Rozhodnutie č. H4 z 22. decembra 2009 o zložení a pracovných metódach rady audítorov (pdf) správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia
(Text s významom pre EHP a dohodu medzi ES a Švajčiarskom)
(2010/C 107/03)
Page title
Nariadenia, rozhodnutia, smernice EÚ
SPRÁVNA KOMISIA PRE KOORDINÁCIU
SYSTÉMOV SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA
ROZHODNUTIE č. A3
zo 17. decembra 2009
o sčítaní neprerušených dôb vyslania dosiahnutých podľa nariadení č. 1408/71 a 883/2004
(Text s významom pre EHP a dohodu medzi ES a Švajčiarskom)
SPRÁVNA KOMISIA PRE KOORDINÁCIU SYSTÉMOV SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA,
so zreteľom na článok 72 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, na základe ktorého je správna komisia zodpovedná za riešenie všetkých správnych otázok alebo otázok výkladu vyplývajúcich z ustanovení nariadenia (ES) č. 883/2004 a nariadenia (ES) č. 987/2009,
-
so zreteľom na článok 12 nariadenia (ES) č. 883/2004,
-
so zreteľom na články 5 a 14 až 21 nariadenia (ES) č. 987/2009,
keďže:
(1) Na účely tohto rozhodnutia „vyslanie“ znamená akúkoľvek dobu, ktorú dosiahli zamestnané alebo samostatne zárobkovo činné osoby a počas ktorej osoba vykonáva svoju činnosť v inom členskom štáte ako v príslušnom členskom štáte v súlade s ustanoveniami článku 14 ods. 1, článku 14a ods. 1, článku 14b ods. 1 alebo článku 14b ods. 2 nariadenia č. 1408/71 a článku 12 ods. 1 alebo článku 12 ods. 2 nariadenia č. 883/2004.
(2) Cieľom ustanovení článku 12 nariadenia (ES) č. 883/2004, v ktorých sa stanovuje výnimka zo všeobecného pravidla stanoveného v článku 11 ods. 3 písm. a) uvedeného nariadenia, je najmä uľahčiť slobodu poskytovania služieb v prospech zamestnávateľov, ktorí vysielajú pracovníkov do iných členských štátov, než v ktorých sú usadení, ako aj voľný pohyb pracovníkov smerom do iných členských štátov. Cieľom týchto ustanovení je aj prekonať prekážky, ktoré by mohli brániť voľnému pohybu pracovníkov, a podporiť vzájomné hospodárske prenikanie, pričom sa predíde administratívnym komplikáciám, najmä pokiaľ ide o pracovníkov a podniky.
(3) Rozhodujúcimi podmienkami pri uplatňovaní článku 12 ods. 1 uvedeného nariadenia sú existencia priameho vzťahu medzi zamestnávateľom a pracovníkom, ktorého zamestnáva, a existencia väzieb medzi zamestnávateľom a členským štátom, v ktorom je usadený. Rozhodujúcou podmienkou pri uplatňovaní článku 12 ods. 2 uvedeného nariadenia je zvyčajné vykonávanie v zásade podobnej činnosti v členskom štáte, v ktorom je osoba usadená.
(4) Podľa nariadenia č. 1408/71 očakávané trvanie vyslania nesmie presiahnuť 12 mesiacov, s predĺžením v prípade nepredvídateľných okolností až o ďalších 12 mesiacov. Podľa nariadenia č. 883/2004 očakávané trvanie vyslania nesmie celkovo presiahnuť 24 mesiacov.
(5) Akékoľvek predĺženie neprerušenej doby vyslania nad rámec maximálneho trvania ustanoveného v nariadeniach si vyžaduje dohodu podľa článku 17 nariadenia č. 1408/71 alebo článku 16 nariadenia č. 883/2004.
(6) Nariadenie č. 883/2004 neobsahuje žiadne explicitné prechodné ustanovenie o sčítaní dôb vyslania dosiahnutých podľa nariadení č. 1408/71 a 883/2004. Úmyslom zákonodarcu bolo predĺžiť maximálne možnú očakávanú dobu vyslania z 12 mesiacov až na 24 mesiacov. Postupy a iné podmienky vyslania sa v podstatnej miere nezmenili.
(7) Vzhľadom na právnu kontinuitu medzi starým a novým nariadením a s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie pravidiel vyslania počas prechodného obdobia medzi nariadeniami č. 1408/71 a 883/2004,
konajúc v súlade s podmienkami stanovenými v článku 71 ods. 2 nariadenia (ES) č. 883/2004,
ROZHODLA TAKTO:
1. Pri výpočte neprerušenej doby vyslania v rámci uplatňovania nariadenia č. 883/2004 sa berú do úvahy všetky doby vyslania dosiahnuté podľa nariadenia č. 1408/71, takže celková doba neprerušeného vyslania dosiahnutá v rámci uplatňovania oboch nariadení nesmie presiahnuť 24 mesiacov.
2. Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od dátumu nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 987/2009.
predsedníčka správnej komisie
Lena MALMBERG
Rozhodnutie č. S7 z 22. decembra 2009 o prechode z nariadení (pdf) (EHS) č. 1408/71 a (EHS) č. 574/72 na nariadenia (ES) č. 883/2004 a (ES) č. 987/2009 a o uplatňovaní postupov náhrad
(Text s významom pre EHP a dohodu medzi ES a Švajčiarskom)
(2010/C 107/05)
Rozhodnutie č. S6 z 22. decembra 2009 o registrácii v členskom štáte bydliska (pdf) podľa článku 24 nariadenia (ES) č. 987/2009 a zostavovaní registrov stanovených v článku 64 ods. 4 nariadenia (ES) č. 987/2009
(Text s významom pre EHP a dohodu medzi ES a Švajčiarskom)
(2010/C 107/04)
Rozhodnutie č. H3 z 15. októbra 2009 o dátume (pdf), ktorý sa má vziať do úvahy pri určovaní prepočítacích kurzov uvedených v článku 90 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009
(Text s významom pre EHP a dohodu medzi ES a Švajčiarskom)
(2010/C 106/19)
Rozhodnutie č. S5 z 2. októbra 2009 o výklade pojmu „vecné dávky“ (pdf) definovaného v článku 1 písm. va) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 v prípade choroby alebo materstva podľa článkov 17, 19, 20, 22, článku 24 ods. 1, článkov 25, 26, článku 27 ods. 1, 3, 4 a 5, článkov 28, 34 a článku 36 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 883/2004 a o výpočte súm, ktoré sa majú nahradiť podľa článkov 62, 63 a 64 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009
(Text s významom pre EHP a dohodu medzi ES a Švajčiarskom)
(2010/C 106/18)
Rozhodnutie č. S4 z 2. októbra 2009 o postupoch náhrady prostriedkov (pdf) na účely vykonávania článkov 35 a 41 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004
(Text s významom pre EHP a dohodu medzi ES a Švajčiarskom)
(2010/C 106/17)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009 (pdf),
ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 (pdf),
ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a určuje sa obsah jeho príloh
Rozhodnutie č. S3 z 12. júna 2009, ktorým sa vymedzujú dávky, (pdf) na ktoré sa vzťahuje článok 19 ods. 1 a článok 27 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 a článok 25 písm. A ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009
(Text s významom pre EHP a dohodu medzi ES a Švajčiarskom)
(2010/C 106/10)
Rozhodnutie č. S2 z 12. júna 2009 o technických špecifikáciách európskeho preukazu zdravotného poistenia (pdf)
(Text s významom pre EHP a dohodu medzi ES a Švajčiarskom)
(2010/C 106/09)
Rozhodnutie č. S1 z 12. júna 2009 o európskom preukaze zdravotného poistenia (pdf)
(Text s významom pre EHP a dohodu medzi ES a Švajčiarskom)
(2010/C 106/08)
Odporúčanie č. U2 z 12. júna 2009 týkajúce sa uplatňovania článku 64 ods. 1 písm. a) (pdf)
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 na nezamestnané osoby sprevádzajúce svojich manželov, resp. svoje manželky alebo partnerov, resp. partnerky, ktorí vykonávajú profesijnú alebo obchodnú činnosť v inom členskom štáte, ako je príslušný štát
(Text s významom pre EHP a dohodu medzi ES a Švajčiarskom)
(2010/C 106/16)
