Grafická verzia

Rýchla navigácia:

Preskočiť rýchlu navigáciu

Hlavná navigácia:

Preskočiť hlavnú navigáciu

Študent

Definícia

Za študenta sa považuje:

  • dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky (povinná školská dochádzka sa končí uplynutím školského roku, v ktorom dieťa absolvovalo desiaty rok školskej dochádzky, najneskôr však uplynutím školského roku, v ktorom dovŕšilo vek 16 rokov),
  • dieťa v období od skončenia povinnej školskej dochádzky do dosiahnutia veku 26 rokov, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom.

Za sústavnú prípravu na povolanie sa považuje aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole; za deň ukončenia strednej školy sa považuje posledný deň školských prázdnin.

Obdobie sústavnej prípravy na povolanie je aj obdobie od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného v kalendárnom roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole.

Vysokoškolský študent prestáva byť študentom dňom vykonania štátnej záverečnej skúšky. 

Vaša otázka Zobraziť formulár

 

Nárok na dávky

Obdobie štúdia získané od 1. 1. 2004 sa pri uplatňovaní nároku na akúkoľvek dávku zo Sociálnej poisťovne nezhodnocuje (obdobie štúdia získané do 31. 12. 2003 sa naďalej zohľadňuje na dôchodkové účely, ak bol študent poistený najmenej šesť mesiacov).

Keďže študent sám neplatí poistné na žiadny druh sociálneho poistenia a neplatí ho za neho nikto, nemá nárok na žiadnu dávku zo Sociálnej poisťovne. Podmienkou nároku na väčšinu dávok je totiž existencia sociálneho poistenia a jeho trvanie počas určitého obdobia.

Žiak strednej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní, a študent vysokej školy, ktorý utrpel pracovný úraz alebo ktorému vznikla choroba z povolania pri praktickej výučbe alebo odbornej praxi, má nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia podľa podmienok ustanovených v zákone o sociálnom poistení, aj keď nie je zúčastnený na žiadnom druhu sociálneho poistenia.

 

Príklad č. 1:
Vysokoškoláčka otehotnie a v Sociálnej poisťovni si nárokuje dávku materské. Sociálna poisťovňa jej ju neprizná, pretože na priznanie nároku na dávku materské je potrebné, aby bola poistená v čase vzniku dôvodu na poskytnutie materského (spravidla šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu) a mala aspoň 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Nárok na túto dávku jej preto nevznikne ani bezprostredne po tom, ako si poistné na nemocenské poistenie začne platiť.

 

Príklad č. 2:
Študent ukončí štúdium, nenájde si prácu a zaeviduje sa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. V Sociálnej poisťovni si uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti. Sociálna poisťovňa mu ju neprizná, pretože podmienkou na jej priznanie je trvanie poistenia v nezamestnanosti aspoň 730 dní v posledných štyroch rokoch pred zaevidovaním na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Nedostal by ju preto ani v prípade, ak by sa po ukončení štúdia zamestnal napríklad na päť mesiacov a prácu následne stratil.

 

Príklad č. 3:
Žiak strednej odbornej školy drevárskej utrpel pri praktickom vyučovaní úraz pri hobľovaní dreva, pri ktorom si poranil niekoľko článkov prstov na pravej ruke. Takýto úraz žiaka sa považuje za pracovný úraz a žiak má po predložení žiadosti a splnení podmienok nárok na úrazové dávky poskytované Sociálnou poisťovňou, napríklad na bolestné, ktoré mu jeho ošetrujúci lekár bodovo ohodnotí v zmysle zákona o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Vaša otázka  Zobraziť formulár

 

Povinnosti

Študent (žiak strednej školy alebo študent denného štúdia vysokej školy) nie je povinne poistený na sociálne poistenie. Preto nemá z právneho postavenia študenta voči Sociálnej poisťovni počas celého štúdia nijaké prihlasovacie, oznamovacie ani odvodové povinnosti.

To znamená, že z dôvodu začiatku, ukončenia, prípadne prerušenia štúdia nemusí Sociálnej poisťovni nič oznamovať ani platiť poistné.

Výnimkou je len študent poberajúci sirotský dôchodok, ktorý má určité oznamovacie povinnosti voči Sociálnej poisťovni (pozri časť Nárok na sirotský dôchodok).

Len z postavenia študenta nevyplýva povinnosť platiť poistné na žiadny druh sociálneho poistenia. Táto povinnosť nevyplýva nikomu, teda ani štátu (štát platil poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za študentov len do konca roku 2003).

