať retroaktívny účinok.

7. Povinnosť spolupracovať uvedená v bode 5(d) tohto rozhodnutia tiež vyžaduje:

(a) aby príslušná inštitúcia vo vysielajúcom štáte riadne posúdila skutočnosti týkajúce sa uplatňovania článkov 14(1), 14a(1) a 14b(1) a (2) nariadenia (EHS) č. 1408/71 a článkov 11 a 11a nariadenia (EHS) č. 574/72 a následne zaručila, že informácie obsiahnuté vo formulári E 101 sú úplné;

(b) aby sa príslušné inštitúcie štátu zamestnania a ktoréhokoľvek iného členského štátu považovali za viazané formulárom E 101, pokiaľ ho príslušná inštitúcia vysielajúceho štátu nezruší alebo nevyhlási za neplatný;

(c) aby príslušná inštitúcia vo vysielajúcom štáte opätovne posúdila dôvody pre vystavenie tohto formulára a ak to bude potrebné, aby zrušila potvrdenie, ak inštitúcia v štáte zamestnania vyjadrí pochybnosti, pokiaľ ide o správnosť skutočností, z ktorých formulár vychádza.

8. Inštitúcie sociálneho zabezpečenia posudzujú a monitorujú situácie, na ktoré sa vzťahujú články 14(1), 14a(1) a 14b(1) a (2) nariadenia (EHS) č. 1408/71 a poskytujú podnikom a pracovníkom všetky náležité záruky, aby neboli prekážkou slobody poskytovania služieb a slobody pohybu pracovníkov. Predovšetkým kritériá používané pre posudzovanie, či podnik obvykle vykonáva významné činnosti na území štátu, či existuje priamy vzťah medzi podnikom a pracovníkom, alebo či si samostatne zárobkovo činná osoba udržiava infraštruktúru potrebnú na vykonávanie jej činnosti v štáte, musia byť definované objektívne, oznámené zainteresovaným stranám a uplatňované dôsledne a rovnako v rovnakých alebo podobných situáciách.

9. Ak príslušné inštitúcie nedospejú k dohode, môžu predložiť správnej komisii prostredníctvom zástupcu svojho štátu nótu, ktorá bude preskúmaná na prvom zasadnutí po 20. dni od jej predloženia za účelom zosúladenia protikladných názorov na legislatívu uplatniteľnú na daný prípad.

10. Správna komisia podporuje spoluprácu medzi príslušnými úradmi v členských štátoch na účely vykonávania článkov 14(1), 14a(1) a 14b(1) a (2) a umožňuje následnú prácu a výmenu informácií, skúseností a osvedčenej praxe pri stanovovaní a hodnotení kritérií pre posudzovanie situácií podnikov a pracovníkov a v súvislosti so zavedenými kontrolnými opatreniami. S týmto cieľom postupne vypracuje v prospech správnych orgánov, podnikov a pracovníkov kódex osvedčenej praxe týkajúci sa vysielania pracovníkov a vykonávania vedľajšej činnosti samostatne zárobkovo činnými pracovníkmi mimo štátu, v ktorom sú etablovaní.

11. Toto rozhodnutie, ktoré nahrádza rozhodnutie č. 162 z 31. mája 1996, sa uplatňuje od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev (Official Journal of the European Communities).

predseda Správnej komisie
Jean-Claude FILLON