Odporúčanie E č. U1 z 12. júna 2009 týkajúce sa právnych predpisov vzťahujúcich sa na nezamestnané osoby (pdf), ktoré vykonávajú v inom členskom štáte, ako je štát miesta bydliska, profesijnú alebo obchodnú činnosť na čiastočný úväzok
(Text s významom pre EHP a dohodu medzi ES a Švajčiarskom)
(2010/C 106/15)
Odporúčanie č. P1 z 12. júna 2009 týkajúce sa rozsudku vo veci Gottardo (pdf),
podľa ktorého sa výhody priznané štátnym príslušníkom štátu na základe dvojstranného dohovoru o sociálnom zabezpečení s nečlenskou krajinou musia zaručiť aj pracovníkom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iných členských štátov
(Text s významom pre EHP a dohodu medzi ES a Švajčiarskom)
(2010/C 106/14)
Rozhodnutie č. U3 z 12. júna 2009 o rozsahu pojmu „čiastočná nezamestnanosť“ (pdf)
vzťahujúceho sa na nezamestnané osoby uvedené v článku 65 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004
(Text s významom pre EHP a dohodu medzi ES a Švajčiarskom)
(2010/C 106/13)
Rozhodnutie č. U2 z 12. júna 2009 o rozsahu pôsobnosti článku 65 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (pdf)
týkajúceho sa práv na dávky v nezamestnanosti úplne nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi a ktoré mali počas svojho posledného obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko na území iného členského štátu, ako je príslušný členský štát
(Text s významom pre EHP a dohodu medzi ES a Švajčiarskom)
(2010/C 106/12)
Rozhodnutie č. U1 z 12. júna 2009 (pdf) týkajúce sa článku 54 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 týkajúceho sa zvýšenia dávok v nezamestnanosti pre závislých rodinných príslušníkov
(Text s významom pre EHP a dohodu medzi ES a Švajčiarskom)
(2010/C 106/11)
Rozhodnutie č. A1 z 12. júna 2009 o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu (pdf) týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004
(Text s významom pre EHP a dohodu medzi ES a Švajčiarskom)
(2010/C 106/01)
Rozhodnutie č. A2 z 12. júna 2009 týkajúce sa výkladu článku 12 (pdf)
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o právnych predpisoch vzťahujúcich sa na vyslaných pracovníkov a samostatne zárobkovo činných pracovníkov dočasne pracujúcich mimo príslušného štátu
(Text s významom pre EHP a dohodu medzi ES a Švajčiarskom)
(2010/C 106/02)
Rozhodnutie č. E1 z 12. júna 2009 o praktických opatreniach pre prechodné obdobie na výmenu údajov (pdf)
elektronickými prostriedkami, ktoré sú uvedené v článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009
(Text s významom pre EHP a dohodu medzi ES a Švajčiarskom)
(2010/C 106/03)
Rozhodnutie č. H1 z 12. júna 2009 o rámci pre prechod od nariadení Rady (EHS) č. 1408/71 a č. 574/72 (pdf)
na nariadenia Európskeho parlamentu a Rdy (ES) č. 883/2004 a (ES) č.997/2009 a o uplatňovaní rozhodnutí a odporúčaní Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia
(Text s významom pre EHP a dohodu medzi ES a Švajčiarskom)
(2010/C 106/05)
Rozhodnutie č. H2 z 12. júna 2009 o spôsobe práce a zložení technickej komisie (pdf) pre spracovanie údajov správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia
(Text s významom pre EHP a dohodu medzi ES a Švajčiarskom)
(2010/C 106/06)
Rozhodnutie č. P1 z 12. júna 2009 o výklade článku 50 ods. 4, článku 58 a článku 87 ods. 5 (pdf) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004, pokiaľ ide o priznanie dávok v invalidite, dávok v starobe a pozostalostných dávok
(Text s významom pre EHP a dohodu medzi ES a Švajčiarskom)
(2010/C 106/07)
Rozhodnutie č. F1 z 12. júna 2009 o výklade článku 68 (pdf) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 týkajúceho sa pravidiel prednosti v prípade súbehu rodinných dávok
(Text s významom pre EHP a dohodu medzi ES a Švajčiarskom)
(2010/C 106/04)
Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1992/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, SZČO a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva
http://eurlex.europa.eu/LexUriServ/site/sk/oj/2006/l_392/l_39220061230sk00010006.pdf (pdf)
Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004
z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
ktorým sa rozširujú ustanovenia nariadenia (EHS) č. 1408/71 a nariadenia (EHS) č. 574/72 na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nie sú ešte zahrnutí v týchto ustanoveniach výhradne z dôvodu svojej štátnej príslušnosti
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 63, bod 4,
so zreteľom na návrh Komisie(1),
so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu(2),
keďže:
(1) na svojom osobitnom zasadnutí v Tampere dňa 15. a 16. októbra 1999, Európska rada vyhlásila, že Európska únia by mala zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí majú legálne bydlisko na území členských štátov, poskytnúť im práva a povinnosti porovnateľné s právami a povinnosťami občanov EÚ, podporiť antidiskrimináciu v hospodárskom, sociálnom a kultúrnom živote a priblížiť ich právne postavenie právnemu postaveniu štátnych príslušníkov členského štátu;
(2) vo svojej rezolúcii z 27. októbra 1999(3) Európsky parlament žiadal konať rýchlo, pokiaľ ide o sľuby o spravodlivom zaobchádzaní so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí majú legálne bydlisko v členských štátoch a o definovanie ich právneho postavenia vrátane jednotných práv čo najbližších právam, ktoré majú občania Európskej únie;
(3) aj Európsky hospodársky a sociálny výbor vyzýva na rovnaké zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi spoločenstva a štátnymi príslušníkmi tretích krajín v sociálnej oblasti, obzvlášť vo svojom stanovisku z 26. septembra 1991 o postavení migrujúcich pracovníkov z tretích krajín(4);
(4) článok 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii stanovuje, že únia rešpektuje základné práva zaručené v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísanom v Ríme 4. novembra 1950 a vyplývajúcich z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty ako všeobecné zásady práva spoločenstva;
(5) toto nariadenie rešpektuje základné práva a zachováva zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, najmä ducha jej článku 34 ods. 2;
(6) podpora vysokej úrovne sociálnej ochrany a zvyšovanie životného štandardu a kvality života v členských štátoch sú cieľmi spoločenstva;
(7) pokiaľ ide o podmienky sociálnej ochrany štátnych príslušníkov tretích krajín a najmä systém sociálneho zabezpečenia, ktorý sa na nich uplatňuje, Rada pre zamestnanosť a sociálnu politiku tvrdila vo svojich záveroch z 3. decembra 2001, že koordinácia uplatňovaná na štátnych príslušníkov tretích krajín by im mala poskytnúť súbor jednotných práv, ktoré sú čo najbližšie právam, ktoré majú občania EÚ;