 

Upozornenie: 
Ak študent popri štúdiu začne vykonávať nejaký druh zárobkovej činnosti, povinnosti mu vzniknú (pozri časť Práca na základe pracovnej zmluvy a i.). Postavenie študenta neznamená úľavu pri plnení povinností, ktoré vyplývajú z konkrétneho druhu zárobkovej činnosti. 

Vaša otázka  Zobraziť formulár

 

Dodatočné zaplatenie poistného

Za obdobie štúdia si možno zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie aj dodatočne kedykoľvek v budúcnosti, napríklad pri spisovaní žiadosti o dôchodkovú dávku. Doplatiť si ho možno za obdobie od 1. 1. 2004.

So žiadosťou o dodatočné zaplatenie dôchodkového poistenia sa treba obrátiť na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska s vyplneným tlačivom Oznámenie o dodatočnom zaplatení poistného na dôchodkové poistenie. Je potrebné doložiť potvrdenie o návšteve školy, prípadne diplom o ukončení školy.

Pri dodatočnom zaplatení poistného si fyzická osoba sama určuje vymeriavací základ, z ktorého zaplatí poistné na dôchodkové poistenie dodatočne. Vymeriavací základ je minimálne vo výške 50 % priemernej mesačnej mzdy (jedna dvanástina všeobecného vymeriavacieho základu) za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa poistné na dôchodkové poistenie dopláca. Vymeriavací základ je maximálne v sume maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou platného v kalendárnom roku, za ktorý sa poistné na dôchodkové poistenie dopláca.

 

Príklad: 

Fyzická osoba si teraz chce doplatiť poistné na dôchodkové poistenie za obdobie štúdia v roku 2009 z minimálneho vymeriavacieho základu. Minimálny vymeriavací základ pre dodatočné zaplatenie poistného stanovený na rok 2009 je 334,36 eura. Zo sumy 334,36 eura zaplatí na starobné poistenie 18 % a na invalidné poistenie 6 %. V tomto prípade teda zaplatí poistné na dôchodkové poistenie v sume 80,24 eura za každý jeden kalendárny mesiac roku 2009, za ktorý poistné dopláca.

V prípade, ak bude mať fyzická osoba záujem dodatočne doplatiť poistné na dôchodkové poistenie len za časť kalendárneho mesiaca, ňou určený vymeriavací základ v rozpätí minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu sa bude alikvotne znižovať v súvislosti s počtom dni, za ktoré má fyzická osoba záujem dodatočne doplatiť, pričom vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

 

Príklad:
Fyzická osoba si teraz chce doplatiť poistné na dôchodkové poistenie za obdobie štúdia iba za 5. a 6. december 2016 zo sumy minimálneho vymeriavacieho základu. Minimálny vymeriavací základ pre dodatočné zaplatenie poistného stanovený na rok 2016 je 429,00 eura. Najprv sa vypočíta minimálny vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň, t.j. 429,00/31=13,8387096 eur. Táto suma sa zaokrúhli na najbližší eurocent nadol, čo je 13,83 eur a následne sa suma vynásobí počtom dní, za ktoré sa dodatočne dopláca poistné na dôchodkové poistenie, čo sú v tomto príklade 2 dni, t. j. 13,83 x 2 dni = 27,66 eur. Zo sumy 27,66 eura zaplatí na starobné poistenie 18 % a na invalidné poistenie 6 %. V tomto prípade teda zaplatí poistné na dôchodkové poistenie v sume 6,62 eura.

 

Upozornenie: 
Doplatenie poistného je možné len v prípade dôchodkového poistenia. Doplatiť si spätne poistné na iný druh sociálneho poistenia nie je možné. 

Vaša otázka Zobraziť formulár

 

Dobrovoľné poistenie

Ak študent chce byť v období štúdia sociálne poistený (a následne – po splnení všetkých podmienok – mať nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne), môže využiť dobrovoľné poistenie. Podmienkou je dovŕšenie 16 rokov veku, trvalý alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike a nepriznanie invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac než 70%. Podmienka nepriznania uvedenej dôchodkovej dávky sa nevzťahuje na dobrovoľné dôchodkové poistenie.

Ako dobrovoľne poistená osoba sa môže prihlásiť na:

  • komplexný balík dobrovoľného poistenia (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti),
  • balík dobrovoľného poistenia bez poistenia v nezamestnanosti (nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie),
  • samostatné dobrovoľné dôchodkové poistenie.

