Grafická verzia

Rýchla navigácia:

Preskočiť rýchlu navigáciu

Hlavná navigácia:

Preskočiť hlavnú navigáciu

Samostatne zárobkovo činná osoba

Definícia

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia dosahovala príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 

Vaša otázka Zobraziť formulár

 

Zahraničná SZČO

V sociálnom poistení sa za zahraničnú SZČO považuje fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného poistenia SZČO nedosahovala príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa slovenských predpisov (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov), ale podľa právnych predpisov krajiny, kde príjmy zdaňovala. Na túto osobu sa v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahujú právne predpisy Slovenskej republiky na základe nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady (č. 883/2004) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Vaša otázka Zobraziť formulár

 

Povinnosti

SZČO je povinná oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne:

  • prerušenie povinného poistenia z dôvodu:

     

    • pozastavenia živnosti, pozastavenia výkonu činnosti alebo pozastavenia činnosti (do 30 dní)

    • potreby osobného a celodenného ošetrovania/ starostlivosti fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení od 11. dňa tohto ošetrovania/starostlivosti do skončenia potreby tohto ošetrovania/starostlivosti (do 8 dní)

    • ak PN jej trvá dlhšie, ako 52 týždňov (do 8 dní)

    • nároku na rodičovský príspevok, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť SZČO (do 8 dní)

    • trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy, ak podľa svojho vyhlásenia v tomto období nevykonáva činnosť povinne poistenej SZČO (do 8 dní)

    • väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, a to prostredníctvom ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody (do 30 dní)

Sociálna poisťovňa oznamuje SZČO vznik i zánik poistenia, vymeriavací základ, výšku poistného, dátum splatnosti poistného a údaje týkajúce sa úhrady poistného. Pokiaľ o vzniku alebo zániku povinného poistenia Sociálna poisťovňa neinformovala SZČO, odporúčame, aby ju SZČO kontaktovala a oznámila jej skutočnosti potrebné pre posúdenie vzniku alebo zániku poistenia.

SZČO plní povinnosti uvedené v predchádzajúcich bodoch na tlačive, ktorého obsah určí Sociálna poisťovňa (Registračný list FO). Lehota na ich splnenie platí aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odovzdalo na prepravu poštou, odoslalo faxom alebo elektronickou poštou. Tlačivo odoslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu alebo urobené v súlade s dohodou (podľa § 186 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení), treba potvrdiť písomne najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni.

 

Zahraničné SZČO, na ktoré sa vzťahujú slovenské právne predpisy na základe nariadení EÚ alebo medzinárodnej zmluvy, majú povinnosť:

  • oznamovať výšku príjmov a výdavkov SZČO do ôsmich dní od právoplatného určenia príslušnosti k právnym predpisom Slovenskej republiky a v bežnom roku najneskôr do 31. mája kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok. Majú takisto povinnosť oznamovať vznik a zánik oprávnenia na výkon činnosti SZČO do ôsmich dní od vzniku a zániku oprávnenia, resp. čestne vyhlásiť začatie a skončenie výkonu zárobkovej činnosti, ktorú vykonáva bez oprávnenia.

Vaša otázka Zobraziť formulár 

 

Platenie poistného a príspevkov

Povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená SZČO platí poistné v roku 2019:

  • na nemocenské poistenie 4,4 % z vymeriavacieho základu,

  • na starobné poistenie 18 % z vymeriavacieho základu, ak nie je sporiteľom starobného dôchodkového sporenia,

  • na starobné poistenie 13,25 % z vymeriavacieho základu a na povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie 4,75 % z vymeriavacieho základu, ak je sporiteľom starobného dôchodkového sporenia (od roku 2017 sa sadzba povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie zvyšuje o 0,25 % ročne až do výšky 6 %, primerane, t.j. o 0,25 % ročne sa zníži percentuálna sadzba poistného na starobné poistenie),

  • na invalidné poistenie 6 % z vymeriavacieho základu,

  • do rezervného fondu solidarity so sadzbou 4,75 % z vymeriavacieho základu.

