Grafická verzia

Rýchla navigácia:

Preskočiť rýchlu navigáciu

Hlavná navigácia:

Preskočiť hlavnú navigáciu

Zamestnanec

Definícia

Zamestnanec vo vzťahu k nemocenskému a dôchodkovému poisteniu a poisteniu v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti okrem: 

  • fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
  • fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorá má priznaný


    • starobný dôchodok,

    • predčasný starobný dôchodok,

    • invalidný dôchodok,

    • výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a dovŕšila dôchodkový vek,

    • invalidný výsluhový dôchodku podľa osobitného predpisu,

  • žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na ktorého základe vykonáva praktické vyučovanie, a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na ktorého základe vykonáva praktickú výučbu alebo odbornú prax, 

  • fyzickej osoby v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ak bola pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru

    • 1a.) dlhodobo nezamestnaný občan, t. j. osoba, ktorá bola zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov

    • 1b.) ak bola pred vznikom pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov a má trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese,

      (Dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie musí byť vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Ak k tomu istému dňu vzniklo viac pracovných pomerov alebo štátnozamestnaneckých pomerov, potom za ten, ktorý bol dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa považuje pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer, na ktorého základe bola podaná prihláška do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá.)

    • 2.) ak suma jej mesačného príjmu zo závislej činnosti z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej „štatistický úrad“) za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer (pri pracovnom vzťahu vzniknutom počas roku 2018 mesačný príjem nie vyšší ako 611,04 eura, pri pracovnom vzťahu vzniknutom počas roku 2019 mesačný príjem nie vyšší ako 639,18 eura)

    • 3.) jej nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti na základe prekročenia zákonom stanovenej hranice príjmu alebo na základe, že daná osoba prestane mať trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese,

    • 4.) ak voči jej zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať a ktorá je splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý dva mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vnikol tento pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,

    • 5.) jej zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby a

    • 6.) ak odo dňa vzniku tohto pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov (t. j. zamestnanca s odvodovou úľavou,

      ,
  • fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu.

Zamestnanec vo vzťahu k dôchodkovému poisteniu je aj fyzická osoba s právom na nepravidelný príjem zo závislej činnosti. Výnimkou je:

  • fyzická osoba, ktorá si určila dohodu o brigádnickej práci študentov, pre ktorú platí výnimka z platenia poistného na dôchodkové poistenie ak mesačný/priemerný mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne sumu 200 eur,
  • žiak strednej školy v právnom vzťahu, na ktorého základe vykonáva praktické vyučovanie, a študent vysokej školy v právnom vzťahu, na ktorého základe vykonáva praktickú výučbu alebo odbornú prax pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.
  • fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorá má priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a dovŕšila dôchodkový vek, invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, ak si určila dohodu, pre ktorú platí výnimka z platenia poistného na dôchodkové poistenie, za predpokladu, že mesačný/priemerný mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne sumu 200 eur.

Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj 

  • fyzická osoba s dohodou o brigádnickej práci študentov a právom na pravidelný mesačný príjem okrem fyzickej osoby, ktorá si určila dohodu o brigádnickej práci študentov, ak mesačný/priemerný mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne sumu 200 eur a

  • fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, ktorá má priznaný

    1. starobný dôchodok,

    2. predčasný starobný dôchodok,

    3. invalidný dôchodok,

    4. výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a dovŕšila dôchodkový vek,

    5. invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,

    okrem fyzickej osoby, ktorá si podľa § 227a zákona o sociálnom poistení určila dohodu na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie a jej mesačný/priemerný mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne 200 eur.

  • fyzická osoba, ktorá bola fyzickou osobou s odvodovou úľavou, ktorej vzniklo povinné dôchodkové poistenie odo dňa vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru na základe vyplatenia príjmu nad zákonom stanovenú hranicu po skončení daného právneho vzťahu trvajúceho najviac 12 mesiacov,

  • fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky (s účinnosťou od 2. januára 2016)  

Zamestnanec vo vzťahu k úrazovému poisteniu je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie.

Zamestnanec vo vzťahu ku garančnému poisteniu je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie.

Z okruhu zamestnancov na účely garančného poistenia je vyňatý zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má účasť na majetku zamestnávateľa najmenej vo výške 50 % alebo je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má účasť na majetku zamestnávateľa najmenej vo výške 50 %.

Za zamestnanca vo vzťahu k sociálnemu poisteniu sa v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2021 nepovažuje fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa zákona o športe, ktorá z tohto právneho vzťahu dosahuje len príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. m) zákona o dani z príjmov.

 

Vaša otázka Zobraziť formulár

 

Vznik a zánik sociálneho poistenia zamestnanca

Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti. Zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.

Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby v právnom vzťahu z dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti zaniká priznaním starobného dôchodku, priznaním predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku.

Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.

Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nadobudol postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, najskôr od vzniku právneho vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov. Zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom stratil postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, alebo dňom zániku právneho vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov. Tento odsek sa obdobne vzťahuje aj na fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktoré majú priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a dovŕšili dôchodkový vek, invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (tzv. „dohodári dôchodcovia“) a ktorí si určili dohodu na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie.

Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky vzniká od prvého dňa výkonu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky. Zaniká dňom skončenia pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby, na ktorú sa vzťahuje odvodová úľava, vzniká

  1. od prvého dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý bol jej príjem zo závislej činnosti vyšší ako 611,04 eura pri pracovnom vzťahu vzniknutom v roku 2018, alebo vyšší ako 639,18 eura pri pracovnom vzťahu vzniknutom v roku 2019, najskôr od vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
  2. odo dňa, keď prestane mať trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese, ak ide o zamestnanca s odvodovou úľavou, ktorý bol fyzickou osobu, ktorá bola najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov v evidencii uchádzačov o zamestnanie a mala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese,
  3. od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvanásteho kalendárneho mesiaca trvania pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, ak nevzniklo podľa písmena a) alebo b).

Ak bol po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru fyzickej osobe, ktorá bola fyzickou osobou s odvodovou úľavou a ktorej pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer trval najviac 12 kalendárnych mesiacov, vyplatený príjem zo závislej činnosti a pomerná časť súčtu tohto príjmu a príjmu z pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru je vyššia ako 611,04 eur (pri pracovnom vzťahu vzniknutom v roku 2018), alebo vyššia ako 639,18 eur (pri pracovnom vzťahu vzniknutom v roku 2019), vzniká povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe, ktorá bola fyzickou osobou s odvodovou úľavou odo dňa vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.

Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca zaniká vždy smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. 

 

Vaša otázka Zobraziť formulár

 

Povinnosti

Za nemocenské poistenie

(podľa § 227 zákona o sociálnom poistení)

  • Preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a zánik nemocenského poistenia,

  • preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik a zánik nároku na dávku, na jej výplatu a jej sumu (ak bol písomne vyzvaný Sociálnou poisťovňou, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť do ôsmich dní od doručenia výzvy, ak Sociálna poisťovňa neurčila inú lehotu),

  • dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,

  • zdržiavať sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenskej dávky,

  • oznámiť Sociálnej poisťovni ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako 10 dní,

  • lehota na splnenie uvedených povinností je splnená aj vtedy, ak doklad preukazujúci skutočnosti rozhodujúce na vznik a zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu v ustanovenej lehote odovzdal na prepravu poštou alebo odoslal faxom alebo elektronickou poštou (uvedený doklad treba potvrdiť písomne do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni),

  • vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého jej nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume.          

Za dôchodkové poistenie
  • V oblasti dôchodkového poistenia nie sú špeciálne povinnosti zamestnancov okrem platenia poistného a všeobecných povinnosti poistencov a poberateľov dávok (uvedených v § 227 zákona o sociálnom poistení).  