Zároveň platí, že na dobrovoľné nemocenské poistenie sa môže prihlásiť za predpokladu, že nie je povinne nemocensky poistený ako zamestnanec alebo ako SZČO.

Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe a dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti vzniká nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti odo dňa prihlásenia na tieto poistenia. Dobrovoľné poistenie vzniká najskôr odo dňa podania prihlášky a zaniká dňom odhlásenia z týchto poistení, najskôr odo dňa podania odhlášky.

 

Dobrovoľné poistenie študentovi zaniká aj v prípade, ak nezaplatí poistné na dobrovoľné poistenie dva po sebe nasledujúce mesiace.

To neplatí, ak v kalendárnom mesiaci nebola dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti povinná platiť poistné na dobrovoľné poistenie (pozri aj časť Dobrovoľne poistený – Ukončenie dobrovoľného poistenia).

 

Príklad: 

Dobrovoľne poistená osoba nezaplatila poistné na dobrovoľné poistenie vôbec za december 2018 a január 2019 (naposledy zaplatila poistné za november 2018). Poistné nezaplatila ani do 28. februára 2019. Dňom 30. novembra 2018 zaniklo tejto osobe dobrovoľné poistenie.

Dobrovoľne poistená osoba sa prihlasuje na dobrovoľné poistenie a odhlasuje sa z neho prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby v pobočke Sociálnej poisťovne v mieste trvalého bydliska, pričom pri prihlasovaní predloží Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby.

Ak fyzická osoba nemá záujem ďalej platiť poistné na dobrovoľné poistenie, môže sa z neho kedykoľvek odhlásiť.

 

Upozornenie: 
Dobrovoľné dôchodkové poistenie nezaniká automaticky pri vzniku pracovného pomeru, t. j. pri vzniku povinného poistenia zamestnanca, prípadne vzniku iného povinného poistenia. Trvá až do dňa odhlásenia z dôchodkového poistenia, spätne sa odhlásiť (ani prihlásiť) z dobrovoľného poistenia nie je možné. 

Vaša otázka Zobraziť formulár

 

Práca na základe pracovnej zmluvy

Ak sa študent počas štúdia zamestná na základe pracovnej zmluvy, nadobúda v sociálnom poistení právne postavenie zamestnanca s povinnosťou platiť poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia. Ako zamestnanec nemá voči Sociálnej poisťovni prihlasovacie, oznamovacie, odhlasovacie a odvodové povinnosti. Tieto plní jeho zamestnávateľ, to znamená, že zamestnávateľ odvádza Sociálnej poisťovni poistné, ktoré je povinný platiť študent ako zamestnanec.

Študent v postavení zamestnanca je povinne poistený na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) a poistenie v nezamestnanosti, zamestnávateľ okrem poistného do uvedených fondov platí aj poistné na úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Obdobie pracovného pomeru, t. j. obdobie povinného poistenia zamestnanca sa študentovi zhodnotí pri uplatňovaní nároku na niektorú z dávok zo Sociálnej poisťovne.  

Vaša otázka Zobraziť formulár

 

Práca na dohodu o brigádnickej práci študentov – určenie dohody na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie (výnimka)

Študenti pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov sú poistení a povinní platiť poistné na dôchodkové poistenie (starobné a invalidné). Poistné za nich odvádza zamestnávateľ. Títo študenti sami nijaké povinnosti voči Sociálnej poisťovni nemajú, plní ich zamestnávateľ. Zamestnávateľ platí za seba poistné na dôchodkové poistenie, úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.

Študent v právnom vzťahu z dohody o brigádnickej práci študentov má právo určiť ju na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem študenta z tejto dohody nepresiahne 200 eur (suma platná za obdobie od roku 2015). Ak má viacero dohôd o brigádnickej práci študentov, v jednom kalendárnom mesiaci si môže uplatniť výnimku len na jednu dohodu o brigádnickej práci študentov. Študent o uplatnení výnimky písomne informuje zamestnávateľa na tlačive Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov. Zamestnávateľa informuje písomne aj v prípade, že výnimku si ďalej u neho nebude uplatňovať. V predloženom tlačive zamestnávateľovi čestne vyhlási, že si v tom istom kalendárnom mesiaci neuplatňuje výnimku súčasne u iného zamestnávateľa. V prípade porušenia týchto povinností mu zo strany Sociálnej poisťovne hrozí pokuta. Výnimka platí do skončenia právneho vzťahu z dohody alebo do posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom ukončenie uplatňovania výnimky študent oznámi zamestnávateľovi. Ak príjem z dohody presiahne hraničnú sumu 200 eur, študentovi vzniká dôchodkové poistenie aj v prípade, že si výnimku uplatnil. V tomto prípade platí poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu, ktorý sa určí ako rozdiel medzi mesačným príjmom alebo priemerným mesačným príjmom a hraničnou sumou (200 eur). Poistné za neho odvádza zamestnávateľ. Na účely úrazového poistenia a garančného poistenia sa suma 200 eur neodpočítava.