Poistné na invalidné poistenie neplatí SZČO, ktorá je dôchodkovo poistená po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Poistné na invalidné poistenie neplatí ani SZČO, ktorá je dôchodkovo poistená, je poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšila dôchodkový vek.

Na informatívny výpočet vymeriavacieho základu a výpočet poistného môže SZČO využiť Kalkulačku na informatívny výpočet poistného pre povinne poistenú SZČO.

 

Vaša otázka Zobraziť formulár

 

Neplatenie poistného a príspevkov v období prerušenia a vylúčenia

SZČO sa prerušuje povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie:

  • v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, v období v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť (na prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z dôvodu pozastavenia prevádzkovania živnosti, pozastaveného výkonu činnosti alebo pozastavenej činnosti, je nutné, aby boli u SZČO pozastavené všetky existujúce oprávnenia),

  • od 11. dňa osobného a celodenného ošetrovania/starostlivosti fyzickej osoby (uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení) do skončenia potreby ošetrovania/starostlivosti,

  • v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO,

  • odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia,

  • v období trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy, ak v tomto období podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO.

Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO sa posudzuje rovnako ako zánik týchto poistení. Skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako ich vznik.

Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO nie je povinná platiť poistné na nemocenské a na dôchodkové poistenie:

  • v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské,

  • od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania/starostlivosti fyzickej osoby (uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení) najdlhšie do desiateho dňa, ak ošetrovanie/starostlivosť trvá v tomto období,

  • povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO nie je povinná platiť poistné na nemocenské a na dôchodkové poistenie ani v období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú alebo má nariadené karanténne opatrenie.

Vaša otázka Zobraziť formulár

 

Platby poistného

Povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO je povinná poistné odvádzať na účet Sociálnej poisťovne do 8. dňa kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Ak SZČO trvalo poistenie len časť kalendárneho mesiaca, poistné platí len za túto časť.

Pri platení poistného je SZČO povinná platbu poistného identifikovať a uviesť k nej variabilný symbol a špecifický symbol.

Variabilný symbol (VS) je číslo fyzickej osoby a právnickej osoby povinnej odvádzať poistné, ktoré prideľuje Sociálna poisťovňa. Špecifický symbol (ŠS) je číselné označenie príslušného kalendárneho mesiaca a kalendárneho roka, za ktoré sa platí poistné (napr. ŠS za január 2019 je tvare 012019 alebo 201901).

V prípade, ak odvádzateľ poistného uhrádza poistné trvalým príkazom, je špecifický symbol v tvare 88.

Pri platení poistného predpísaného rozhodnutím Sociálnej poisťovne je špecifický symbol uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia.

 

Bez uvedenia variabilného a špecifického symbolu k platbe poistného spôsob zaevidovania a priradenia platby poistného k obdobiu určí Sociálna poisťovňa.

 

Príklad:

SZČO pri úhrade poistného za mesiac jún 2019 uviedla iba svoj VS, ŠS neuviedla vôbec. To znamená, že informačný systém Sociálnej poisťovne podľa správne uvedeného VS identifikuje osobu, ktorá poistné zaplatila a priradí platbu na jej saldokonto (účet). Keďže ale nie je v platbe poistného uvedené obdobie, za ktoré sa poistné uhrádza (ŠS), Sociálna poisťovňa (jej informačný systém) priradí platbu na obdobie, ktoré nie je uhradené v správnej sume (ak takéto obdobie osoba má), t. j. na iné obdobie, než za aké SZČO mala úmysel poistné zaplatiť. V tomto prípade nie na obdobie jún 2019, ale napríklad na obdobie december 2018, pretože za december 2018 SZČO nemá uhradené poistné vôbec.

 

Poistné sa platí bezhotovostným prevodom, poštovou poukážkou alebo v hotovosti do Sociálnej poisťovne.

