Dávka v nezamestnanosti

Definícia/účel dávky

Dávka v nezamestnanosti je dávka, ktorá je po splnení zákonných podmienok vyplácaná zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti a ktorá slúži na zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti.  

Vaša otázka

 

Kto má nárok

Nárok na dávku v nezamestnanosti má uchádzač o zamestnanie (registrovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce sociálnych vecí a rodiny), ktorým je povinne poistená osoba v nezamestnanosti, teda zamestnanec, alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, ktorá splnila všetky zákonné podmienky (pozri aj Podmienky nároku).

Povinné poistenie v nezamestnanosti vzniká aj na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti s pravidelným mesačným príjmom.

Povinne poistená osoba v nezamestnanosti – zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený
je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem (podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení), okrem:

• fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
• fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorá má priznaný   
  • starobný dôchodok,
  • predčasný starobný dôchodok,
  • invalidný dôchodok,
  • výsluhový dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek,
  • invalidný výsluhový dôchodok, 

• žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe,

• fyzickej osoby v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ak
  

  1. bola pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru

     1. dlhodobo nezamestnaný občan a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Ak k tomu istému dňu vzniklo viac pracovných pomerov alebo štátnozamestnaneckých pomerov, za ten, ktorý bol dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa považuje ten pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, na ktorého základe bola podaná prihláška do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá, alebo

     2. vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, má trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,

  2. suma jej mesačného príjmu z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,

  3. jej nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti,

  4. voči jej zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať a ktorá je splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý dva mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol tento pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,

  5. jej zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby a 

  6. odo dňa vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov.
     

• fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu.

Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti:

• je fyzická osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená,
• je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a

1. je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená alebo
2. má prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby
   1. od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti a
      
   2. v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok podľa zákona o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.

Od 1. 4. 2021 navyše platí:

1. od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,
2. od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby do skončenia tohto ošetrovania a
3. v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok podľa zákona o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.

Vaša otázka

 

Uplatnenie nároku

Poistenec si nárok na dávku v nezamestnanosti uplatňuje:

• v pobočke Sociálnej poisťovne na tlačive Žiadosť o dávku v nezamestnanosti alebo
• na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako súčasť žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poistenca nezaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie, na žiadosť o dávku v nezamestnanosti sa neprihliada.

Upozorňujeme, že

• Žiadosť o dávku v nezamestnanosti netreba v Sociálnej poisťovni podávať, ak si poistenec nárok na dávku v nezamestnanosti uplatnil ako súčasť žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny,
• ak sa nárok na dávku v nezamestnanosti uplatní v pobočke Sociálnej poisťovne na tlačive Žiadosť o dávku v nezamestnanosti, je nevyhnutné uviesť dátum zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Ak si poistenec uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti súčasne v pobočke Sociálnej poisťovne a na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, Sociálna poisťovňa začne konanie o nároku na dávku v nezamestnanosti na základe žiadosti, ktorá jej bude doručená skôr.

Ak bol poistenec zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie pred 1. januárom 2018 a nevznikol mu nárok na dávku v nezamestnanosti, o nároku na dávku v nezamestnanosti sa opätovne rozhodne na žiadosť poistenca podľa zákona účinného od 1. januára 2018.

Príklad

• Osoba bola zamestnaná od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 a následne od 1. septembra 2015 do 1. januára 2017.
• Osoba bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 2. januára 2017 – nárok na dávku v nezamestnanosti podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2017 nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky 730 dní poistenia v nezamestnanosti v posledných troch rokoch.
• Evidencia na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny naďalej trvá. Osoba písomne žiada o opätovné prehodnotenie nároku na dávku v nezamestnanosti dňa 3. januára 2018.
• Nárok na dávku v nezamestnanosti tejto osobe vznikne podľa zákona účinného od 1. januára 2018 z dôvodu splnenia podmienky 730 dní poistenia v nezamestnanosti v posledných štyroch rokoch.