(8) v súčasnosti sa nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny pohybujúce sa v rámci spoločenstva(5), ktoré je základom pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia rôznych členských štátov a nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktoré stanovuje postup pri implementácii nariadenia (EHS) č. 1408/71(6), uplatňuje len na určitých štátnych príslušníkov tretích krajín; počet a rôznorodosť právnych nástrojov používaných v úsilí riešiť problémy v súvislosti s koordináciou systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov, s ktorými sa stretávajú štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú v tej istej situácii ako štátni príslušníci spoločenstva, vedú k právnym a administratívnym zložitostiam. Spôsobujú nezanedbateľné ťažkosti pre dotknutých jednotlivcov, ich zamestnávateľov a príslušné vnútroštátne orgány sociálneho zabezpečenia;
(9) preto je potrebné zabezpečiť uplatňovanie koordinačných pravidiel nariadenia (EHS) č. 1408/71 a nariadenia (EHS) č. 574/72 na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú legálne bydlisko v spoločenstve, nie sú v súčasnosti zahrnutí do ustanovení týchto nariadení z dôvodov ich štátnej príslušnosti a spĺňajú ostatné podmienky stanovené v tomto nariadení; takéto rozšírenie je osobitne dôležité so zreteľom na nadchádzajúce rozšírenie Európskej únie;
(10) uplatňovanie nariadenia (EHS) č. 1408/71 a nariadenia (EHS) č. 574/72 na tieto osoby im nedáva žiadne právo na vstup, pobyt alebo bydlisko v členskom štáte ani na prístup k jeho trhu práce;
(11) ustanovenia nariadenia (EHS) č. 1408/71 a nariadenia (EHS) č. 574/72 sa na základe tohto nariadenia uplatňujú, len pokiaľ už dotknuté osoby majú legálne bydlisko na území členského štátu; mať legálne bydlisko je preto nevyhnutnou podmienkou na uplatňovanie týchto ustanovení;
(12) ustanovenia nariadenia (EHS) č. 1408/71 a nariadenia (EHS) č. 574/72 sa neuplatňujú v situácii, ktorá sa vo všetkých ohľadoch obmedzuje len na jeden členský štát; toto sa okrem iného týka situácie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má väzby len na tretiu krajinu a jeden členský štát;
(13) ďalšie právo na dávku v nezamestnanosti, uvedenú v článku 69 nariadenia (EHS) č. 1408/71 podlieha podmienke byť evidovaný v službách zamestnanosti ako uchádzač o zamestnanie v každom členskom štáte, do ktorého príde; tieto ustanovenia sa preto môžu uplatňovať na štátneho príslušníka tretej krajiny len za predpokladu, že má právo, ak je to vhodné podľa jeho povolenia na pobyt, evidovať sa v službách zamestnanosti ako uchádzač o zamestnanie v členskom štáte, do ktorého vstúpil a právo legálne tam pracovať;
(14) mali by sa prijať prechodné ustanovenia na ochranu osôb zahrnutých do tohto nariadenia a malo by sa zabezpečiť, aby nestratili práva ako výsledok jeho nadobudnutia účinnosti;
(15) aby sa dosiahli tieto ciele, je potrebné a primerané rozšíriť rozsah pravidiel koordinujúcich vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia prijatím právneho nástroja spoločenstva, ktorý je záväzný a priamo uplatniteľný v každom členskom štáte, ktorý sa zúčastňuje na prijatí tohto nariadenia;
(16) toto nariadenie sa netýka práv a povinností vznikajúcich z medzinárodných zmlúv s tretími krajinami, v ktorých je spoločenstvo stranou a ktoré umožňujú výhody, pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie;
(17) keďže ciele navrhovaného kroku nemôžu dostatočne dosiahnuť členské štáty samotné a môžu sa preto vzhľadom na rozsah alebo účinky navrhovaného kroku lepšie dosiahnuť na úrovni spoločenstva, spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity zachovanou v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v tomto článku, toto nariadenie nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov;
(18) v súlade s článkom 3 Protokolu o stanovisku Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je priložený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Írsko a Spojené kráľovstvo oznámili listami z 19. a 23. apríla 2002 svoje želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia;
(19) v súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o stanovisku Dánska, ktorý je priložený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Dánsko sa nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je preto ním viazaný ani mu nepodlieha;
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Podľa ustanovení prílohy tohto nariadenia, ustanovenia nariadenia (EHS) č. 1408/71 a nariadenia (EHS) č. 574/72 sa uplatňujú na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nie sú ešte zahrnutí do týchto ustanovení výhradne z dôvodu svojej štátnej príslušnosti ako aj na členov ich rodín a ich pozostalých za predpokladu, že majú legálne bydlisko na území členského štátu a sú v situácii, ktorá sa neobmedzuje vo všetkých ohľadoch na jeden členský štát.
Článok 2
1. Toto nariadenie nevytvára žiadne práva v období do 1. júna 2003.
2. Na určenie práv nadobudnutých v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia sa vezme do úvahy každé obdobie poistenia a, ak je to
vhodné, každé obdobie zamestnanosti, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bývania nadobudnutého podľa práva členského štátu
do 1. júna 2003.
3. Podľa ustanovení odseku 1, sa podľa tohto nariadenia nadobudne právo, aj keď sa týka výnimočnej situácie, ktorá vznikla do
1. júna 2003.
4. Každá dávka, ktorá sa nepriznala alebo ktorá sa pozastavila kvôli štátnej príslušnosti alebo bydliska dotknutej osoby sa na jej
požiadanie prizná alebo obnoví od 1. júna 2003 za predpokladu, že práva, pre ktoré sa predtým dávky priznali, neviedli k
jednorazovej platbe.
5. Práva osôb, ktoré mali pred 1. júnom 2003 priznaný dôchodok sa na ich požiadanie môžu prehodnotiť berúc do úvahy ustanovenia
tohto nariadenia.
6. Ak sa žiadosť uvedená v odseku 4 alebo odseku 5 podá do dvoch rokov od 1. júna 2003, práva odvodené z tohto nariadenia sa
nadobudnú od toho dátumu a ustanovenia práva členského štátu o strate alebo premlčaní práv sa na dotknuté osoby nesmú uplatniť. 7. Ak sa žiadosť uvedená v odseku 4 alebo odseku 5 podá po uplynutí termínu uvedeného v odseku 6, nestratené alebo nepremlčané
práva sa nadobudnú od dátumu tejto žiadosti, podliehajúc akýmkoľvek priaznivejším ustanoveniam práva členského štátu.
Článok 3
Toto nariadenie nadobúda účinnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.
V Bruseli 14. mája 2003
Za Radu predseda
A.-A. TSOCHATZOPOULOS
PRÍLOHA
Osobitné ustanovenia uvedené v článku 1
I. NEMECKO
V prípade rodinných dávok sa toto nariadenie uplatňuje len na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí vlastnia povolenie na pobyt spĺňajúce definíciu nemeckého zákona o „Aufenthaltserlaubnis“ alebo „Aufenthaltsberechtigung“.
II. RAKÚSKO
V prípade rodinných dávok sa toto nariadenie uplatňuje len na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí spĺňajú podmienky stanovené v rakúskych právnych predpisoch pre trvalý nárok na rodinné prídavky
(1) Ú. v. C 126 E, 28.5.2002, s. 388.
(2) Stanovisko z 21. novembra 2002 (zatiaľ neuverejnené v Úradnom vestníku).
(3) Ú. v. C 154, 5.6.2000, s. 63.
(4) Ú. v. C 339, 31.12.1991, s. 82.
(5) Ú. v. L 149, 5. 7. 1971, s. 2; nariadenie naposledy zmenené a doplnené v nariadení (ES) č. 1386/2001 Európskeho parlamentu a Rady (Ú. v. L 187, 10. 7. 2001, s. 1).
(6) Ú. v. L 74, 27. 3. 1972, s. 1; nariadenie naposledy zmenené a doplnené v nariadení Komisie (ES) č. 410/2002 (Ú. v. L 62, 5. 3. 2002, s. 17).