Za poistenie v nezamestnanosti
  • Zamestnanec nemá osobitné povinnosti pre účasť na poistení v nezamestnanosti.

  • Povinnosti má uchádzač o zamestnanie – poberateľ dávky v nezamestnanosti:

    1. preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a zánik sociálneho poistenia,

    2. preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik a zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu,

    3. ak poberateľ dávky, osobitný príjemca alebo zákonný zástupca boli písomne vyzvaní Sociálnou poisťovňou, aby preukázali tieto skutočnosti, sú povinní výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak Sociálna poisťovňa neurčila inú lehotu,

    4. oznamovať všetky skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti a jej poberanie.

Za garančné poistenie

V prípade garančného poistenia ide o žiadateľa o dávku garančného poistenia. Jeho povinnosti sú:

  • oznámiť zamestnávateľovi alebo správcovi konkurznej podstaty informácie potrebné v súvislosti s potvrdením nárokov z pracovného pomeru,

  • oznámiť príslušnej pobočke všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia

  • žiadosť o dávku garančného poistenia potvrdená zamestnávateľom alebo správcom konkurznej podstaty sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd, alebo sídla zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky, ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba alebo ak útvar, ktorý vedie evidenciu miezd, je mimo územia Slovenskej republiky,

Žiadosť o priznanie dávky garančného poistenia sa podáva do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo odo dňa skončenia pracovného pomeru.

 

  • K žiadosti o dávku garančného poistenia je potrebné doložiť:
    • overenú fotokópiu rozhodnutia súdu o náhrade mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,
    • overenú fotokópiu rozhodnutia súdu o priznaní súdnych trov, ktoré vznikli v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde, vrátane trov právneho zastúpenia,
    • fotokópiu pracovnej zmluvy,
    • fotokópiu dokladu o skončení pracovného pomeru (ak pracovný pomer bol skončený),
    • žiadateľ je oprávnený podať si žiadosť aj v tom prípade, ak mu ju zamestnávateľ alebo správca konkurznej podstaty nepotvrdí rozhodujúce skutočnosti na žiadosti; vznik nároku na dávku garančného poistenia v tomto prípade žiadateľ preukazuje vyššie uvedenými prílohami alebo aj potvrdením zamestnávateľa alebo správcu konkurznej podstaty o neuspokojení nárokov z pracovného pomeru  

Za úrazové poistenie (okrem sudcu a prokurátora)

Vaša otázka Zobraziť formulár

Platenie poistného

Zamestnanec platí poistné
  • na nemocenské poistenie 1,4 % z vymeriavacieho základu,
  • na starobné poistenie 4 % z vymeriavacieho základu,
  • na invalidné poistenie 3 % z vymeriavacieho základu,
  • na poistenie v nezamestnanosti 1 % z vymeriavacieho základu.

Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na zamestnanca podľa osobitného predpisu, ktorým je sudca, prokurátor, na obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, a na fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnanec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Poistné na invalidné poistenie neplatí ani zamestnanec, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšil dôchodkový vek.

Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na jednotlivé druhy sociálneho poistenia, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom 

  • čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem, okrem ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku,

  • je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, výkon odborovej funkcie alebo výkon funkcie člena zamestnaneckej rady, ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,

  • má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,

  • je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody; to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody,

  • čerpá rodičovskú dovolenku podľa Zákonníka práce, ak ide o ženu, a v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa Zákonníka práce a nemá nárok na materské, ak ide o muža.  

Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania chorého dieťaťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorých zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou. Rovnako to platí v prípade potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku za splnenia zákonných podmienok do skončenia tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti a odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.

Vylúčenie povinnosti platiť poistné

Zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti  

  • v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské,

  • od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa (§ 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti, najdlhšie do 10. dňa tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,

  • v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného, a v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné,

  • v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu účasti na štrajku.