Sociálna poisťovňa predpíše poistné SZČO, ktorá neodviedla poistné vôbec alebo ho odviedla v nesprávnej sume.

Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO zaplatila bez právneho dôvodu (napríklad za február 2019 bola SZČO povinná zaplatiť poistné 158,11 eura, v skutočnosti uhradila 168,11 eura, t. j. zaplatila bez právneho dôvodu poistné 10,00 eur), a to do 30 dní od zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo doručenia písomnej žiadosti SZČO. Právo na vrátenie poistného sa premlčí do desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba poistného zaplateného bez právneho dôvodu zúčtovaná na účet Sociálnej poisťovne. Poistné, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, sa v prípade pohľadávky Sociálnej poisťovne voči SZČO použije na zápočet tejto pohľadávky. To znamená, že ak Sociálna poisťovňa eviduje voči SZČO pohľadávku (dlžné poistné) napríklad za mesiac január 2019 v sume 25,00 eur, uvedený preplatok na poistnom vo výške 10,00 eur Sociálna poisťovňa SZČO nevráti, ale zaúčtuje ho na účet SZČO na obdobie január 2019. Zostatok dlhu za január 2019 je po zápočte pohľadávky vo výške 15,00 eur.  


Vaša otázka Zobraziť formulár

 

Dodatočné daňové priznanie

Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane zmenila výška dosiahnutých príjmov SZČO, táto zmena je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie.

Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane zmení vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po predložení dodatočného daňového priznania správcovi dane alebo po nadobudnutí právoplatnosti dodatočného platobného výmeru.  


Vaša otázka Zobraziť formulár

 

SZČO a vznik odvodovej povinnosti k 1. júlu 2019

Povinné poistenie SZČO vzniká od 1. júla 2019 fyzickým osobám (FO), ktoré za kalendárny rok 2018 dosiahli príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 5 724 eur (čiže 5 724,01 eura a viac), za rok 2018 nemali predĺženú lehotu na podanie daňového priznania a zároveň majú k 1. júlu 2019 platné oprávnenie na vykonávanie činnosti. Ak FO činnosť nevykonáva na základe oprávnenia, povinné poistenie SZČO jej vzniká na základe dosiahnutej hranice príjmu. Sumu, podľa ktorej sa posudzuje vznik povinného poistenia SZČO, tvoria dosiahnuté príjmy z podnikania alebo výnos súvisiaci s podnikaním a inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) za rok 2018 bez odpočítania výdavkov. Ak je SZČO povinne poistená k 30. júnu 2019 a za rok 2018 dosiahla príjem z podnikania vyšší ako 5 724 eur, povinné poistenie jej trvá naďalej. Povinné poistenie SZČO zaniká 30. júna 2019 fyzickým osobám, ktoré za kalendárny rok 2018 dosiahli príjem rovnajúci sa sume 5 724 eur alebo nižší. Ak takáto SZČO mala za rok 2018 predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, povinné poistenie jej zaniká až 30. septembra 2019.

Vznik a zánik povinného poistenia, vymeriavací základ a výšku poistného oznamuje SZČO Sociálna poisťovňa. SZČO, ktorá za rok 2018 nemala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania a dosiahla hranicu príjmu na vznik povinného poistenia alebo pokračovanie povinného poistenia, má od júla 2019 nový vymeriavací základ na platenie poistného a s tým súvisiacu novú mesačnú sumu poistného. Novú sumu poistného uhrádza prvýkrát so splatnosťou do 8. augusta 2019.

 

V kalendárnom roku 2019 pre povinne poistenú SZČO platí:

  • minimálny mesačný vymeriavací základ 477,00 eur, z toho vyplývajúce poistné je mesačne 158,11 eura (pre SZČO, ktoré majú priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, a pre SZČO, ktoré sú poberateľmi výsluhového dôchodku a dovŕšili dôchodkový vek, je mesačná suma poistného 129,49 eura, keďže neplatia poistné na invalidné poistenie),
  • maximálny mesačný vymeriavací základ 6 678, 00 eur, z toho vyplývajúce poistné je mesačne 2 213,75 eura (pre SZČO, ktoré majú priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, a pre SZČO, ktoré sú poberateľmi výsluhového dôchodku a dovŕšili dôchodkový vek, je mesačná suma poistného 1 813,07 eura, keďže neplatia poistné na invalidné poistenie).