Hranica nepresiahnutia príjmu sa sleduje aj pri dohode o brigádnickej práci študentov s právom na pravidelný mesačný príjem, na ktorej základe nevzniklo povinné dôchodkové poistenie.

 

Príklad:

17-ročný žiak strednej školy mal od októbra 2018 uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študentov s pravidelným mesačným príjmom, pričom hneď na začiatku právneho vzťahu z dohody písomne informoval zamestnávateľa o uplatnení výnimky z platenia poistného na dôchodkové poistenie. V októbri a novembri 2018 zarobil 165 eur, v decembri 2018 zarobil 232 eur, v januári 2019 zarobil 150 eur. Za október a november 2018 poistné na dôchodkové poistenie neplatil (príjem nižší ako 200 eur), za december 2018 zaplatil poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu 32 eur (rozdiel medzi príjmom 232 eur a hraničnou sumou 200 eur), t. j. poistné na starobné a invalidné poistenie spolu v sume 2,24 eura. Za január 2019 dosiahol príjem vo výške 150 eur, preto za tento mesiac neplatil poistné na dôchodkové poistenie (príjem nižší ako 200 eur). Poistné za december 2018 za neho Sociálnej poisťovni odviedol zamestnávateľ.

 

Ak bol fyzickej osobe v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti, vyplatený príjem zo závislej činnosti po zániku tejto dohody, príjem rozhodujúci na vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia je súčet pomernej časti príjmu vyplateného po skončení dohody pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania tejto dohody a mesačného príjmu z tejto dohody.

(Vymeriavací základ takého zamestnanca je rozdiel medzi súčtom príjmu za kalendárny mesiac a pomernej časti príjmu zúčtovaného po zániku právneho vzťahu pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania tohto právneho vzťahu a sumou 200 eur; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 zákona o sociálnom poistení platia rovnako.)

  

Vaša otázka Zobraziť formulár

 

Práca na inú formu dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru u študenta, ktorý nemá priznaný dôchodok

Študent nemá osobitné povinnosti voči Sociálnej poisťovni, plní ich jeho zamestnávateľ. Nemá nijaké úľavy na poistnom, avšak poistné za neho odvádza zamestnávateľ.

Pri dohode s pravidelným mesačným príjmom študent v postavení zamestnanca platí poistné na nemocenské poistenie, starobné a invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti (odvádza ho za neho zamestnávateľ), zamestnávateľ platí okrem poistného na tieto poistenia aj poistné do rezervného fondu solidarity a poistné na úrazové a garančné poistenie.

Pri dohode s nepravidelným príjmom študent v postavení zamestnanca platí poistné na starobné a invalidné poistenie, zamestnávateľ okrem toho platí aj poistné do rezervného fondu solidarity a poistné na úrazové a garančné poistenie.

 

Vaša otázka Zobraziť formulár

 

Nárok na sirotský dôchodok

O sirotský dôchodok môže študent požiadať v prípade úmrtia rodiča alebo osvojiteľa. Žiadosť o sirotský dôchodok spisuje pobočka Sociálnej poisťovne v mieste trvalého bydliska žiadateľa. Dieťa, ktoré dosiahlo vek 15 rokov a je spôsobilé na právne úkony, si uplatňuje nárok na sirotský dôchodok vo vlastnom mene. Za sirotu mladšiu ako 15 rokov alebo za sirotu, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony, nárok na sirotský dôchodok uplatňuje jej zákonný zástupca.

Pri žiadaní o dôchodok študent preukáže, že je nezaopatreným dieťaťom a že sa sústavne pripravuje na povolanie. Predloží potvrdenie o štúdiu, v ktorom sú údaje o tom, odkedy študuje a aký je predpokladaný dátum skončenia štúdia.

