Boj Sociálnej poisťovne proti zneužívaniu sociálneho systému pri práceneschopnosti (PN) pokračuje a prináša výsledky v podobe poklesu priemerného percenta PN a ďalších úspor výdavkov nemocenského poistenia. V prvom polroku 2026 posudkoví lekári Sociálnej poisťovne ukončili 9 279 fiktívnych PN. Kontinuálne klesá aj počet novo hlásených PN. Kým v prvom polroku 2024 ich bolo takmer 454 tisíc, vlani v rovnakom období 451 tisíc a v prvom polroku 2026, keď sa aktivity Sociálnej poisťovne po zmenách legislatívy prejavili naplno, ich už bolo len necelých 390 tisíc. Maródujeme menej – priemerné percento PN za prvý polrok 2026 historicky kleslo pod 3 percentá. V medziročnom porovnaní prvých polrokov 2025 a 2026 Sociálna poisťovňa zaznamenala úsporu a dodatočné príjmy verejných financií vo výške 71,8 mil. eur, pričom za celý rok 2025 to bolo 140 mil. eur.
Ak bude tento trend pokračovať, úspory a dodatočné príjmy za roky 2024 až 2026 môžu dosiahnuť približne 300 miliónov eur. Za poklesom PN stoja najmä efektívnejšie kontroly, zákonom rozšírené právomoci posudkových lekárov ukončovať medicínsky neodôvodnené PN a aj aktívne zdieľanie dát v systéme Elektronickej zdravotnej knižky občana.
Stop zneužívaniu – pomoc pre tých, ktorí ju potrebujú
„Systematická práca v boji proti zneužívaniu PN prináša ďalšie úspory pre tých, ktorí v tejto životnej situácii pomoc skutočne potrebujú. Zameriavame sa na tých, čo systém zneužívajú. Naše opatrenia, ktoré bránia špekuláciám a ochránia verejné zdroje, majú zmysel a budeme v nich pokračovať,“ uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš. „Výsledkom sú nielen úspory pre Sociálnu poisťovňu, ale aj vyššie príjmy na strane štátu v podobe daní a odvodov do Sociálnej a zdravotných poisťovní. Ak tento pozitívny trend udržíme, môžeme sa za roky 2024 až 2026 dostať k odhadovanej úspore okolo 300 miliónov eur,“ doplnil minister.
Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Michal Tariška poukázal na dôležitosť nastavenia spravodlivého a efektívneho systému, ktorý pomôže eliminovať a predchádzať prípadom zneužívania dávok. „Výsledky dokazujú, že ideme dobrým smerom. Pomohla nám v tom legislatíva, intenzívna práca našich posudkových lekárov, ktorí majú prístup do Elektronickej zdravotnej knižky občana a, samozrejme, spolupráca s lekármi v prvej línii.“ Vďaka tomu môžu posudkoví lekári efektívnejšie, rýchlejšie a presnejšie identifikovať prípady, v ktorých PN nemá medicínske opodstatnenie. „Vďaka spoločnému a zodpovednému úsiliu môžeme nielen odhaľovať podvodné prípady, ale postupne ich eliminovať, aby k nim ani nedochádzalo. Nejde len o kontroly Sociálnej poisťovne, ale o systémovú zmenu, zodpovedný prístup a zdieľanie potrebných dát,“ zdôraznil generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne.
Priemerné percento PN historicky kleslo pod 3%
Medziročné porovnanie vývoja PN ukazuje, že poistenci „premaródovali“ v prvom polroku 2026 o 3,2 milióna dní menej ako v prvom polroku 2024 (teda pred zavedením legislatívnych zmien).
Priemerné percento PN sa naďalej drží na najnižšej úrovni za posledných 25 rokov. Klesajúci trend je zrejmý aj pri porovnaní údajov o práceneschopnosti za prvé polroky rokov 2024, 2025 a 2026: Kým v prvom polroku roku 2024 bolo priemerné percento práceneschopnosti na úrovni 3,7 % a v roku 2025, keď Sociálna poisťovňa postupne začala realizovať opatrenia na boj proti fiktívnym PN, to bolo v rovnakom čase 3,36 %, za prvých šesť mesiacov tohto roka klesol tento ukazovateľ na rekordnú hodnotu pod 3 % a dosiahol úroveň 2, 98%.