 

Vaša otázka Zobraziť formulár

 

SZČO s predĺženou lehotou na podanie daňového priznania za rok 2018

Povinné poistenie SZČO vzniká od 1. októbra 2019 fyzickým osobám (FO), ktoré mali predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2018 a v kalendárnom roku 2018 dosiahli príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 5 724 eur (čiže 5 724,01 eura a viac) a zároveň majú k 1. októbru 2019 platné oprávnenie na vykonávanie činnosti. Ak FO činnosť nevykonáva na základe oprávnenia, povinné poistenie SZČO jej vzniká na základe dosiahnutej hranice príjmu. Hranicu príjmu, podľa ktorej sa posudzuje vznik povinného poistenia SZČO, tvoria dosiahnuté príjmy z podnikania alebo výnos súvisiaci s podnikaním a inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) za rok 2018 bez odpočítania výdavkov. Ak je SZČO povinne poistená k 30. septembru 2019 (SZČO, ktorá mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2018) a za rok 2018 dosiahla príjem z podnikania vyšší ako 5 724 eur, povinné poistenie jej trvá naďalej. Povinné poistenie SZČO zaniká 30. septembra 2019 tým FO, ktoré mali predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2018 a ktoré za kalendárny rok 2018 dosiahli príjem rovnajúci sa alebo nižší sume 5 724 eur. Ak povinne poistená SZČO mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2018, za obdobie od 1. júla 2019 do 30. septembra 2019 platí poistné z vymeriavacieho základu, z ktorého platila aj pred 1. júlom 2019.

Vznik a zánik povinného poistenia, vymeriavací základ a výšku poistného oznamuje SZČO Sociálna poisťovňa. SZČO, ktorá má za rok 2018 predĺženú lehotu na podanie daňového priznania a dosiahla hranicu príjmu na vznik alebo pokračovanie povinného poistenia, má od októbra 2019 nový vymeriavací základ na platenie poistného a s tým súvisiacu novú mesačnú sumu poistného. Novú sumu poistného uhradí prvýkrát so splatnosťou do 8. novembra 2019.

V kalendárnom roku 2019 pre povinne poistenú SZČO platí:

  • minimálny mesačný vymeriavací základ 477,00 eur, z toho vyplývajúce poistné je mesačne 158,11 eura (pre SZČO, ktoré majú priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, a pre SZČO, ktoré sú poberateľmi výsluhového dôchodku a dovŕšili dôchodkový vek, je mesačná suma poistného 129,49 eura, keďže neplatia poistné na invalidné poistenie),

  • maximálny mesačný vymeriavací základ 6 678, 00 eur, z toho vyplývajúce poistné je mesačne 2 213,75 eura (pre SZČO, ktoré majú priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, a pre SZČO, ktoré sú poberateľmi výsluhového dôchodku a dovŕšili dôchodkový vek, je mesačná suma poistného 1 813,07 eura, keďže neplatia poistné na invalidné poistenie).

 

Vaša otázka Zobraziť formulár

 

Vymeriavací základ SZČO

Vymeriavací základ SZČO sa určuje takto:

Čiastkový základ dane : koeficient 1,486 : 12

Čiastkový základ dane je pri tomto výpočte neznížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie a poistné na povinné sociálne poistenie SZČO.

Na informatívny výpočet vymeriavacieho základu a výpočet poistného pre povinne poistenú SZČO možno použiť Kalkulačku na informatívny výpočet poistného pre povinne poistenú SZČO.