ROZHODNUTIE č. 181
z 13. decembra 2000
týkajúce sa výkladu článkov 14(1), 14a(1) a 14b(1) a (2) nariadenia rady (EHS) č. 1408/71 o legislatíve vzťahujúcej sa na vyslaných pracovníkov a samostatne zárobkovo činných pracovníkov dočasne pracujúcich mimo príslušného štátu
(Text s významom pre EHP)
(2001/891/ES)
SPRÁVNA KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV PRE SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE MIGRUJÚCICH PRACOVÍKOV,
so zreteľom na článok 81(a) Nariadenia rady (EHS) č. 1408/7 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva, podľa ktorého je zodpovedná za riešenie všetkých administratívnych otázok alebo otázok výkladu vyplývajúcich z ustanovení nariadenia (EHS) č. 1408/71 a následných nariadení,
keďže:
(1) rozhodnutie č. 162 z 31. mája 1996 by sa malo aktualizovať,
(2) ustanovenia článkov 14(1), 14a(1) a 14b(1) a (2) nariadenia (EHS) č. 1408/71, ktoré ustanovujú výnimku zo všeobecného pravidla ustanoveného v článku 13(2)(a), (b) alebo (c) uvedeného nariadenia majú za cieľ najmä umožniť slobodu poskytovania služieb v prospech podnikov, ktoré vysielajú pracovníkov do členských štátov iných, ako sú štáty, v ktorých boli založené, ako aj slobodu pracovníkov presťahovať sa do iných členských štátov. Cieľom týchto ustanovení je tiež prekonávanie prekážok, ktoré by mohli brániť slobode pohybu pracovníkov a podpora vzájomného hospodárskeho prenikania, pričom umožňujú vyhnúť sa administratívnym komplikáciám, najmä pre pracovníkov a podniky,
(3) účelom týchto ustanovení teda je, aby sa pracovníci, zamestnávatelia a inštitúcie sociálneho zabezpečenia vyhli administratívnym komplikáciám, ktoré by vyplývali z uplatňovania všeobecného pravidla ustanoveného v článku 13(2)(a), (b) alebo (c) uvedeného nariadenia, ak má doba zamestnania krátke trvanie v členskom štáte alebo na plavidle plávajúcom pod vlajkou iného členského štátu, ako je štát, v ktorom má podnik svoje registrované sídlo alebo miesto podnikania alebo štátu, v ktorom samostatne zárobkovo činná osoba zvyčajne vykonáva svoju činnosť,
(4) mal by sa objasniť rozsah článku 14a(1)(a), berúc do úvahy prípadové právo súdneho dvora,
(5) ustanovenia článkov 14(1), 14a(1) a 14b(1) a (2) nariadenia (EHS) č. 1408/71 ustanovujú výnimku zo všeobecného pravidla ustanoveného v článku 13(2)(a), (b) a (c) uvedeného nariadenia,
(6) mal by sa presnejšie vymedziť rozsah tých istých ustanovení a za týmto účelom by sa malo uviesť niekoľko osobitných prípadov, ktoré by mohli nastať,
(7) rozsah článkov 14(1) alebo 14b(1) uvedeného nariadenia by sa mal z dôvodu jednoduchosti rozšíriť, aby sa vzťahoval na prípad pracovníka, ktorý je zamestnaný v členskom štáte, v ktorom má podnik svoje registrované sídlo alebo miesto podnikania, so zreteľom na možnosť jeho vyslania do iného členského štátu alebo na plavidlo plávajúce pod vlajkou iného členského štátu, aby sa zohľadnilo prípadové právo súdneho dvora,
- za týmto účelom prvou rozhodujúcou podmienkou pre uplatňovanie článkov 14(1) alebo 14(b)(1) uvedeného nariadenia je existencia priameho vzťahu medzi podnikom a pracovníkom, ktorého zamestnáva,
(9) ochrana pracovníka a právne zabezpečenie, na ktoré majú on a inštitúcia, u ktorej je poistený, nárok, vyžadujú plné záruky, že priamy vzťah bude zachovaný počas celej doby vyslania,
(10) druhou rozhodujúcou podmienkou pre uplatňovanie článkov 14(1) alebo 14b(1) uvedeného nariadenia je existencia väzieb medzi podnikom a členským štátom, v ktorom bol podnik založený. Možnosť vysielania by sa preto mala výlučne obmedziť na podniky zvyčajne vykonávajúce svoju činnosť na území členského štátu, ktorého legislatíva je naďalej uplatniteľná na vyslaného pracovníka; predpokladajúc preto, že uvedené ustanovenia sa vzťahujú iba na podniky, ktoré obvykle vykonávajú významné činnosti na území členského štátu, v ktorom boli založené,
(11) malo by sa predchádzať akémukoľvek neoprávnenému predĺženiu doby vyslania v dôsledku opakovaných krátkych prerušení,
(12) ak je vyslaný pracovník daný k dispozícii tretiemu podniku, už nemôže byť žiadna záruka zachovania priameho vzťahu,
(13) administratívne komplikácie, ktorým sa článok 14(1) usiluje vyhnúť, v každom prípade vzniknú, ak pracovník, ktorého podnik založený v členskom štáte zamestnal za účelom vyslania do iného členského štátu, predtým podliehal legislatíve tretieho členského štátu alebo nečlenskej krajiny a, a fortiori (silnejším dôvodom), ak predtým podliehal legislatíve členského štátu, do ktorého je vyslaný. Účel článku 14(1) by sa teda nebral do úvahy. To isté platí, mutatis mutandis, pre článok 14b(1),
(14) je nevyhnutné, aby sa počas celej doby vyslania mohli vykonávať všetky kontroly, najmä v súvislosti s platením príspevkov a zachovaním priameho vzťahu, potrebné na zabránenie nezákonného využívania uvedených ustanovení a na zabezpečenie toho, aby boli správne orgány, zamestnávatelia a pracovníci riadne informovaní,
(15) pracovník a zamestnávateľ musia byť riadne informovaní o podmienkach, za ktorých vyslaný pracovník môže aj naďalej podliehať legislatíve krajiny, z ktorej bol vyslaný,
(16) potvrdenie (formulár E 101) môže mať retroaktívny účinok, i keď by bolo vhodnejšie vydávať ho vopred,
(17) je potrebné presne definovať právne účinky potvrdenia uvedeného v článkoch 11 a 11a nariadenia rady (EHS) č. 574/72 a, následne, povinnosť inštitúcie spolupracovať,
(18) situáciu podnikov a pracovníkov by mali posudzovať a monitorovať inštitúcie sociálneho zabezpečenia s náležitými zárukami, aby nebránili slobode poskytovať služby a slobode pohybu pracovníkov,
(19) zásada skutočnej spolupráce ustanovená v článku 10 Zmluvy o ES ukladá príslušným inštitúciám niekoľko povinností na účely vykonávania článkov 14(1), 14a(1) a 14b(1) a (2). Aby sa uľahčilo uplatňovanie tejto zásady, je potrebné presnejšie definovať úlohu správnej komisie,
(20) je potrebné presne definovať úlohu správnej komisie pri zosúlaďovaní protikladných názorov, ktoré majú inštitúcie, pokiaľ ide o uplatniteľnú legislatívu a postup odvolávania sa na ňu,
konajúc v súlade s ustanoveniami článku 80(3) nariadenia (EHS) č. 1408/71,
ROZHODLA TAKTO:
1. Ustanovenia článkov 14(1) a 14b(1) nariadenia (EHS) č. 1408/71 sa vzťahujú na pracovníka podliehajúceho legislatíve členského štátu (vysielajúci štát) na základe vykonávania činnosti v rámci zamestnania v podniku, ktorého tento podnik vyslal do iného členského štátu (štát zamestnania), aby tam vykonával prácu pre uvedený podnik.
Práca sa považuje za prácu vykonávanú pre podnik vysielajúceho štátu, ak bolo ustanovené, že táto práca je vykonávaná pre tento podnik a že naďalej pretrváva priamy vzťah medzi pracovníkom a podnikom, ktorý ho vyslal.
S cieľom stanoviť, či taký priamy vzťah pretrváva, za predpokladu, že pracovník naďalej spadá pod právomoc podniku, ktorý ho vyslal, musí sa zohľadniť niekoľko prvkov, vrátane zodpovednosti za prijatie do zamestnania, pracovnej zmluvy, prepustenia, právomoci stanoviť charakter práce.
2. Článok 14a(1) vyžaduje, aby bol pracovník pred vykonávaním práce na území štátu zamestnania samostatne zárobkovo činný na území vysielajúceho štátu. Preto sa predpokladá, že pracovník po určitú dobu vykonával významné činnosti na území štátu, v ktorom bol etablovaný predtým, ako sa presťahoval do iného členského štátu, aby tam vykonával prácu ako zamestnanec alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba, pričom obsah a trvanie práce sú určené vopred a jej existencia sa musí preukázať príslušnou zmluvou.