Kontinuálne klesá aj počet novo hlásených prípadov PN. Kým v prvom polroku 2024 ich bolo takmer 454 tisíc, vlani v rovnakom období 451 tisíc a v prvom polroku 2026, keď sa legislatívne zmeny prejavili naplno, ich bolo už len necelých 390 tisíc. To je o 64 tisíc menej ako v prvom polroku 2024.
Okresy s najvyšším a najnižším % PN
Pokles maródujúcich poistencov pritom zaznamenávajú všetky okresy na Slovensku, najviac tie, v ktorých bolo roky priemerné percento PN najvyššie. Svedčia o tom aj nasledovné štatistické údaje:
V prvom polroku 2026 bolo priemerné % práceneschopnosti najvyššie v týchto okresoch:
| Vranov nad Topľou | 4,203 |
| Čadca | 4,550 |
| Sobrance | 4,597 |
| Stará Ľubovňa | 4,634 |
| Kysucké Nové Mesto | 4,886 |
Oproti prvému polroku 2024 ide o výrazný pokles prípadov PN – v tomto období roka 2024 patrili k regiónom s najvyšším priemerným % práceneschopných tieto okresy:
| Sobrance | 5,813 |
| Stropkov | 5,819 |
| Stará Ľubovňa | 5,929 |
| Čadca | 6,129 |
| Kysucké Nové Mesto | 6,380 |
V prvom polroku 2026 bolo priemerné % práceneschopnosti najnižšie v týchto okresoch:
| Bratislava I - V | 1,282 – 1,642 |
| Senec | 1,859 |
| Banská Bystrica | 2,014 |
| Košice II a IV | 2,081 – 2,151 |
| Rožňava | 2,151 |
V prvom polroku 2024 bolo priemerné % práceneschopnosti najnižšie v týchto okresoch:
| Bratislava I – V | 1,468 – 1,903 |
| Senec | 2,156 |
| Rožňava | 2,177 |
| Pezinok | 2,348 |
| Banská Bystrica | 2,489 |
Pozitívne vplyvy: Vyššie úspory a dodatočné príjmy štátu
Boj proti fiktívnym PN priniesol v prvom polroku 2026 oproti rovnakému obdobiu v roku 2025 aj významné úspory Sociálnej poisťovne a dodatočné príjmy štátu na daniach a do zdravotných poisťovní vo výške 71,8 mil. eur. Z toho:
- 35,1 mil. eur predstavuje nižšie výdavky na dávku nemocenské zo Sociálnej poisťovne,
- 22,5 mil. eur zo zaplatených odvodov na sociálne poistenie,
- 10,4 mil. eur zo zaplatených odvodov na zdravotné poistenie
- a 3,8 mil. eur zaplatených na daniach.
Na doplnenie, pri medziročnom porovnaní prvých polrokov 2024 až 2026 došlo k úsporám a dodatočným príjmom vo výške 144,1 mil. eur. Z toho:
- 69,8 mil. eur predstavuje nižšie výdavky na dávku nemocenské,
- 45,5 mil. eur zo zaplatených odvodov na sociálne poistenie,
- 21 mil. eur zo zaplatených odvodov na zdravotné poistenie
- a 7,8 mil. eur zaplatených na daniach.
Za predpokladu zachovania nastaveného trendu môže podľa odhadov celková úspora a dodatočné príjmy štátu za roky 2024 až 2026 dosiahnuť sumu 300 miliónov eur.
Výdavky na nemocenské klesajú
Čo sa týka výdavkov Sociálnej poisťovne, použité prostriedky základného fondu nemocenského poistenia za rok 2025 boli o takmer 110 mil. eur nižšie v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2025, z toho výdavky na dávku nemocenské boli nižšie o 83,3 mil. eur.
Tento klesajúci trend pokračoval aj v prvom polroku tohto roka – prostriedky základného fondu nemocenského poistenia boli o 33,5 mil. eur nižšie v porovnaní s časovým rozpisom rozpočtu na január až jún 2026, z toho výdavky na dávku nemocenské boli nižšie o 28 mil. eur.