 

Vaša otázka Zobraziť formulár

 

Umelci - autori - športovci

Fyzickým osobám, ktoré podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť nevykonávajú na základe oprávnenia (napr. umelci, autori, športovci) a za kalendárny rok 2018 dosiahli príjem vyšší ako 5 724 eur (čiže 5 724,01 eura a viac), od 1. júla 2019 vzniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO. (Ide o príjem z činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení.) Za rovnakých podmienok vzniká od 1. októbra 2019 povinné poistenie SZČO fyzickým osobám, ktoré mali za rok 2018 predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. Ak SZČO bola povinne poistená k 30. júnu alebo 30. septembru 2019 (SZČO, ktorá mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) a za rok 2018 dosiahla príjem vyšší ako 5 724 eur, povinné poistenie jej trvá naďalej. Povinné poistenie SZČO, ktorá činnosť nevykonávala na základe oprávnenia, nevznikne takej fyzickej osobe, ktorá hranicu príjmu za kalendárny rok 2018 síce dosiahla, ale činnosť (uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení) k 1. júlu alebo 1. októbru 2019 nevykonáva a Sociálnej poisťovni o tom predložila čestné vyhlásenie najneskôr 1. júla, resp. 1. októbra 2019.

Povinné poistenie SZČO k 1. júlu/1. októbru 2019 nevzniká aj vtedy, ak čestné vyhlásenie o nevykonávaní činnosti predloží:

  1. od 1. januára do 30. júna 2019 alebo do 30. septembra 2019 (ak SZČO má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania),
  2. v období predchádzajúceho kalendárneho roka, t. j. v roku 2018.

Právne účinky čestného vyhlásenia o nevykonávaní činnosti nastávajú odo dňa, od ktorého podľa čestného vyhlásenia SZČO nevykonáva túto činnosť, ale najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, t. j. čestné vyhlásenie nemá spätné právne účinky.

 

Príklad:

Umelec predložil 22. decembra 2018 Sociálnej poisťovni čestné vyhlásenie SZČO, že od uvedeného dátumu nevykonáva zárobkovú činnosť (podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení). Pri vyhodnocovaní vzniku povinného poistenia SZČO k 1. júlu 2019 Sociálna poisťovňa zistí (podľa údajov, ktoré jej poskytlo Finančné riaditeľstvo SR), že umelec dosiahol príjem (podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) za rok 2018 vo výške 6 000 eur. Povinné poistenie SZČO umelcovi nevznikne, keďže Sociálna poisťovňa disponuje čestným vyhlásením z 22. decembra 2018, že činnosť umelca nevykonáva. Uvedené platí za predpokladu, že umelec nemá zároveň žiadne oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti.

Hranica príjmu pre posudzovanie vzniku, resp. trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO je od 1. júla 2019, resp. 1. októbra 2019 (SZČO, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) v sume 5 724 eur.

 

Čestné vyhlásenia:

Vaša otázka Zobraziť formulár

 

SZČO a skončenie výkonu činnosti

Povinné poistenie a s tým spojená odvodová povinnosť zaniká živnostníkovi alebo inej SZČO odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie tejto činnosti. Ak má SZČO viac oprávnení, poistenie jej zaniká až zánikom posledného oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti SZČO. SZČO, ktorá nevykonáva činnosť na základe oprávnenia, zaniká jej povinné poistenie odo dňa, od ktorého podľa čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

Ak SZČO zanikne oprávnenie alebo prestane vykonávať činnosť na základe čestného vyhlásenia (činnosť, ktorú možno vykonávať bez oprávnenia), vznik povinného poistenia sa jej nebude posudzovať k najbližšiemu 1. júlu kalendárneho roka (alebo k 1. októbru v prípade predĺženej lehoty na podanie daňového priznania) za predpokladu, že pred 1. júlom/1. októbrom jej nevzniklo nové oprávnenie, resp. nezačala vykonávať opätovne činnosť, ktorú možno vykonávať aj bez oprávnenia. To znamená, že povinné poistenie SZČO sa bude k 1. júlu/1. októbru posudzovať tým SZČO, ktoré k tomuto dátumu majú oprávnenie na výkon podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, resp. vykonávajú činnosť, ktorú možno vykonávať aj bez oprávnenia (autor, umelec alebo športovec).