Ak študuje v zahraničí, potvrdenie o štúdiu sa posudzuje na základe rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Strediska na uznávanie dokladov o vzdelaní. Ak študuje v členskom štáte Európskej únie, Európskeho hospodárskeho spoločenstva alebo vo Švajčiarskej konfederácii v škole, ktorá sa nachádza v zozname uznaných vysokých škôl uverejnenom na webovej stránke Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (https://www.minedu.sk/posudenie-studia-v-zahranici-pre-zdravotne-poistovne-socialnu-poistovnu-zamestnavatelov-a-i/), nie je potrebné žiadať Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní o posúdenie daného štúdia. Štúdium možno považovať za rovnocenné štúdiu na vysokej škole v Slovenskej republike.

Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká dňom, keď jeho poberateľ prestáva byť nezaopatreným dieťaťom, t. j. v prípade študenta ukončením štúdia. Nárok na výplatu sirotského dôchodku sa obnoví odo dňa, ktorým dieťa začalo znovu byť nezaopatreným dieťaťom. Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká aj osvojením nezaopatreného dieťaťa. Zrušením osvojenia nárok na výplatu sirotského dôchodku vzniká znova.

Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká vždy dovŕšením 26 rokov veku.

Sirotský dôchodok sa prestane vyplácať od výplatného termínu dôchodku nasledujúceho po dni, keď tieto skutočnosti (napr. dovŕšenie veku 26 rokov, skončenie štúdia) nastali.

Rovnaké povinnosti ako pri sirotskom dôchodku spojené s preukazovaním nezaopatrenosti v prípade štúdia má aj žiak alebo študent, ktorý je poberateľom pozostalostnej úrazovej renty prekvalifikovanej od 1. 1. 2004 z náhrady nákladov na výživu pozostalých.

Upozornenie: 
Ak študent v štúdiu pokračuje aj po dosiahnutí veku 26 rokov, nárok na sirotský dôchodok stráca. 

Vaša otázka Zobraziť formulár

 

Ukončenie štúdia

Sociálna poisťovňa za termín ukončenia stredoškolského štúdia považuje posledný deň letných prázdnin po záverečnom roku štúdia. Za termín ukončenia vysokoškolského štúdia považuje termín vykonania štátnej záverečnej skúšky.

Poberateľ sirotského dôchodku, ktorý v rámci vykonávanej kontroly nároku na výplatu sirotského dôchodku na vyzvanie Sociálnej poisťovne v poslednom ročníku štúdia predložil potvrdenie o štúdiu a štúdium skončil predpísaným spôsobom, nemá povinnosť oznamovať Sociálnej poisťovni ukončenie štúdia.

Poberateľ dôchodkovej dávky je povinný do ôsmich dní Sociálnej poisťovni oznámiť zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Poberateľ sirotského dôchodku je povinný v tejto lehote vždy oznámiť, že štúdium zanechal (štúdium skončil skôr, ako je predpísaná dĺžka štúdia), prípadne štúdium prerušil. Ak si túto povinnosť nesplní, prípadne ju splní oneskorene, vznikne mu povinnosť vrátiť sumy sirotského dôchodku, ktoré mu nepatrili.

Absolvent štúdia inak nemá nijaké povinnosti voči Sociálnej poisťovni, a to ani v prípade, že sa hneď po ukončení štúdia nezamestná, a ani v prípade, ak sa rozhodne odísť do zahraničia (či už na ďalšie štúdium, za prácou alebo z iných dôvodov).

Povinnosti absolventa štúdia voči Sociálnej poisťovni sa začínajú až pri vstupe do pracovného života.

Ak sa bývalý študent zamestná na pracovný pomer alebo dohodu, povinnosti voči Sociálnej poisťovni plní za neho zamestnávateľ od prvého dňa zamestnania. Zamestnávateľ za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské, starobné, invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti (v závislosti od druhu sociálneho poistenia), zamestnávateľ platí poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.

Ak bývalý študent začne podnikať alebo vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť a nadobudne na účely sociálneho poistenia právne postavenie SZČO, plní povinnosti ako každá iná SZČO. Ak predtým nikdy nijakú samostatnú zárobkovú činnosť nevykonával, po prvý raz mu vzniknú povinnosti voči Sociálnej poisťovni až v nasledujúcom kalendárnom roku po tom, ako činnosť začal vykonávať (v závislosti od výšky dosiahnutých príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti).

 

Príklad:

Študent ukončil štúdium v máji 2018. V septembri 2018 si založil živnosť. Po prvý raz sa jeho povinnosti voči Sociálnej poisťovni posudzujú až k 1. júlu 2019 v závislosti od toho, aké príjmy z vykonávania činnosti dosiahol v roku 2018.

 

Vaša otázka Zobraziť formulár