Navyše, v priebehu doby, počas ktorej pracovník vykonáva takú prácu, musí naďalej spĺňať podmienky vo vysielajúcom štáte, ktoré mu umožnia vykonávať jeho činnosť, keď sa vráti. Za týmto účelom musí udržiavať infraštruktúru, ktorú potrebuje na vykonávanie činnosti v štáte, v ktorom je etablovaný, v súlade so zákonnými ustanoveniami účinnými v tomto štáte, ako je napríklad používanie kancelárskych priestorov, platenie príspevkov sociálneho zabezpečenia, platenie daní, osvedčenie o odbornosti a pridelené číslo na odvádzanie DPH alebo registrácia v obchodných komorách alebo stavovských organizáciách.
3. V súlade s ustanoveniami odseku 1 tohto rozhodnutia uvedené články 14(1) a 14b(1) sa naďalej uplatňujú najmä za týchto podmienok:
(a) vysielanie riadnych zamestnancov:
ak je pracovník, ktorého podnik vo vysielajúcom štáte vyšle do podniku v štáte zamestnania, tiež vyslaný do jedného alebo niekoľkých ďalších podnikov v tom istom štáte zamestnania, pokiaľ však pracovník naďalej vykonáva svoju prácu pre podnik, ktorý ho vyslal. Môže to byť najmä prípad, keď podnik vyslal pracovníka do členského štátu, aby tu následne alebo súčasne vykonával prácu v dvoch alebo viacerých podnikoch nachádzajúcich sa v tom istom členskom štáte;
(b) vyslanie pracovníkov prijatých s cieľom ich vyslania:
ak je pracovník podliehajúci legislatíve členského štátu v súlade s ustanoveniami nariadenia (EHS) č. 1408/71 zamestnaný v tom členskom štáte, v ktorom má podnik svoje registrované sídlo alebo miesto podnikania, s cieľom, aby bol vyslaný v mene toho podniku buď do iného členského štátu alebo na plavidlo plávajúce pod vlajkou iného členského štátu, za predpokladu, že:
(i) medzi týmto podnikom a pracovníkom ešte vždy existuje priamy vzťah počas doby jeho vyslania, a
(ii) podnik zvyčajne vykonáva svoju činnosť na území prvého členského štátu, t. j. podnik obvykle vykonáva významné činnosti na území prvého členského štátu.
S cieľom stanoviť, kde je to potrebné a v prípade pochybností, či podnik obvykle vykonáva významné činnosti na území členského štátu, v ktorom bol založený, je potrebné, aby príslušná inštitúcia v tomto štáte preskúmala všetky kritériá charakterizujúce činnosti, ktoré tento podnik vykonáva, vrátane miesta, kde má podnik svoje registrované sídlo a vedenie, počet administratívnych pracovníkov pracujúcich v členskom štáte, v ktorom bol založený a v druhom členskom štáte miesto, kde sa prijímajú vyslaní pracovníci a miesto, kde sa uzatvára väčšina zmlúv so zákazníkmi, právo uplatniteľné na zmluvy, ktoré podnik uzavrel so svojimi pracovníkmi na jednej strane a so zákazníkmi na druhej strane a obrat počas zodpovedajúceho reprezentatívneho obdobia v každom členskom štáte, ktorého sa to týka. Tento zoznam nie je vyčerpávajúci, nakoľko kritériá by sa mali prispôsobiť pre každý konkrétny prípad a mali by zohľadňovať charakter činností vykonávaných podnikom v štáte, v ktorom bol založený.
Predovšetkým podnik, ktorý bol založený v členskom štáte a ktorý vysiela pracovníkov na územie iného členského štátu a zaoberá sa činnosťami súvisiacimi s vnútorným manažmentom v prvom členskom štáte sa nemôže dovolávať ustanovení článku 14(1)(a) nariadenia (EHS) č. 1408/71;
(c) krátke prerušenie činností pracovníka v podniku v štáte zamestnania nepredstavuje prerušenie vyslania v zmysle článkov 14(1) a 14b(1).
4. Ustanovenia uvedených článkov 14(1) a 14b(1) sa neuplatňujú alebo sa prestanú uplatňovať najmä:
(a) ak podnik, do ktorého bol pracovník vyslaný, dá pracovníka k dispozícii inému podniku v členskom štáte, v ktorom sa nachádza;
(b) ak je pracovník vyslaný do členského štátu daný k dispozícii podniku nachádzajúcemu sa v inom členskom štáte;
(c) ak je pracovník prijatý do zamestnania v členskom štáte preto, aby ho podnik, ktorý sa nachádza v druhom členskom štáte, vyslal do podniku v treťom členskom štáte.
5. (a) Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého legislatíve daná osoba naďalej podlieha podľa uvedených článkov 14(1) a 14b(1), v prípadoch ustanovených týmto rozhodnutím, riadne informuje zamestnávateľa a daného pracovníka o podmienkach, za akých môže vyslaný pracovník naďalej podliehať jej legislatíve. Zamestnávateľ teda bude informovaný o možnosti kontrol počas celej doby vyslania s cieľom zistiť, či táto doba neskončila. Takéto kontroly sa môžu týkať najmä platenia príspevkov a zachovania priameho vzťahu.
Príslušná inštitúcia členského štátu, v ktorom je daná osoba etablovaná, ktorého legislatíve samostatne zárobkovo činná osoba naďalej podlieha podľa uvedených článkov 14a(1) a 14b(2), ju riadne informuje o podmienkach, za akých môže naďalej podliehať jej legislatíve. Daná osoba je tak informovaná o možnosti kontrol po celú dobu, počas ktorej vykonáva dočasnú činnosť v štáte, v ktorom je aktívna, aby sa zistilo, či sa podmienky vzťahujúce sa na túto činnosť nezmenili. Takéto kontroly sa môžu týkať najmä platenia príspevkov a zachovania infraštruktúry potrebnej na vykonávanie jej činnosti v štáte, v ktorom je etablovaná.
(b) Navyše, vyslaný pracovník a jeho zamestnávateľ informujú príslušnú inštitúciu vysielajúceho štátu o akejkoľvek zmene, ktorá sa vyskytne počas doby vyslania, najmä:
- ak sa vyslanie, o ktoré sa žiadalo, nakoniec neuskutočnilo, alebo ak sa predĺženie vyslania, o ktoré sa žiadalo, nakoniec neuskutočnilo,
- ak je činnosť prerušená v prípade inom, ako je prípad, ktorý ustanovuje odsek 3(c) tohto rozhodnutia,
- ak vyslaného pracovníka jeho zamestnávateľ preradil do iného podniku vo vysielajúcom štáte, najmä v prípade fúzie alebo prevodu podniku.
(c) Príslušná inštitúcia vysielajúceho štátu poskytne, kde je to vhodné a na základe žiadosti, inštitúcii štátu zamestnania informácie uvedené v pododseku (b).
(d) Príslušné inštitúcie vysielajúceho štátu a štátu zamestnania spolupracujú na vykonávaní uvedených kontrol a v prípade akýchkoľvek pochybností týkajúcich sa uplatniteľnosti článku 14(1)(a) alebo (b), článku 14a(1) alebo článku 14b(1) alebo (2) nariadenia (EHS) č. 1408/71.
6. Formulár E 101 by bolo vhodnejšie vydať pred začatím danej doby; môže však byť vydané počas tejto doby alebo dokonca po jej uplynutí, v takom prípade môže mať retroaktívny účinok.
7. Povinnosť spolupracovať uvedená v bode 5(d) tohto rozhodnutia tiež vyžaduje:
(a) aby príslušná inštitúcia vo vysielajúcom štáte riadne posúdila skutočnosti týkajúce sa uplatňovania článkov 14(1), 14a(1) a 14b(1) a (2) nariadenia (EHS) č. 1408/71 a článkov 11 a 11a nariadenia (EHS) č. 574/72 a následne zaručila, že informácie obsiahnuté vo formulári E 101 sú úplné;
(b) aby sa príslušné inštitúcie štátu zamestnania a ktoréhokoľvek iného členského štátu považovali za viazané formulárom E 101, pokiaľ ho príslušná inštitúcia vysielajúceho štátu nezruší alebo nevyhlási za neplatný;
(c) aby príslušná inštitúcia vo vysielajúcom štáte opätovne posúdila dôvody pre vystavenie tohto formulára a ak to bude potrebné, aby zrušila potvrdenie, ak inštitúcia v štáte zamestnania vyjadrí pochybnosti, pokiaľ ide o správnosť skutočností, z ktorých formulár vychádza.
8. Inštitúcie sociálneho zabezpečenia posudzujú a monitorujú situácie, na ktoré sa vzťahujú články 14(1), 14a(1) a 14b(1) a (2) nariadenia (EHS) č. 1408/71 a poskytujú podnikom a pracovníkom všetky náležité záruky, aby neboli prekážkou slobody poskytovania služieb a slobody pohybu pracovníkov. Predovšetkým kritériá používané pre posudzovanie, či podnik obvykle vykonáva významné činnosti na území štátu, či existuje priamy vzťah medzi podnikom a pracovníkom, alebo či si samostatne zárobkovo činná osoba udržiava infraštruktúru potrebnú na vykonávanie jej činnosti v štáte, musia byť definované objektívne, oznámené zainteresovaným stranám a uplatňované dôsledne a rovnako v rovnakých alebo podobných situáciách.
9. Ak príslušné inštitúcie nedospejú k dohode, môžu predložiť správnej komisii prostredníctvom zástupcu svojho štátu nótu, ktorá bude preskúmaná na prvom zasadnutí po 20. dni od jej predloženia za účelom zosúladenia protikladných názorov na legislatívu uplatniteľnú na daný prípad.
10. Správna komisia podporuje spoluprácu medzi príslušnými úradmi v členských štátoch na účely vykonávania článkov 14(1), 14a(1) a 14b(1) a (2) a umožňuje následnú prácu a výmenu informácií, skúseností a osvedčenej praxe pri stanovovaní a hodnotení kritérií pre posudzovanie situácií podnikov a pracovníkov a v súvislosti so zavedenými kontrolnými opatreniami. S týmto cieľom postupne vypracuje v prospech správnych orgánov, podnikov a pracovníkov kódex osvedčenej praxe týkajúci sa vysielania pracovníkov a vykonávania vedľajšej činnosti samostatne zárobkovo činnými pracovníkmi mimo štátu, v ktorom sú etablovaní.
11. Toto rozhodnutie, ktoré nahrádza rozhodnutie č. 162 z 31. mája 1996, sa uplatňuje od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev (Official Journal of the European Communities).
predseda Správnej komisie
Jean-Claude FILLON
(Akty, ktorých uverejnenie je povinné)
Smernica zo 16. decembra 1996 Európskeho parlamentu a rady o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (96/71/ES)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a najmä na jej články 57 (2) a 66,
so zreteľom na návrh komisie (1),
so zreteľom na názor Hospodárskeho a sociálneho výboru (2),
v súlade s postupom zakotveným v článku 189b zmluvy (3),
- keďže v zmysle článku 3(c) zmluvy odstránenie prekážok slobodného pohybu osôb a služieb medzi členskými štátmi je jedným z cieľov spoločenstva;
- keďže v súvislosti s poskytovaním služieb zmluva nepripúšťa akékoľvek obmedzovanie na základe štátnej príslušnosti alebo bydliska, s účinnosťou od skončenia prechodného obdobia;
- keďže vykonávanie vnútorného trhu ponúka dynamické prostredie pre nadnárodné poskytovanie služieb, ktoré vedie stále väčší počet podnikov k dočasnému vysielaniu pracovníkov na výkon práce na území iného členského štátu, než v ktorom sú obvykle zamestnaní;
- keďže poskytovanie služieb môže mať formu buď práce vykonávanej podnikom vo vlastnej réžii a pod vlastným riadením na základe zmluvy uzatvorenej medzi týmto podnikom a stranou, pre ktorú sú uvedené služby určené, alebo formu prenajatia pracovníkov inému podniku v rámci verejnej či súkromnej zmluvy;
- keďže každá taká podpora nadnárodného poskytovania služieb si vyžaduje primerané konkurenčné prostredie a opatrenia zaručujúce rešpektovanie práv pracovníkov;
- keďže zavádzanie nadnárodných zamestnaneckých vzťahov prináša legislatívne problémy v oblasti zamestnaneckých vzťahov, a keďže je v záujme strán ustanoviť podmienky a náležitosti upravujúce takéto zamestnanecké vzťahy;
- keďže Rímsky dohovor z 19. júna 1980 o práve aplikovateľnom na zmluvné záväzky (4), podpísaný 12 členskými štátmi, vstúpil vo väčšine členských štátov dňa 1. apríla 1991 do platnosti;
- keďže článok 3 tohto dohovoru vo všeobecnosti umožňuje pre zúčastnené strany voľbu práva ; keďže pokiaľ sa nevyužije táto voľba, zmluva sa v zmysle článku 6 (2) má riadiť právom tej krajiny, v ktorej zamestnanec zvyčajne vykonáva svoju prácu v rámci plnenia zmluvy, a to aj ak je dočasne zamestnaný v inej krajinealebo ak pracovník zvyčajne nevykonáva prácu v niektorej krajine, potom právom krajiny sídla podniku, v ktorom pracuje, s výnimkou, že pokiaľ z okolností nevyplýva, že zmluva má bližšiu súvislosť s inou krajinou, má sa riadiť právom tejto inej krajiny;
- keďže podľa článku 6 (1) dohovoru voľba práva stránkami nesmie zbaviť zamestnanca ochrany, ktorú mu priznávajú záväzné pravidlá práva, ktoré by v zmysle odseku 2 tohto článku platili, ak by sa voľba nevykonávala;
- keďže článok 7 dohovoru za určitých podmienok ukladá, že súbežne s právom prehláseným za rozhodujúce sa môže uplatniť aj právo inej krajiny, najmä právo členského štátu, na ktorého územie je pracovník vyslaný;
- keďže podľa prednostného princípu práva spoločenstva v zmysle článku 20 dohovoru tento dohovor neovplyvňuje uplatňovanie tých pravidiel o voľbe práva vo vzťahu k zmluvným záväzkom, ktoré sú alebo budú obsiahnuté v zákonoch inštitúcií Európskych spoločenstiev alebo vo vnútroštátnych zákonoch, ktoré boli vzhľadom na tieto zákony harmonizované;
- keďže právo spoločenstva nezabraňuje členským štátom uplatniť svoju legislatívu alebo kolektívne zmluvy uzatvorené medzi zamestnávateľmi a zamestnancami voči každému zamestnancovi, ktorý aj dočasne pracuje na ich území, a to aj v prípade, keď jeho zamestnávateľ má sídlo v inom členskom štáte, a keďže právo spoločenstva nezakazuje členským štátom vhodným spôsobom zabezpečovať dodržiavanie týchto pravidiel;
- keďže právne systémy členských štátov musia byť koordinované, aby sa vytvorilo jadro záväzných pravidiel o minimálnej požadovanej ochrane, ktoré majú dodržiavať zamestnávatelia vysielajúci pracovníkov na dočasnú prácu na území členského štátu, v ktorom poskytujú služby; keďže takúto koordináciu možno docieliť iba prostredníctvom práva spoločenstva;
- keďže je žiadúce, aby poskytovatelia služieb dodržovali určitý „základ“ jasne definovaných princípov bez ohľadu na trvanie vyslania pracovníkov;
- keďže by sa malo zakotviť, aby v určitých jasne definovaných prípadoch montáže a/alebo inštalácie tovaru neplatili ustanovenia o minimálnych mzdových tarifách a minimálnej ročnej dĺžke platenej dovolenky;
- keďže v otázke minimálnych mzdových taríf a minimálnej ročnej dĺžky platenej dovolenky je žiadúce uplatňovať určitú mieru pružnosti; keďže ak trvanie vyslania nepresahuje jeden mesiac, môžu sa členské štáty za určitých podmienok odchýliť od ustanovení o minimálnych mzdových tarifách alebo zabezpečiť možnosť takejto odchýlky v kolektívnych dohodách; keďže, ak ide o nevýznamný objem prác, môžu sa členské štáty odchýliť od ustanovení o minimálnych mzdových tarifách a minimálnej dĺžke platenej dovolenky;
- keďže záväzné pravidlá o minimálnej ochrane platné v hostiteľskej krajine nesmú brániť uplatneniu podmienok zamestnania a pracovných podmienok, ktoré sú pre daných pracovníkov výhodnejšie.
- keďže je potrebné dodržať zásadu, že podniky so sídlom mimo spoločenstva nesmú získať výhodnejšie podmienky, než podniky so sídlom na území členského štátu;
- keďže táto smernica bez porušenia iných ustanovení práva spoločenstva neukladá povinnosť právneho uznania existencie podnikov poskytujúcich dočasné zamestnávanie a nezabraňuje členským štátom uplatňovať ich legislatívu týkajúcu sa prenajímania pracovníkov a podnikov poskytujúcich dočasné zamestnanie na podniky so sídlami mimo ich územia, ale realizujúce svoju činnosť na ich území v rámci poskytovania služieb;
- keďže táto smernica sa netýka dohôd medzi spoločenstvom a tretími krajinami alebo zákonov členských štátov, týkajúcich sa prístupu poskytovateľov služieb z tretích krajín na ich územie; keďže táto smernica nemá vplyv ani na vnútroštátne predpisy týkajúce sa vstupu, pobytu alebo prístupu k zamestnaniu pracovníkov z tretích krajín;
- keďže Nariadenie rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva (5) ustanovuje opatrenia týkajúce sa dávok a príspevkov sociálneho zabezpečenia;
- keďže smernica platí bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia právnych noriem členských štátov týkajúce sa kolektívneho konania na ochranu obchodných a profesijných záujmov;
- keďže príslušné orgány rôznych členských štátov musia vzájomne spolupracovať pri uplatňovaní tejto smernice, keďže členské štáty sú povinné zabezpečiť primerané opravné prostriedky v prípade nedodržiavania tejto smernice;
- keďže je potrebné túto smernicu primerane uplatňovať a v súvislosti s tým zabezpečiť úzku spoluprácu medzi komisiou a členskými štátmi;
- keďže najneskôr do piatich rokov od prijatia tejto smernice musí komisia preskúmať podrobné pravidlá vykonávania tejto smernice a podľa potreby navrhnúť jej zmeny.
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Rozsah
- Táto smernica sa uplatňuje na podniky zriadené v členskom štáte, ktoré v rámci poskytovania nadnárodných služieb vysielajú pracovníkov, v súlade s odsekom 3, na územie členského štátu.
- Táto smernica sa nevzťahuje na podniky obchodného morského loďstva, pokiaľ ide o ich pracovníkov vysielaných na more.
- Táto smernica platí vtedy, ak podniky uvedené v odseku 1 prijmú niektoré z nasledovných nadnárodných opatrení:
- vysielanie pracovníkov na územie členského štátu v réžii a pod vedením podniku na základe zmluvy uzavretej medzi vysielajúcim podnikom a stranou pôsobiacou na území daného členského štátu, pre ktorú sú služby určené, za predpokladu, že medzi vysielajúcim podnikom a jeho pracovníkom existuje počas doby vyslania zamestnanecký vzťah alebo
- vysielanie pracovníkov do organizácie alebo podniku v skupinovom vlastníctve na území členského štátu, za predpokladu, že medzi vysielajúcim podnikom a jeho pracovníkom existuje počas doby vyslania zamestnanecký vzťah alebo
- prenájom pracovníkov zo strany podniku, ktorý je dočasným zamestnávateľom alebo sprostredkovateľskou agentúrou, užívateľskému podniku zriadenému alebo činnému na území členského štátu za predpokladu, že medzi takým dočasným zamestnávateľom alebo sprostredkovateľom práce a jeho pracovníkom existuje počas doby vyslania zamestnanecký vzťah.
- Podnikom založeným v inom ako členskom štáte nesmú byť poskytnuté výhodnejšie podmienky, než podnikom zriadeným v členskom štáte.
Článok 2
Definície
- Na účely tejto smernice „vyslaný pracovník“ znamená pracovníka, ktorý počas vymedzeného obdobia vykonáva prácu na území iného členského štátu, než štát, v ktorom bežne pracuje.
- Na účely tejto smernice platí definícia pracovníka, používaná v zmysle práva toho členského štátu, na ktorého územie je pracovník vyslaný.
Článok 3
Vzťahy a podmienky zamestnania
Členské štáty zabezpečia, aby podniky podľa článku 1 (1) bez ohľadu na právo, ktorým sa riadia ich zamestnanecké vzťahy, zaručili pracovníkom vyslaným na územie členských štátov nasledovné pracovné podmienky platné v členskom štáte vykonávania práce a zakotvené:
- v zákonoch, iných predpisoch alebo, administratívnych opatreniach a/alebo
- v kolektívnych zmluvách alebo vo výrokoch arbitráže prehlásených za všeobecne uplatniteľné v zmysle odseku 8, pokiaľ sa týkajú činností uvádzaných v prílohe:
- maximálna dĺžka pracovného času a minimálna doba odpočinku;
- minimálna ročná dĺžka platenej dovolenky;
- minimálne mzdové tarify, vrátane sadzby za nadčasy; toto sa nevzťahuje na zamestnanecké systémy doplnkového dôchodkového poistenia);
- podmienky prenájmu pracovníkov, najmä dodanie pracovníkov podnikmi pre dočasné zamestnávanie;
- zdravie, bezpečnosť a hygiena pri práci;
- ochranné opatrenia týkajúce sa podmienok zamestnávania tehotných žien alebo žien, ktoré nedávno porodili, detí a mladistvých;
- rovnaké zaobchádzanie medzi mužmi a ženami a iné protidiskriminačné ustanovenia.
Na účely tejto smernice je termín „minimálne mzdové tarify“ v odseku 1(c) definovaný podľa vnútroštátnej legislatívy a/alebo praxe členského štátu, na území ktorého je pracovník vyslaný.
- V prípade počiatočnej montáže a/alebo prvej inštalácie tovaru, ktorá je integrálnou súčasťou zmluvy o dodávke tovaru a je potrebná pre uvedenie dodaného tovaru do užívania a vykonávaná školenými pracovníkmi a/alebo odborníkmi dodávateľského podniku prvý pododsek odseku 1(b) a (c) sa nepoužije, ak doba ich vyslania nepresahuje osem dní.
Toto ustanovenie však neplatí pre oblasť stavebných prác uvedených v prílohe.
- Členské štáty môžu, po konzultácii so zamestnávateľmi a pracovníkmi a v súlade s tradíciami a praxou jednotlivých členských štátov, rozhodnúť sa nepoužiť prvý pododsek odseku 1(c) v prípadoch podľa článku 1 (3)(a) a (b), ak doba vyslania nepresahuje jeden mesiac.
- Členské štáty môžu v súlade s vnútroštátnymi právnymi normami a/alebo praxou stanoviť možnosť poskytovania výnimiek z prvého pododseku odseku 1(c) v prípadoch uvádzaných v článku 1 (3)(a) a (b) a z rozhodnutia členského štátu v zmysle odseku 3 tohto článku, a to prostredníctvom kolektívnych zmlúv v zmysle odseku 8 tohto článku, týkajúcich sa jedného alebo viacerých oblastí činnosti, v ktorých doba vyslania nepresahuje 1 mesiac.
- Členské štáty môžu stanoviť možnosť výnimky z ustanovení prvého pododseku odseku 1(b) a (c) v prípadoch podľa článku 1(3)(a) a (b) na základe skutočnosti, že ide o nevýznamné množstvo práce.
Členské štáty, ktoré využijú možnosť podľa prvého pododseku ustanovia kritériá, ktoré musí práca spĺňať, aby bola uznaná ako „nevýznamná“.
- Doba vyslania sa vypočíta podľa referenčného obdobia jedného roku od začiatku vyslania.