Čestné vyhlásenia:

 

Vaša otázka Zobraziť formulár

SZČO a zmena formy výkonu činnosti

Čestné vyhlásenie o zániku alebo vzniku povinného sociálneho poistenia SZČO predkladajú pobočkám Sociálnej poisťovne aj také fyzické osoby, ktoré síce majú oprávnenie podľa osobitného predpisu na vykonávanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale na jeho základe vykonávajú činnosť výlučne v právnom vzťahu, z ktorého nedosahujú príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (napr. pracovnoprávny vzťah). Zároveň však platí, že také fyzické osoby nemajú žiadne iné oprávnenie na vykonávanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti a nie sú ani fyzickými osobami vykonávajúcou činnosť bez oprávnenia.

To znamená, že od istého času môžu uvedené fyzické osoby zmeniť formu vykonávania činnosti na základe oprávnenia. Keďže inštitúcie vydávajúce oprávnenia podľa osobitného predpisu údaj o zmene formy výkonu činnosti Sociálnej poisťovni neoznamujú, toto deklarujú Sociálnej poisťovni fyzické osoby predložením čestného vyhlásenia.

 

Príklad

Fyzická osoba predloží 25. apríla 2019 čestné vyhlásenie o tom, že od 5. mája 2019 je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu výlučne na výkon činnosti v právnom vzťahu zakladajúcom právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) a m) zákona o dani z príjmov a od toho dňa nevykonáva na základe uvedeného oprávnenia činnosť SZČO a nedosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Povinné poistenie SZČO zanikne takejto fyzickej osobe na základe predloženého čestného vyhlásenia 4. mája 2019.

 

Zmena formy výkonu činnosti späť na výkon činnosti SZČO, na dosahovanie príjmu z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, má analogické účinky, ako keď fyzická osoba je opätovne oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti, t. j. vzniká jej povinné sociálne poistenie SZČO (za predpokladu, že je dosiahnutá aj zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za sledovaný kalendárny rok). Na účely zániku/vzniku povinného poistenia SZČO sú na webovej stránke Sociálnej poisťovne zverejnené tlačivá čestného vyhlásenia:

Vaša otázka Zobraziť formulár

 

Ďalšie povinnosti

Samostatne zárobkovo činná osoba má tieto ďalšie povinnosti:

  • preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie a zánik nároku na dávku, nároku na výplatu príslušnej dávky a jej sumu (ak bol písomne vyzvaný Sociálnou poisťovňou, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do 8 dní odo dňa doručenia výzvy, ak Sociálna poisťovňa neurčila inú lehotu)
  • počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom

  • počas dočasnej pracovnej neschopnosti sa zdržiavať na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenskej dávky

  • ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako 10 dní, oznámiť Sociálnej poisťovni ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do 3 dní odo dňa jej skončenia

  • vrátiť príslušnú dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého jej nepatrila (alebo nepatrila v poskytovanej sume)

Vaša otázka Zobraziť formulár

 

Nároky na dávky

Z dôchodkového poistenia:

Z nemocenského poistenia:

Vaša otázka Zobraziť formulár 

 

Ak SZČO má dva druhy sociálneho poistenia a chce nemocenské dávky ako zamestnanec aj ako SZČO, musí lekára požiadať o dve potvrdenia o PN

Ak je povinne nemocensky poistený živnostník (SZČO) súčasne aj zamestnaný a v čase uznanej PN si chce v Sociálnej poisťovni uplatniť nárok na nemocenské dávky z obidvoch poistných vzťahov (aj ako SZČO a zároveň aj ako zamestnanec), musí si od lekára vyžiadať dve žiadosti „Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti“ pre každé nemocenské poistenie zvlášť. Na oboch žiadostiach pritom do príslušnej rubriky vyznačí, že si nárok na dávku uplatňuje aj z iného poistného vzťahu a obidve žiadosti musí osobitne odovzdať v Sociálnej poisťovni.

Dôvod – osobitne odovzdať dve potvrdenia – spočíva predovšetkým v tom, že uznanie jednej PN-ky neznamená automaticky nárok aj na druhú PN. Naopak, je na rozhodnutí takejto osoby, či si uplatní nárok na výplatu nemocenského z oboch, príp. viacerých nemocenských poistení alebo len z jedného. Môže však nastať aj taký prípad, kedy toto rozhodnutie nezáleží na vôli poistenca, ale ošetrujúci lekár uzná fyzickú osobu za dočasne PN iba na výkon niektorej z viacerých zárobkových činností. Potom si tento poistenec môže uplatniť nárok na výplatu dávky iba z toho nemocenského poistenia, z ktorého bol uznaný za dočasne PN.

Z uvedených dôvodov nie je možné, aby Sociálna poisťovňa na základe uplatnenia si nároku na jednu dávku automaticky túto žiadosť preniesla aj do druhého poistného vzťahu tohto poistenca a vybavila ju bez toho, aby si osobitne požiadal aj o druhú PN-ku. Preto musí fyzicky žiadať o nemocenskú dávku z každého poistenia osobitne. Zo strany Sociálnej poisťovne nejde v žiadnom prípade o prehnanú byrokraciu, ale o potrebu osobitne a konkrétne (adresne) posúdiť každú žiadosť o PN-ku a tiež o rešpektovanie a zachovanie možnosti voľby takého poistenca na uplatnenie nároku na výplatu dávok.

Sociálna poisťovňa zároveň zdôrazňuje, že ak je poistenec iba zamestnancom, resp. iba SZČO, vyššie uvedené postupy sa ho netýkajú – u lekára si vyžiada len jednu žiadosť – „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“.

Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení (a poistenec si uplatní nárok na výplatu), celková nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok a nemocenská dávka sa vypláca len jedna.

 

Sankcie

SZČO povinnej odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktorá neodviedla poistné a príspevky za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedla v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly.

Za porušenie povinností ustanovených zákonom o sociálnom poistení môže Sociálna poisťovňa uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eur. Pri ukladaní pokuty Sociálna poisťovňa zohľadní závažnosť porušenia povinnosti.

Ak povinne dôchodkovo poistená SZČO nezaplatí včas a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie, obdobie, za ktoré bola povinná platiť toto poistné, sa započíta ako obdobie dôchodkového poistenia až odo dňa, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie.

V nemocenskom poistení môže SZČO stratiť nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.


Vaša otázka Zobraziť formulár

 

Dôležité informácie

Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky sa vypočíta tak, že súčet vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, sa vydelí počtom dní rozhodujúceho obdobia. Zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu SZČO je:

  • kalendárny rok predchádzajúci roku vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (PN), potreby ošetrovania člena rodiny, potreby starostlivosti o dieťa, alebo roku, v ktorom vznikol nárok na materské, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky
  • obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka, ak nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom roku pred dočasnou PN, potrebou ošetrovania člena rodiny, starostlivosti o dieťa, alebo v ktorom vznikol nárok na materské
  • obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania člena rodiny, potreba starostlivosti o dieťa alebo v ktorom vznikol nárok na materské, ak nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom roku, v ktorom vznikla jedna z uvedených situácií
  • obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania člena rodiny, starostlivosti o dieťa alebo v ktorom vznikol nárok na materské, ak nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla jedna z uvedených situácií

  • ak vznikol nárok na nemocenskú dávku v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia

  • z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a obdobia prerušenia nemocenského poistenia

Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok je spravidla jedna tridsatina minimálneho vymeriavacieho základu, pričom zákon o sociálnom poistení stanovuje výnimky, kedy sa pravdepodobný denný vymeriavací základ určí z vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.

Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného vymeriavacieho základu, ak:

  • poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie alebo
  • poistencovi vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v deň vzniku nemocenského poistenia

Vaša otázka Zobraziť formulár