Vaša otázka Zobraziť formulár 

 

Nároky na dávky

Za nemocenské poistenie
  • nemocenské (vylúčiť nárok na výplatu nemocenského možno odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu)
Za dôchodkové poistenie
Za poistenie v nezamestnanosti
Za garančné poistenie
Za úrazové poistenie 

Vaša otázka Zobraziť formulár

 

Ak máte dva druhy sociálneho poistenia a chcete nemocenské dávky ako zamestnanec aj ako SZČO, musíte lekára požiadať o dve potvrdenia o PN

Ak je povinne nemocensky poistený živnostník (SZČO) súčasne aj zamestnaný a v čase uznanej PN si chce v Sociálnej poisťovni uplatniť nárok na nemocenské dávky z obidvoch poistných vzťahov (aj ako SZČO a zároveň aj ako zamestnanec), musí si od lekára vyžiadať dve žiadosti „Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti“ pre každé nemocenské poistenie zvlášť. Na oboch žiadostiach pritom do príslušnej rubriky vyznačí, že si nárok na dávku uplatňuje aj z iného poistného vzťahu a obidve žiadosti musí osobitne odovzdať v Sociálnej poisťovni. Rovnako to platí aj v prípade, ak máte súbežné pracovné vzťahy (dve pracovné zmluvy, pracovnú zmluvu a dohodu alebo viacero dohôd). 

Dôvod – osobitne odovzdať dve potvrdenia – spočíva predovšetkým v tom, že uznanie jednej PN-ky neznamená automaticky nárok aj na druhú PN. Naopak, je na rozhodnutí takejto osoby, či si uplatní nárok na nemocenské z oboch, príp. viacerých nemocenských poistení alebo len z jedného. Môže však nastať aj taký prípad, kedy toto rozhodnutie nezáleží na vôli poistenca, ale ošetrujúci lekár uzná fyzickú osobu za dočasne PN iba na výkon niektorej z viacerých zárobkových činností. Potom si tento poistenec môže uplatniť nárok na dávku iba z toho nemocenského poistenia, z ktorého bol uznaný za dočasne PN.

Z uvedených dôvodov nie možné, aby Sociálna poisťovňa na základe uplatnenia si nároku na jednu dávku automaticky túto žiadosť preniesla aj do druhého poistného vzťahu tohto poistenca a vybavila ju bez toho, aby si osobitne požiadal aj o druhú PN-ku. Preto musí fyzicky žiadať o nemocenskú dávku z každého nemocenského poistenia osobitne. Zo strany Sociálnej poisťovne nejde v žiadnom prípade o prehnanú byrokraciu, ale o potrebu osobitne a konkrétne (adresne) posúdiť každú žiadosť o PN-ku a tiež o rešpektovanie a zachovanie možnosti voľby takého poistenca na uplatnenie dávok.

Sociálna poisťovňa zároveň zdôrazňuje, že ak je poistenec iba zamestnancom z jedného pracovno–právneho vzťahu, resp. iba SZČO, vyššie uvedené postupy sa ho netýkajú – u lekára si vyžiada len jednu žiadosť – „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“.

Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení (a poistenec si ich uplatní), celková nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok a nemocenská dávka sa vypláca len jedna. 

Dôležité informácie

Nemocenské poistenie
  • Nárok na nemocenskú dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie.

Dôchodkové poistenie
  • Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie sa u zamestnanca považuje za splnenú. To neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 zákona o sociálnom poistení alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má účasť na majetku zamestnávateľa vo výške najmenej 50 % alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má účasť na majetku zamestnávateľa vo výške najmenej 50 %.

Poistenie v nezamestnanosti
  • Nárok na dávku v nezamestnanosti nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Garančné poistenie
  • Zamestnanec, ktorý uzatvoril pracovnú zmluvu po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa a bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa písomne upozornený, nemá nárok na dávku garančného poistenia (§ 102 ods. 2 zákona). 

Úrazové poistenie
  • Nárok na úrazovú dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na úrazové poistenie.  

Vaša otázka Zobraziť formulár