 

Vaša otázka

 

Podmienky nároku

Základnou podmienkou nároku na dávku v nezamestnanosti je, aby poistenec v posledných štyroch rokoch (od 1. januára 2018), resp. troch rokoch (do 31. decembra 2017) pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, t. j. 730 dní. Predpoklad nároku na dávku v nezamestnanosti je podmienený obdobím účasti na poistení v nezamestnanosti.

Spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani na obdobie jej poskytovania. Takisto ani dohodnutý pracovný pomer na neurčitý čas alebo určitý čas.

Príklad č. 1

• Osoba bola zamestnaná od 10. januára 2011 do 17. júna 2020 (počas zamestnania nemala žiadne obdobie prerušenia poistenia v nezamestnanosti).
• Od 18. júna 2020 do 30. júna 2020 bola dočasne práceneschopná.
• Do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola zaradená od 1. júla 2020. Nárok na dávku v nezamestnanosti si uplatnila ako súčasť žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Posudzované obdobie štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie je obdobie od 1. júla 2016 do 30. júna 2020.

Ako obdobie poistenia v nezamestnanosti sa zohľadní obdobie od 1. júla 2016 do 17. júna 2020, t. j. 1 448 dní. Podmienka nároku na dávku v nezamestnanosti je splnená.
Obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti po skončení zamestnania nie je obdobím, ktoré by sa považovalo za obdobie poistenia v nezamestnanosti, a to bez ohľadu na prípadné poberanie nemocenského, preto sa na toto obdobie v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti neprihliada.

 
Príklad č. 2

• Osoba bola zamestnaná od 3. januára 2011 do 30. apríla 2020 a od 1. mája 2020 do 30. júna 2020 v pracovnom pomere, skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe z podnetu zamestnanca (počas zamestnania mala obdobie prerušenia poistenia v nezamestnanosti pracovné voľno bez náhrady mzdy od 1. marca 2020 do 31. marca 2020). Do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola zaradená od 1. júla 2020.
• Nárok na dávku v nezamestnanosti si uplatnila ako súčasť žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie

Posudzované obdobie štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie je obdobie od 1. júla 2016 do 30. júna 2020.
Ako obdobie poistenia sa zohľadní obdobie od 1. júla 2016 do 29. februára 2020 a obdobie od 1. apríla 2020 do 30. júna 2020, t. j. 1 430 dní. Podmienka nároku na dávku v nezamestnanosti je splnená.

  

Dávka v nezamestnanosti pre osoby zaradené do evidencie po skončení výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka

Nárok na dávku v nezamestnanosti má fyzická osoba, ktorá po skončení výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nesplnila podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok a nesplnila podmienku trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo nesplnila podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a ktorá v posledných štyroch rokoch (do 31. decembra 2017 v posledných troch rokoch) pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky, t. j. 730 dní.

Vaša otázka

 

Obdobie poistenia v nezamestnanosti

Za obdobie poistenia v nezamestnanosti sa považuje obdobie

• od vzniku po zánik povinného poistenia v nezamestnanosti (vznik prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti sa posudzuje rovnako ako zánik povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti sa posudzuje rovnako ako vznik povinného poistenia v nezamestnanosti),

• poistenia, resp. zamestnania alebo obdobie samostatnej zárobkovej činnosti nadobudnuté v členských štátoch Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „členský štát“), ktoré sa preukazuje formulárom E 301, prenosným dokumentom PD U1 vydaným príslušnou inštitúciou členského štátu alebo štruktúrovaným elektronickým dokumentom (SED) v papierovej forme U002, ktorý slúži výlučne na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami členských štátov,

• od vzniku po zánik dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti. Dobrovoľné poistenie zaniká aj odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti,

• poistenia na výsluhový príspevok príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorí boli zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nesplnili podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok a nesplnili podmienku trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo nesplnili podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok (zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“). Toto sa preukazuje tlačivom Potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti,

• prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu.

Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na zamestnanca podľa osobitného predpisu (sudcovia, prokurátori), na obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti. Podmienka zaplatenia poistného na poistenie v nezamestnanosti sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na poistenie v nezamestnanosti je v úhrne nižšia ako päť eur.

Poistné na poistenie v nezamestnanosti je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti.

Vaša otázka

 

Podporné obdobie

Poistencovi nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov.

Ak podmienky nároku nie sú splnené, vydá pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná. Proti všetkým prvostupňovým rozhodnutiam je prípustný riadny opravný prostriedok (odvolanie).

Vaša otázka

 

Výška dávky

Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50 % denného vymeriavacieho základu.

50 % x DVZ x počet dní v mesiaci

Denný vymeriavací základ (DVZ) na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov dosiahnutých v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Ak v rozhodujúcom období nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia.

 

Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

DVZ = ∑ vymeriavacích základov/počet dní rozhodujúceho obdobia

Denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je najviac vo výške určenej ako podiel 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365. Denný vymeriavací základ podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

 

Všeobecný vymeriavací základ podľa predchádzajúceho odseku je

• v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti,
• v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.

Výpočet maximálneho denného vymeriavacieho základu:

 

Druhý polrok 2020 a prvý polrok 2021

DVZ_max = 2 x VVZ/365

DVZ_max = 2 x 13 104/365

DVZ_max = 71,8028 eura

 

Denný vymeriavací základ v druhom polroku roku 2020 a v prvom polroku 2021 je najviac vo výške 71,8028 eura. Maximálna suma dávky v mesiaci, ktorý má 31 dní, je teda 1 113,00 eur a v mesiaci, ktorý má 30 dní, je 1 077,10 eura. Pri výpočte na druhý polrok 2020 a prvý polrok 2021 sa použil všeobecný vymeriavací základ za rok 2019.

Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určuje z vymeriavacieho základu, ktorý je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné, a ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti s určením pripadajúcim na jeden deň podľa počtu kalendárnych dní v mesiaci, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti (§ 138 ods. 5). Tento vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.  

• Od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 suma denného vymeriavacieho základu určeného z minimálneho vymeriavacieho základu v mesiaci, ktorý má 31 dní, je 16,3388 eura, a v mesiaci, ktorý má 30 dní, je 16,8834 eura.

• Od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 suma denného vymeriavacieho základu určeného z minimálneho vymeriavacieho základu v mesiaci, ktorý má 31 dní, je 17,6130 eura, a v mesiaci, ktorý má 30 dní, je 18,2000 eura. 

Ak v rozhodujúcom období je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. To platí aj pri opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského. Takto určený denný vymeriavací základ nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ určený z minimálneho vymeriavacieho základu.

Na vymeriavací základ zamestnanca, ktorý dosiahol v období rodičovskej dovolenky alebo materskej dovolenky pri opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, sa pri určení denného vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti neprihliada, ak na základe neho určený denný vymeriavací základ je nižší ako denný vymeriavací základ určený podľa predošlého odseku (denný vymeriavací základ zistený z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky).

 

Príklad č. 1

• Osoba bola zamestnaná od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 (pred nástupom na rodičovskú dovolenku vymeriavací základ 800 eur).
• V období od 1. septembra 2018 do 31. decembra 2020 - obdobie čerpania rodičovskej dovolenky.
• Do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola zaradená od 1. januára 2021. Nárok na dávku v nezamestnanosti si uplatnila ako súčasť žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
• Rozhodujúce obdobie pre určenie výšky dávky v nezamestnanosti je od 1. januára 2019 do 31. decembra 2020.

Nakoľko v rozhodujúcom období je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, výška dávky v nezamestnanosti sa určí ako podiel súčtu vymeriavacích základov dosiahnutých v posledných dvoch rokoch pred obdobím čerpania rodičovskej dovolenky, t. j. v období od 1. septembra 2016 do 31. augusta 2018 a počtu dní tohto obdobia (800 x 24/730 = 26,3014). Denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je 50 % zo sumy 26,3014.