Na účely takého výpočtu sa započítajú aj všetky predchádzajúce obdobia, v ktorých bolo príslušné pracovné miesto zastávané vyslaným pracovníkom.
- Odseky 1 až 6 nebudú brániť uplatneniu pracovných podmienok výhodnejších pre pracovníka.
Prídavky, ktoré sa špecificky vzťahujú na vysielanie, sa považujú za súčasť minimálnej mzdy, jedine ak sú vyplácané ako náhrada skutočne vynaložených nákladov spojených s vyslaním, ako sú cestovné náklady, stravné a ubytovacie náklady.
- „Kolektívne zmluvy alebo výroky arbitráže, ktoré sa prehlásili za všeobecne uplatniteľné“ znamenajú také kolektívne zmluvy alebo arbitrážne výroky, ktoré musia dodržiavať všetky podniky v danej zemepisnej oblasti a v príslušnej profesii alebo priemysle.
Ak neexistuje systém pre prehlásenie kolektívnych zmlúv alebo arbitrážnych výrokov za všeobecne aplikovateľné v zmysle prvého písmena, členské štáty sa podľa vlastného rozhodnutia môžu opierať o
- kolektívne zmluvy alebo arbitrážne výroky, ktoré sú všeobecne aplikovateľné na všetky podobné podniky v danej zemepisnej oblasti a v príslušnej profesii alebo priemysle, a/alebo
- o kolektívne zmluvy, ktoré uzatvorili najreprezentatívnejšie organizácie zamestnávateľov a organizácie zamestnancov na vnútroštátnej úrovni a ktoré sú uplatňované na celom území príslušného štátu, za predpokladu, že ich uplatnenie na podniky uvádzané v článku 1(1) zabezpečí rovnosť zaobchádzania v záležitostiach uvedených v prvom pododseku odseku 1 tohto článku medzi danými podnikmi a inými podnikmi, uvádzanými v tomto pododseku, ktoré sú v podobnej situácii.
Rovnosť zaobchádzania v zmysle tohto článku je považovaná za danú tam, kde vnútroštátne podniky v podobnej situácii:
- podliehajú v danom mieste alebo v príslušnom sektore rovnakým záväzkom ako vysielajúce podniky, a v záležitostiach uvedených v prvom pododseku odseku 1, a
- musia plniť tieto záväzky s rovnakým účinkom.
- Členské štáty môžu ustanoviť, že podniky podľa článku 1 (1) musia zaručiť pracovníkom podľa článku 1 (3) (c) také podmienky, aké platia pre dočasných pracovníkov v tom členskom štáte, kde sa práca vykonáva.
- Táto smernica nevylučuje, aby členské štáty v súlade so zmluvou a na základe rovnosti zaobchádzania, uplatňovali pre vnútroštátne podniky a na podniky ostatných štátov nasledovné:
- pracovné podmienky v záležitostiach iných než sú uvádzané v prvom pododseku odseku 1, pokiaľ ide o ustanovenia politiky verejného poriadku,
- pracovné podmienky, ktoré boli zakotvené v kolektívnych zmluvách alebo arbitrážnych výrokoch v zmysle odseku 8 a týkajú sa iných činností, než sú uvedené v prílohe.
Článok 4
Informačná spolupráca
- Na účely vykonávania tejto smernice členské štáty v súlade s vnútroštátnou legislatívou a/alebo praxou ustanovia jeden alebo viac styčných úradov, alebo jeden či niekoľko príslušných vnútroštátnych orgánov.
- Členské štáty ustanovia opatrenia pre vzájomnú spoluprácu medzi verejnými úradmi zodpovednými podľa vnútroštátnej legislatívy za monitorovanie pracovných podmienok, uvedených v článku 3. Táto spolupráca bude pozostávať predovšetkým v poskytovaní odpovedí na zdôvodnené žiadosti týchto úradov o poskytnutie informácií o nadnárodnom prenajímaní pracovníkov, vrátane preukázaných prípadov porušenia alebo o možných prípadoch nezákonnej nadnárodnej činnosti.
Komisia a verejné úrady podľa prvého pododseku budú úzko spolupracovať pri preskúmaní ťažkostí, ktoré by pri uplatňovaní článku 3(10) mohli vzniknúť. Vzájomná administratívna pomoc sa bude poskytovať bezplatne.
- Každý členský štát vykoná vhodné opatrenia, aby všeobecne sprístupnil informácie o pracovných podmienkach v zmysle článku 3.
- Každý členský štát oboznámi ostatné členské štáty a komisiu so styčnými úradmi alebo kompetentnými orgánmi podľa odseku 1.
Článok 5
Opatrenia
Ak sa členským štátom nepodarí zabezpečiť dodržiavanie tejto smernice, prijmú k tomu vhodné opatrenia.
Najmä zabezpečia, aby pracovníci a/alebo ich zástupcovia mali k dispozícii primerané postupy na presadenie povinností v zmysle tejto smernice.
Článok 6
Jurisdikcia
V členských štátoch, na území ktorých je alebo bol vyslaný pracovník, je možné ustanoviť súdne postupy na dodržiavanie práv na pracovné podmienky zaručené v článku 3 bez dotknutia práva ustanoviť postupy v inom členskom štáte v zmysle existujúcich medzinárodných dohovorov o jurisdikcii, pokiaľ možno toto právo použiť.
Článok 7
Vykonávanie
Členské štáty prijmú zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 16. decembra 1999. Okamžite o tom budú informovať komisiu.
Keď členské štáty prijmú tieto opatrenia, tieto budú obsahovať odkaz na túto smernicu alebo budú doplnené takýmto odkazom pri ich oficiálnom uverejnení. Spôsob vykonania takéhoto odkazu ustanovia členské štáty.
Článok 8
Preskúmanie komisiou
Komisia preskúma funkčnosť tejto smernice najneskôr do 16. decembra 2001, aby v prípade potreby mohla navrhnúť potrebné doplnenia.
Článok 9
Táto smernica je adresovaná členským štátom.
V Bruseli 16. decembra 1996
Za Európsky parlament
predseda
K. HÄNSCH
Za radu
predseda
I. YATES
PRÍLOHA
Činnosti uvedené v článku 3 (1), druhá zarážka, zahrnujú všetky stavebné práce týkajúce sa konštrukcie, opráv, údržby, prestavby alebo demolácie budov a osobitne týchto prác:
1. Hĺbenie (výkopy)
2. Zemné práce (premiestňovanie zeminy)
3. Vlastné stavebné práce
4. Montáž a demontáž prefabrikovaných dielcov
5. Interiérové alebo inštalačné práce
6. Úpravy
7. Renovačné práce
8. Opravy
9. Rozoberanie (demontáž)
10. Demolačné práce
11. Údržba
12. Maliarske a čistiace práce v rámci údržby
13. Rekonštrukcie
(1) Ú.v. ES č. C 225, 30. 8. 1991, s. 6 a Ú.v. ES č. C 187, 9. 7. 1993, s. 5.
(2) Ú.v. ES č. C 49, 24. 2. 1992, s. 41.
(3) Názor Európskeho parlamentu z 10. februára 1993 (Ú.v. ES č. C 72, 15. 3. 1993, s. 78). Všeobecné stanovisko rady z 3. júna 1966 (Ú.v. ES č. C220, 29. 7. 1966, s. 1) a Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 18. septembra 1996 (doteraz nepublikované v Official Journal). Rozhodnutie rady z 24. septembra 1996.
(4) Ú.v. ES č. L 266, 9. 10. 1980, s. 1.
(5) Ú.v. ES č. 149, 5. 7. 1971, s. 2, Zvláštne vydanie 1971 (II), s. 416. Nariadenie novelizované nariadením (ES) č. 3096/95 (Ú.v. ES č. L 335, 30. 12. 1995, s. 10).
Nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú rámci spoločenstva
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/site/sk/consleg/1972/R/01972R0574-20060428-sk.pdf (pdf)
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/site/sk/consleg/1972/R/01972R0574-20060428-sk.pdf (pdf)
Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/site/sk/consleg/1971/R/01971R1408-20060428-sk.pdf (pdf)