Tzn. výška dávky v nezamestnanosti v mesiaci, ktorý má 30 dní je 394,60 eur a v mesiaci, ktorý má 31 dní je 407,70 eur.

 

Príklad č. 2

• Osoba bola zamestnaná od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 (pred nástupom na rodičovskú dovolenku vymeriavací základ 800 eur).
• V období od 1. septembra 2018 do 30. novembra 2020 - obdobie čerpania rodičovskej dovolenky.
• V období od 1. decembra 2020 do 31. decembra 2020 nástup do zamestnania po rodičovskej dovolenke (vymeriavací základ za 1 mesiac 800 eur).
• Do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola zaradená od 1. januára 2021. Nárok na dávku v nezamestnanosti si uplatnila ako súčasť žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
• Rozhodujúce obdobie pre určenie výšky dávky v nezamestnanosti je od 1. januára 2019 do 31. decembra 2020.

Nakoľko v rozhodujúcom období nie je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, ale aj obdobie zamestnania od 1. decembra 2020 do 31. decembra 2020, výška dávky v nezamestnanosti sa určí ako podiel vymeriavacieho základu dosiahnutého v tomto období a počtu dní tohto obdobia, t. j. (800/31 = 25,8065). Denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je 50 % zo sumy 25,8065.

Tzn. výška dávky v nezamestnanosti v mesiaci, ktorý má 30 dní je 387,10 eur a v mesiaci, ktorý má 31 dní je 400,10 eur.

 

Príklad č. 3

• Osoba bola zamestnaná od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 (pred nástupom na rodičovskú dovolenku vymeriavací základ 800 eur).
• V období od 1. septembra 2018 do 30. novembra 2020 - obdobie čerpania rodičovskej dovolenky.
• V období od 1. januára 2018 do 31. decembra 2020 – dohoda o vykonaní práce s nízkymi vymeriavacími základmi 50 eur mesačne.
• V období od 1. decembra 2020 do 31. decembra 2020 nástup do zamestnania po rodičovskej dovolenke (vymeriavací základ za 1 mesiac 800 eur).
• Do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola zaradená od 1. januára 2021. Nárok na dávku v nezamestnanosti si uplatnila ako súčasť žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
• Rozhodujúce obdobie pre určenie výšky dávky v nezamestnanosti je od 1. januára 2019 do 31. decembra 2020.

Nakoľko v rozhodujúcom období nie je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, ale aj obdobie dohody o vykonaní práce od 1. januára 2019 do 31. decembra 2020 a obdobie zamestnania od 1. decembra 2020 do 31. decembra 2020, výška dávky v nezamestnanosti sa určí ako podiel súčtu vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní tohto obdobia, t. j. (800+(50x24)/731 = 2,7360). Denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je 50 % zo sumy 2,7360.

Tzn. výška dávky v nezamestnanosti v mesiaci, ktorý má 30 dní je 41,10 eur a v mesiaci, ktorý má 31 dní je 42,50 eur.

 

Ak v rozhodujúcom období je len obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca, za ktoré nemá vymeriavací základ, a obdobie poistenia v nezamestnanosti dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti, výška dávky v nezamestnanosti sa určí z vymeriavacieho základu dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti. Podmienkou je, že získala najmenej 26 týždňov poistenia v nezamestnanosti ako osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti. Ak toto poistenie v nezamestnanosti trvalo menej ako 26 týždňov, výška dávky v nezamestnanosti sa určí z minimálneho vymeriavacieho základu.

 

Druhý polrok 2019 a prvý polrok 2020

DVZ_max = 2 x VVZ/365

DVZ_max = 2 x 12 156/365

DVZ_max = 66,6083 eura

 

Denný vymeriavací základ v druhom polroku roku 2019 a v prvom polroku 2020 je najviac vo výške 66,6083 eura. Maximálna suma dávky v mesiaci, ktorý má 31 dní, je teda 1 032,50 eura a v mesiaci, ktorý má 30 dní, je 999,20 eura. Pri výpočte na druhý polrok 2019 a prvý polrok 2020 sa použil všeobecný vymeriavací základ za rok 2018.

Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určuje z vymeriavacieho základu, ktorý je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné, a ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti s určením pripadajúcim na jeden deň podľa počtu kalendárnych dní v mesiaci, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti (§ 138 ods. 5). Tento vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

• Od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 suma denného vymeriavacieho základu určeného z minimálneho vymeriavacieho základu v mesiaci, ktorý má 31 dní, je 15,3871 eura, a v mesiaci, ktorý má 30 dní, je 15,9000 eura.

• Od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 suma denného vymeriavacieho základu určeného z minimálneho vymeriavacieho základu v mesiaci, ktorý má 31 dní, je 16,3388 eura, a v mesiaci, ktorý má 30 dní, je 16,8834 eura.

Vaša otázka

 

Výplata dávky

Dávka v nezamestnanosti sa vypláca mesačne pozadu v lehote určenej Sociálnou poisťovňou.

Dávky sa poukazujú na účet príjemcu dávky v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti (okresným okruhom alebo poštovým poukazom na výplatu). Na písomnú žiadosť poberateľa dávky sa dávka poukazuje na účet manžela (manželky) v banke alebo pobočke zahraničnej banky, ak má v čase poberania dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí. (pozri Formuláre).

Vaša otázka

 

Nárok na dávku za zostávajúcu časť podporného obdobia

Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, má nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak v období najviac dvoch rokov bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie. Dávka je v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. To znamená, že ak od vyradenia osoby z evidencie uchádzačov o zamestnanie neuplynuli dva roky a predchádzajúce podporné obdobie neuplynulo, pri opätovnom zaradení do tejto evidencie osoba má nárok na výplatu dávky v predchádzajúcej výške len za zostávajúce podporné obdobie. 

Vaša otázka

 

Jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti

Osoba má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia,

• ak obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace a

• ak o jej vyplatenie písomne požiada,

• nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

 Žiadosť o vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti

Vaša otázka

Prerušenie nároku

Poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých má nárok na výplatu

• nemocenského,
• ošetrovného,
• materského
• a počas ktorých sa mu vypláca rodičovský príspevok.

Vaša otázka

Zánik nároku

Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy:

• dňom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie,

• dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,

• uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti (šesť mesiacov),

• dňom smrti fyzickej osoby,

• jednorazovým vyplatením 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia. 

Vaša otázka

 

Vrátenie dávky/premlčanie

Príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a 

• nesplnil povinnosť uloženú zákonom o sociálnom poistení,

• prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako mu patrila, alebo

• vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako mu patrila.

Právo na vrátenie dávky v nezamestnanosti poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku, počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky.

Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá je povinná vrátiť vyplatené sumy, povoliť splátky dlžnej sumy, ak možno dôvodne predpokladať, že v období nie dlhšom ako 24 mesiacov bude fyzická osoba alebo právnická osoba schopná dlžnú sumu zaplatiť.

Vaša otázka

Prechod nároku na dávku

Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov (pozri Formuláre).

Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, zomrela pred uplatnením nároku na tieto dávky, prechádzajú nároky na sumy dávky splatnej ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov (pozri Formuláre).

Ak sa dávka priznala pred smrťou fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti tejto fyzickej osoby, manželovi (manželke), deťom a rodičom (pozri Formuláre).

Nároky prechádzajúce na manžela (manželku), deti a rodičov nie sú predmetom dedičstva. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto fyzických osôb.

 

Vaša otázka

Oznamovacia povinnosť

• Poistenec a poberateľ dávky sú povinní preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia.

• Poistenec je povinný príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.

• Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný pobočkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak pobočka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.

• Poistenec a príjemca dávky sú povinní príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne do ôsmich dní písomne oznámiť zmenu mena a priezviska a príjemca dávky aj zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava. 

Vaša otázka

 

(§ 19, § 104 až § 118 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov)